Jedným z hlavných dôvodov pomalého čerpania eurofondov je podľa exministra investícií Petra Balíka prepustenie eurofondových odborníkov po výmene vlády. „Raši správnych úradníkov nahradil úradníkmi, ktorí už mali v minulosti možnosť niečo dokázať, no dostali čerpanie eurofondov na Slovensku do problémov,“ hovorí. Peter Balík je bývalým ministrom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie v úradníckej vláde vedenej […]
Menej ako 1 min. min.
Jedným z hlavných dôvodov pomalého čerpania eurofondov je podľa exministra investícií Petra Balíka prepustenie eurofondových odborníkov po výmene vlády. „Raši správnych úradníkov nahradil úradníkmi, ktorí už mali v minulosti možnosť niečo dokázať, no dostali čerpanie eurofondov na Slovensku do problémov,“ hovorí.
Peter Balík je bývalým ministrom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie v úradníckej vláde vedenej Ľudovítom Ódorom.
V rozhovore si prečítate:
- Prečo sa nečerpajú regionálne eurofondy a v území nevznikajú projekty cez integrované stratégie,
- či je systém integrovaných územných investícií (ITI) nastavený dobre,
- v čom ho majú nastavený inak v Poľsku,
- prečo by z ITI systému mali vypadnú výzvy vyhlasované ministerstvami,
- prečo sa nečerpajú peniaze v Programe Slovensko a kto za to môže,
- ako hodnotí personálnu politiku Richarda Rašiho na rezorte investícií,
- ako čerpanie zbrzdil rezort hospodárstva,
- koľko peňazí Slovensku v roku 2025 prepadne,
- ako problémy s čerpaním ovplyvnia eurofondy pre Slovensko po roku 2024.
Sledujete dnes ešte dianie na ministerstve investícií? Zaujímate sa o to, čo sa deje v agendách, ktoré ste riešili ako minister?
V prvom rade by som chcel povedať, že tak ako celá naša úradnícka vláda, ktorú som zastupoval pred dvoma rokmi, sa budem vyjadrovať čo najodbornejšie a menej politicky vo vlastnom mene.
Áno, sledujem dianie na ministerstve investícií, takisto ako sledujem dianie aj na ostatných rezortoch a všeobecne politickú situáciu na Slovensku. Musím povedať, že aj situácia na MIRRI ma neteší. Vidím tam viaceré problémy, ktoré následne vyúsťujú aj do neefektívneho čerpania eurofondov.
Začnime konkrétne pri integrovaných územných investíciách, čo je novinka prebiehajúceho eurofondového obdobia a je to jedna z najväčších reforiem v eurofondoch od vstupu do EÚ. Spočíva v tom, že štát časť peňazí z fondov EÚ odovzdal regiónom a dal im slobodu, aby rozhodovali, ako tieto peniaze využijú. Tento systém vznikal ešte predtým, ako ste sa stali ministrom. Dávalo Vám od začiatku takýto systém v eurofondoch zmysel?
Áno, je to nový systém prerozdeľovania eurofondov. V súčasnosti máme k dispozícii v programe Slovensko takmer 13 miliárd eur. Pre predstavu, v hodnote 13 miliárd eur vieme postaviť napríklad 1 100 kilometrov diaľnic alebo 50 nemocníc. Samozrejme, nie je úplne možné z eurofondov dať všetko do diaľnic, pretože máme do veľkej miery stanovené, do akých programov môžu tieto prostriedky ísť. Z toho balíka je 2,5 miliardy eur prerozdelených do rozhodovania priamo regiónom.
Systém integrovaných územných investícií je novinkou na Slovensku, nie v iných členských krajinách. Väčšinou zaviedli tento systém už v predchádzajúcom programovom období 2014 až 2020. Česká republika, Poľsko a ďalšie krajiny už majú skúsenosti s čerpaním prostredníctvom regiónov. Česko v minulom programovom období prerozdelilo týmto spôsobom okolo 20 percent všetkých eurofondov, Poliaci boli dokonca oveľa ambicióznejší a dali až 40 percent na rozhodovanie do regiónov.
Za koordináciu eurofondov v tom čase zodpovedal Centrálny koordinačný orgán, ktorý bol pod Úradom vlády, to znamená priamo pod bývalým a súčasným premiérom Robertom Ficom. Bola možnosť v roku 2014, aby sme tento systém zahájili aj u nás, ale my sme sa rozhodli ísť formou dopytovo orientovaných výziev, ktoré boli centrálne vyhlasované v Bratislave na jednotlivých ministerstvách. Až nové vedenie na ministerstve investícií pod vedením bývalej ministerky Remišovej v roku 2020 rozhodlo, že časť eurofondov v novom programovom období bude prerozdelená práve cez regionálne alokácie.
Vo všeobecnosti to hodnotíte ako dobrý krok?
Áno, je to výborný krok, ktorý sa mal spraviť už v roku 2014.
Ja som na MIRRI nastúpil ako generálny riaditeľ v roku 2020, takže som bol súčasťou týchto diskusií, aj keď som priamo nezodpovedal za systém integrovaných územných investícií a jeho prípravu. Videl som ale jeho prípravu a akým spôsobom sa komunikovalo s regiónmi, videl som aj vyjednávania, ktoré sa tý<a href="https://kalirecords.sk/koncerty/“ title=“kali“>kali výšky a celkového podielu, ktoré prerozdelíme do regiónov.
