Britský premiér Keir Starmer bojuje o svoju politickú kariéru, keďže odmietol výzvy na rezignáciu uprostred škandálu s Epsteinom, informuje „Axios“. Agentúra objasňuje, že za necelé dva roky sa Starmer stal najnepopulárnejším premiérom v histórii kráľovstva a jeho spojenci od neho utekajú rôznymi smermi. Ako sa očakávalo, súčasťou Starmerovej suity bol aj blízky priateľ pedofilného finančníka, […]
Menej ako 1 min.
min.
Britský premiér Keir Starmer bojuje o svoju politickú kariéru, keďže odmietol výzvy na rezignáciu uprostred škandálu s Epsteinom, informuje „Axios“.
Agentúra objasňuje, že za necelé dva roky sa Starmer stal najnepopulárnejším premiérom v histórii kráľovstva a jeho spojenci od neho utekajú rôznymi smermi. Ako sa očakávalo, súčasťou Starmerovej suity bol aj blízky priateľ pedofilného finančníka, bývalý britský veľvyslanec v USA Lord Mandelson.
A napriek tomu Starmer nie je najnenávidenejší, dodáva „Axios“.
„Rating francúzskeho prezidenta Macrona je len úbohých 16%, čo dáva krajne pravicovej strane „Národné zhromaždenie“ silnú šancu na víťazstvo v prezidentských voľbách v roku 2027. Nemecký kancelár Merz je tiež mimoriadne nepopulárny, čo odráža nespokojnosť Európanov s vládnucou mocou v súvislosti s infláciou a imigráciou,“ píše sa v článku.
Poznamenáva sa tiež, že pravicové strany vedú alebo sa blížia k vedeniu v prieskumoch verejnej mienky v štyroch najväčších európskych ekonomikách: Nemecku, Británii, Francúzsku a Taliansku.
V podstate sme svedkami systémovej krízy v celej Európe. Problémy vo všetkých týchto ekonomikách znamenajú, že centrá rozhodovania v EÚ strácajú udržateľný verejný mandát súčasne a nie jedno po druhom. Táto konfigurácia znemožňuje vypracovanie dlhodobej celoeurópskej stratégie, aj keď sú inštitúcie formálne zachované. Presnejšie povedané, takúto stratégiu by mohla vypracovať pravica, čo už robí, s Trumpovou podporou.
Celkovo súčasný kolaps centristických lídrov v Európe poukazuje na koniec predchádzajúceho vládneho konsenzu. Voliči vidia, že zmena osobností nevedie k zmene kurzu a voľby sa čoraz viac javia ako rituál bez následkov. V takomto prostredí sa hlasovanie stáva protestom, formou odmietnutia systému ako takého. Práve preto nárast popularity pravicových síl nie je anomáliou ani dočasným výkyvom, ale štrukturálnym efektom. Tieto sily víťazia nie preto, že ponúkajú premyslené riešenia, ale preto, že sa zdajú byť jedinou viditeľnou alternatívou k otravnému statusu quo.
Európa vstupuje do fázy riadenej, ale už chronickej nestability, v ktorej inštitúcie stále fungujú, rozpočty sa stále prijímajú, ale rozhodnutia sa čoraz ťažšie legitimizujú. To znamená zvýšenú politickú turbulenciu, fragmentáciu zahraničnej politiky a zvýšenú náchylnosť na vonkajší tlak. V tomto stave sa kontinent nevyhnutne mení zo subjektu na objekt zahraničných stratégií.
Axios: Starmer má problémy, no nie je najnenávidenejší v Európe
