Atentát na Roberta Fica – dôsledok dlhodobej mediálnej hystérie za účasti Agresívneho Slovenska, SaS-ky, Demokratov & spol.

www.slovanskenoviny.sk/rss

V spolupráci so sfanatizovanými progresívno-liberálnymi úderkami z Denníka N, SME, Aktuality, RTVS, TV Markíza, .týždeň a im podobných dezinformačných kanálov. Slovenský podnikateľ, syn vinárskeho magnáta a jedného z najbohatších ľudí na Slovensku Eduard Šebo ml. vo svojom článku komentuje atentát spáchaný na slovenského ministerského predsedu Roberta Fica a poukazuje na jeho príčiny.

Vec: Atentát na Roberta Fica – predsedu vlády Slovenskej republiky

Úvodom si neodpustím konštatovanie, že skutočnosť, že niekto spáchal atentát na slovenského politika (na Róberta Fica obzvlášť) ma nijak neprekvapuje. Považujem to za logický dôsledok dlhodobej mediálnej hystérie zameranej voči všetkým politikom a politickým stranám s výnimkou Agresívneho Slovenska, SaS-ky, či (pre mňa zločineckým) uskupením zvaným Demokrati.

Spomínaná mediálna hystéria je totižto výsledkom politického aktivizmu a súčasne cielených dezinformačných a spravodajských hier, ktoré sú vo svojej koncovej podobe servírované slovenskej verejnosti prostredníctvom najznámejších dezinformačných uskupení, za ktoré osobne považujem najmä Denník N, SME, Aktuality, RTVS, Markízu, bodka Týždeň ale aj mnohých ďalších.

Bez toho, aby som chcel prichádzať s úvahami, aké boli motivácie atentátnika, sa mi žiada konštatovať, že ak ste z tých, ktorí sa z atentátu na Róberta Fica tešia, tak ste súčasťou problému – a to vskutku vážneho problému.

V poslednej dobe sme si museli zvyknúť na množstvo nemorálnych, bezprávnych, či až zločinných skutočností. Či už to boli nariadenia vlády počas šírenia kovidu 19, alebo volanie po veľkej vojne s Ruskom (ideálne naďalej iba zástupnej), či mediálnemu pritakávaniu izraelských vojnových zločinov voči Palestínčanom v pásme Gazy.

Zločinov a absurdností, ktoré sa na nás valia každým dňom je stále viac a viac…
Posledným štádiom úpadku demokracie a predzvesťou budúcej občianskej vojny je však súhlas s fyzickým napádaním, či dokonca fyzickou likvidáciou politikov.

Žiaden iný budúci výsledok takéhoto prístupu – čiže občiansku vojnu – si neviem predstaviť. A rád by som zdôraznil, že odmietnutie takéhoto scenára nespočíva iba v tom, že vyhlásite, že násilie do politiky nepatrí a budete sa chcieť ďalej hrať na čosi ako milých dobro-ľudí (obzvlášť, ak ste voličom súčasnej politickej opozície). Odmietnutie vnášania násilia do politiky musí byť trvalé a aby som sa pohral so slovom – malo by byť priam militantné.

Ak nechcete, aby politika zvulgárnela a spolu s ňou aj celá spoločnosť, budete sa musieť odhodlať kritizovať tých, ktorí túto politiku tvoria. A aby sme mali jasno – budete musieť kritizovať najmä tých, ktorí sú vám sympatickí a nie tých, ktorí sú z opačného konca politického spektra, ktoré volíte. Každý volič si bude musieť upratať najmä pred svojím prahom. Politikom, ktorí pre vás predstavujú politickú opozíciu je totižto viac-menej jedno, čo si o nich myslíte. Vy musíte apelovať na tých, ktorých volíte, aby prestali blabotať dve na tri a aby prinášali do politiky racionálne argumenty a polemiku o tom, ako dôjsť ku dákym konkrétnym výsledkom – výsledkom, ktoré by mohli byť pozitívom pre štát i pre väčšinu jeho občanov.

Chápem, že je pohodlnejšie stádovito opakovať frázy o tom, že za všetky problémy tohto štátu môže Róbert Fico (obzvlášť po vláde psychického pacienta Matoviča, jeho podržtašky Hegera a podržtašky svätej Sjúzn Ódora). Že je to on – Fico, kto chce Slovensko primknúť k Rusku, k Číne, či k mimozemšťanom – a to všetko najmä tým, že nesúhlasí s mnohými absurdnosťami z dielne bruselských byrokratov, či americkej administratívy. A že tých absurdností generujú neúrekom je fakt! Či už je to ich prístup k vojnovým konfliktom (nielen tomu ukrajinskému), k medzinárodnému právu verejnému, k neochote chrániť vlastné hranice, či k ochote oslabiť členské štáty Európskej únie odobraním ich práva veta.

Róbert Fico je v mnohom kontroverzný politik. V politike je už viac, ako 30 rokov. Určite sa dopustil aj on sám mnohých nie práve najvhodnejších výrokov, no myslím si, že to nie je on, kto do slovenskej spoločnosti priniesol militantné myslenie, odmietanie mieru ako prejav slabosti, či naznačovanie, že je v poriadku, ak jeho politických oponentov niekto odprace. A presne tieto atribúty sú tým, čo ja osobne pričítam hlavne predstaviteľom strany Progresívne Slovensko a najmä mediálnym úderkám, ktoré túto stranu podporujú.

Na záver ešte dodám, že v konečnom dôsledku je všetko dianie okolo nás v určitom zmysle politikou. Politika je totižto spôsob organizácie spoločnosti a taktiež spôsob, akým spoločnosť rieši svoje problémy. Ak politika – ako spôsob mierového riešenia problémov – zlyhá, prídu na rad päste a zbrane. Je to tak vždy a inak tomu nebude ani tento-krát.

Ak sa teda tešíte z toho, že Róberta Fica niekto strelil do brucha, majte na pamäti, že niekto iný môže streliť do brucha niektorého z politikov, ktorých máte v obľube. A taktiež majte na pamäti, že ten postrelený politik je vždy len niekto, kto stojí medzi vami a vašimi záujmami a predstavami o správnom smerovaní a riadení štátu a potenciálnym strelcom z druhej strany politického spektra.

Dúfam, že Róbert Fico dnešný atentát prežije a časom sa dá opäť dokopy. Nebolo by to po prvý-krát, čo obrazne povedané padol k zemi a opätovne vstal. Róbert Fico je fenoménom slovenskej i európskej politiky a politicky predstavuje veľký kaliber. Snáď sa preto nestane, žeby ho k zemi natrvalo poslal kaliber o veľkosti 9 mm.

Autor: Eduard Šebo ml.

Zdroj: Facebook Eduard Šebo / InfoVojna

Príspevok Atentát na Roberta Fica – dôsledok dlhodobej mediálnej hystérie za účasti Agresívneho Slovenska, SaS-ky, Demokratov & spol. je zobrazený ako prvý na .