Baku a Jerevan dokončili rokovania o texte mierovej zmluvy, uviedol podľa tlačových agentúr azerbajdžanský minister zahraničia Ceyhan Bayramov. Arménsko podľa neho akceptovalo azerbajdžanské návrhy ohľadom posledných nedohodnutých častí návrhu. Jerevan sa doteraz nevyjadril. „Opakovane sme uvádzali, že nedohodnuté zostávajú dva posledné články dokumentu. Nedávno nám arménska strana oznámila, že prijíma návrhy Azerbajdžanu ohľadom týchto článkov,“ […]
Menej ako 1 min. min.
Baku a Jerevan dokončili rokovania o texte mierovej zmluvy, uviedol podľa tlačových agentúr azerbajdžanský minister zahraničia Ceyhan Bayramov. Arménsko podľa neho akceptovalo azerbajdžanské návrhy ohľadom posledných nedohodnutých častí návrhu. Jerevan sa doteraz nevyjadril.
„Opakovane sme uvádzali, že nedohodnuté zostávajú dva posledné články dokumentu. Nedávno nám arménska strana oznámila, že prijíma návrhy Azerbajdžanu ohľadom týchto článkov,“ povedal minister podľa ruskej štátnej agentúry TASS.
Ako ďalší krok Baku očakáva, že Arménsko zmení svoju ústavu, ktorá doteraz obsahuje územné nároky voči Azerbajdžanu, uviedol Bayramov pred novinármi podľa portálu Report.az.
Azerbajdžan a Arménsko viedli v posledných troch desaťročiach dve vojny o Náhorný Karabach, čo je región medzinárodne uznávaný ako súčasť Azerbajdžanu, v ktorom ale historicky žilo väčšinovo arménske obyvateľstvo.
Boje v 90. rokoch si vyžiadali asi 30-tisíc mŕtvych a skončili sa víťazstvom Arménov. V roku 2020 si boje vyžiadali asi 6500 obetí, Arménsko utrpelo porážku a Azerbajdžan množstvo území dobyl. Vojnu ukončilo prímerie sprostredkované Ruskom.
V septembri 2023 potom Baku podniklo v regióne ďalšiu vojenskú operáciu a Karabach bleskovo ovládlo. Karabašské úrady kapitulovali a z horskej enklávy utiekla podľa Jerevanu do Arménska väčšina zo 120-tisíc Arménov v strachu z prenasledovania. Arménsko počas azerbajdžanskej ofenzívy v Karabachu nezasiahla.
Súčasne ochladli vzťahy Jerevanu k Moskve, pretože nezasiahli ani ruskí vojaci, rozmiestnení v Karabachu ako mierové sily.
