Atentát na Fica je prvou skúškou aktu o digitálnych službách. Komisia monitoruje situáciu na sieťach

Hovorca eurokomisie potvrdil, že inštitúcie Únie situáciu na sieťach po streľbe aktívne monitorujú. Sledujú ju interní zamestnanci Komisie, ako aj diplomatická služba EÚ, ktorá má na účely boja s dezinformáciami zriadený Systém rýchleho varovania. Atentát bol aj predmetom diskusie Komisie a zástupcov najväčších platforiem ako Google či Meta.

Pred necelým polrokom vstúpila v Európe do platnosti nová regulácia sociálnych sietí známa pod skratkou DSA – Digital Services Act, čiže akt o digitálnych službách. Teraz prechádza táto regulácia prvou veľkou skúškou, ktorou je atentát na predsedu slovenskej vlády Roberta Fica (Smer-SD).

Sociálne siete krátko po atentáte zaplavila vlna dezinformácií, napríklad že za útok môžu Ukrajinci. Objavili sa tiež príspevky schvaľujúce útok či vyvolávajúce nenávisť tak voči koaličným politikom, ako aj voči opozícii a médiám. Práve toto správanie má DSA na sociálnych sieťach obmedzovať, veľkým on-line platformám totiž ukladá povinnosť vysporiadať sa s dezinformáciami a ďalším nebezpečným obsahom.

„Veľmi veľké online platformy majú povinnosť priebežne analyzovať výskyt systémových rizík spojených s poskytovaním ich služieb. Systémové riziká zahŕňajú napr. nepriaznivé dopady na základné ľudské práva, občiansku diskusiu, volebné procesy či verejnú bezpečnosť,“ vysvetľuje hovorkyňa Českého telekomunikačného úradu Barbora Havelková,

V kontexte atentátu na slovenského premiéra ide nielen o dezinformácie o útoku, ale aj o šírenie videí zobrazujúcich násilný obsah. Krátko po útoku totiž zaplavili sociálne siete priamo zábery streľby na Fica, ktoré zverejnili slovenské, ale aj svetové médiá.

„Zmyslom pravidiel je, aby on-line platformy negatívne spoločenské javy v on-line priestore nepriživovali napríklad za účelom zvýšenia dosahu príspevkov, ale utlmovali. Zmierňujúce opatrenia musia prijať samotné platformy, Európska komisia následne vyhodnotí, či bola účinná a primeraná,“ dodáva Havelková.

Komisia vec rieši priamo so zástupcami platforiem

Ako potvrdil redakcii portálu EURACTIV.cz hovorca Európskej komisie Thomas Regnier, inštitúcie Únie situáciu na sieťach po streľbe aktívne monitorujú. Situáciu sledujú interní zamestnanci Komisie, ako aj diplomatická služba EÚ, ktorá má na účely boja s dezinformáciami zriadený Systém rýchleho varovania. Ten môže upozorňovať na dôležité dezinformácie národné úrady. Situáciu monitoruje aj Európske observatórium digitálnych médií (EDMO).

Atentát na Fica sa minulý týždeň stal aj predmetom diskusie vedenia sociálnych sietí a ďalších veľkých platforiem so zástupcami Európskej komisie. Na diskusii boli zástupcovia Applu, Googlu, LinkedIn, Mety, Microsoftu, Pinterestu, Snapchatu, TikToku, Wikimedie, X a YouTubu.

Hlavnou témou diskusie však boli nadchádzajúce voľby do Európskeho parlamentu. Zástupcovia sociálnych sietí podľa Regniera informovali Komisiu o niekoľkých konkrétnych krokoch, ktoré v tejto súvislosti podnikli. Zaviedli napríklad nové zásady pre identifikáciu a obsah generatívnej umelej inteligencie a posilnili spoluprácu s úradmi a fact-checkermi.

Hovorca tiež potvrdil, že Komisia skúmala, ako sú sociálne siete pripravené na prudký nárast nebezpečných príspevkov po incidentoch, akým bol práve atentát na Fica.

„Všetky spoločnosti potvrdili, že po týchto konkrétnych udalostiach zvýšili svoju ostražitosť,“ dopĺňa Regnier.

Komisia podľa vyjadrenia hovorcu pozorne sleduje vývoj a zostáva ostražitá, aby zabezpečila účinné a rázne presadzovanie DSA.

Snahu Komisie previesť pravidlá DSA do praxe ukázal aj vývoj posledných mesiacov, kedy Komisia spustila už tri konania pre podozrenie z porušenia pravidiel. Riadenia sa týkajú sociálnych sietí X, Facebooku a Instagramu.

Ak sa preukáže pochybenie sietí, Európska komisia môže platformám uložiť pokutu až do výšky 6 percent ich celosvetového ročného obratu.

Komisia nesleduje jednotlivé dezinformácie, ale systematické zlyhania

Ako konkrétne Komisia dianie na sociálnych sieťach monitoruje? Rozhodne sa nezaoberá jednotlivými príspevkami, vysvetľuje hovorca ČTÚ.

„Z udalostí ako bol útok Hamasu na Izrael alebo streľba na pražskej Filozofickej fakulte vieme, že Európska komisia nepátra po konkrétnych prípadoch, keď došlo k šíreniu dezinformácií, ale zaujímajú ju tie dôkazy, ktoré svedčia o systematickom zlyhaní interných mechanizmov platforiem. To znamená, že sleduje reakčnú dobu platforiem, počet a charakter problematických príspevkov,“ upresňuje hovorkyňa ČTÚ Havelková.

Ako ale upozorňuje analytička platformy Access Now Eliška Pírková, ktorá sa zameriava na bezpečnosť na sociálnych sieťach, s bojom proti šíreniu dezinformácií je Európa len na začiatku.

„Niektoré dáta ale už máme k dispozícii. Nie je podstatné, koľko dezinformácií sa dnes šíri, ale skôr dáta, ktoré nám pomôžu porozumieť, ako dochádza k ich amplifikácii a či naozaj existuje kauzálny link medzi dezinformáciami, manipuláciou, radikalizáciou spoločnosti a skutočným násilím,“ opisuje Pírková.

„Dezinformácie tu vždy boli, nie je to nový fenomén. Aj keď platformy naozaj môžu mať skutočný negatívny vplyv na spoločnosť, úspech dezinformačných kampaní je komplikovanejší. To, či jedinec alebo určitá skupina podľahne dezinformáciám, je priamo spojené so socialno-kultúrnym kontextom tej danej krajiny, politickými názormi alebo smerovaním daného jednotlivca a ďalšími faktormi,“ vysvetľuje Pírková.

„Platformy veľmi prispievajú k ich rozširovaniu, ale klásť na nich všetku vinu za polarizáciu spoločnosti nie je správne,“ dopĺňa analytička.

Prínosom DSA je však aj povinnosť prevádzkovateľov sociálnych sietí sprístupňovať dáta o dezinformáciách aj pre vedeckých pracovníkov a členov neziskových organizácií. „Vďaka tejto novej povinnosti budeme schopní skúmať, čo sa naozaj na platformách deje a pochopiť aké riešenia môžu byť skutočne efektívne,“ uzatvára Pírková.