Archeológovia na predmestí Viedne objavili masový hrob s ostatkami približne 150 vojakov zo starorímskych čias, oznámilo v stredu vedenie mestského múzea. Informovala o tom agentúra DPA. Archeológovia označili nález za „senzačný“ a obete z hrobu môžu podľa výskumníkov súvisieť so vznikom Viedne. Hrob bol odhalený počas jesennej obnovy športového ihriska v Simmeringu. Narýchlo pochované pozostatky asi […]
Menej ako 1 min. min.
Archeológovia na predmestí Viedne objavili masový hrob s ostatkami približne 150 vojakov zo starorímskych čias, oznámilo v stredu vedenie mestského múzea. Informovala o tom agentúra DPA.
Archeológovia označili nález za „senzačný“ a obete z hrobu môžu podľa výskumníkov súvisieť so vznikom Viedne. Hrob bol odhalený počas jesennej obnovy športového ihriska v Simmeringu. Narýchlo pochované pozostatky asi 150 mužov naznačujú ich smrť po ťažkom boji.
Podľa analýzy to boli inak zdraví a urastení muži vo veku od 20 do 30 rokov, ktorí boli „zabití tým najkrutejším spôsobom“, uviedla archeologička Michaela Kronbergerová. Datovanie do čias starého Ríma potvrdzuje dýka spolu s puzdrom, časti šupinového brnenia, chlopňa helmy a obuvnícke klince.
Všetky dosiaľ preskúmané kostry nesú stopy najmenej jedného vážneho zranenia pred smrťou. V panvovej kosti jedného z vojakov bol napríklad stále zapichnutý hrot oštepu.
Germánske kmene okolo roku 92 n. l. neďaleko dnešnej Viedne porazili rímsku légiu, uviedol Martin Mosser z Archeologického oddelenia mesta Viedeň. Dunaj v tom čase tvoril severnú hranicu Rímskej ríše.
Rímsky vojenský tábor Vindobona na mieste dnešného prvého viedenského obvodu v tom čase ešte nemal podobu, akú možno vidieť na modeli vo Viedenskom múzeu na námestí Karlsplatz.
Rimania vojenský tábor rozšírili pravdepodobne až ako reakciu na túto porážku. V roku 180 vo Vindobone zomrel cisár Marcus Aurelius počas vojenského ťaženia proti germánskym kmeňom.