Na začiatku do regiónov išlo 17 percent z celkového balíka 13 miliárd, ale následne aj vďaka našej úradníckej vláde sme tento balík zvýšili z dvoch miliárd na 2,5 miliardy, čo predstavuje približne 19 percent alokácie. To už je porovnateľné s Českom.
Jedným z prísľubov v integrovaných územných investíciách bolo, že mali urýchliť čerpanie. Keď sa však dnes pozrieme na to, ako to vyzerá s čerpaním peňazí vyčlenených na ITI, vidíme, že len jednotky percent sa preniesli do žiadostí o dotáciu na projekty. Keď ste odovzdávali ministerstvo svojmu nástupcovi pánovi Rašimu, bolo už vtedy jasné, že s čerpaním v tomto systéme bude problém?
Áno, vyzeralo to tak, že to bude pre regióny určitou výzvou. Išlo totiž o nový systém, na ktorý neboli zvyknutí úradníci ani na ministerstve investícií, ani na jednotlivých samosprávach. Keď sa tento systém spustil, prebiehali diskusie s regiónmi. Bolo dôležité, aby sa pripravili z hľadiska plánovania svojich investícií, aby vedeli zadefinovať, čo sú ich problémy, potreby a po akých projektoch je konkrétne z regiónov dopyt.
Myslím si, že sa to zvládlo dobre. Je však pravdou, že samosprávy z ministerstva investícií v čase, keď ministerkou bola pani Remišová (exministerka Veronika Remišová, vtedy členka Za ľudí, dnes hnutie Slovensko, pozn. red,), dostávali viaceré protichodné informácie a bol v tom mierny chaos. Napriek tomu sa nám podarilo počas úradníckej vlády tento systém utriasť.
V čom bol chaos?
Okrem toho, že pri ITI za implementáciu zodpovedajú regióny, ktoré aj konkrétne rozhodujú o projektoch, tak za administráciu výziev a projektov a aj podpis zmlúv zodpovedá ministerstvo investícií, respektíve ostatné ministerstva.
V roku 2023 úradníci, ktorí mali mať na starosti vyhlasovanie výziev pre ITI, boli tí istí úradníci, ktorí pracovali na sekcii integrovaného regionálneho operačného programu, ktorý mal v starom programovom období mimoriadne ťažkosti z hľadiska čerpania. Preto bolo nevyhnutné, aby sa títo úradníci do konca roku 2023 venovali dočerpaniu týchto prostriedkov. Veľmi dobre vieme, že ľudské kapacity na rezortoch sú limitované.
To je teda hlavný dôvod meškania a toho, že v území cez tento systém prakticky ešte nevznikli takmer žiadne projekty?
Je to jeden z dôvodov, ale po roku 2023 sa tá situácia zmenila. My ako úradnícka vláda sme naozaj zabrali a podarilo sa nám zachrániť staré eurofondy aj vďaka úradníkom, ktorí tam pracovali. Ale až od roku 2024 sa mohli títo úradníci plne sústrediť na nové eurofondy a aj na ITI.
Stalo sa však to, že po zmene vlády v októbri 2023 na základe rozhodnutí ministra Rašiho došlo k viacerým personálnym výmenám na rezorte ministerstva investícií. Ľudia, ktorí boli súčasťou prípravy nového programového obdobia, prípravy ITI, nedostali dôveru nového ministra a museli z rezortu odísť. Nezabezpečila sa kontinuita práce na technickej, úradníckej úrovni. Zaujímavé je, že skoro všetci títo prepustení úradníci skončili na iných rezortoch, ktoré sú v správe strany Hlas. Takže minister Raši zo strany Hlas sa ich zbavil a následne jeho stranícki kolegovia na iných rezortoch si týchto úradníkov najali.
Nerozumiem, prečo k takýmto výmenám došlo, pretože úradníci, ktorí boli prepustení, veľmi dobre rozumeli systému a prinášali inovatívny pohľad do čerpania eurofondov. Osobne si myslím, že práve táto diskontinuita úradníkov a vedúcich úradníkov mala za dôsledok to, že došlo k omeškaniu a k posunu vyhlasovania výziev aj v rámci systému ITI.
Neviete, prečo boli títo ľudia nútení odísť?
Neviem to ani ja a nevedia to ani oni.
Vy ste celý systém ITI zdedili od Vašej predchodkyne Veroniky Remišovej. Teraz ste hovorili skôr personálnych problémoch. Nie je však podľa Vás problém v samotnom nastavení systému?
Systém je nastavený tak, že z 2,5 miliárd, ktoré majú regióny k dispozícii, si jednotlivé územia rozhodujú, do akých projektov si prerozdelia tieto prostriedky. Toto rozhodnutie jednotlivé regióny už spravili, každá samospráva má vytvorené Rady partnerstva alebo Kooperačné rady, kde sú združení zástupcovia župy a miestnych samospráv. Oni zodpovedali za to, aby rozhodli, do ktorých projektov tieto peniaze pôjdu.
To, že rady partnerstva nejakým spôsobom rozhodnú, ale ešte neznamená, že tie peniaze do tých projektov aj pôjdu. Treba to totiž nejakým spôsobom zadministrovať. Tá administrácia už prebieha na ministerstve investícií. To by malo na daný projekt vyhlásiť konkrétnu výzvu, do ktorej sa už len formálne žiadateľ z daného regiónu prihlási a následne získa možnosť podpísať zmluvu o nenávratnom finančnom príspevku.
Malo by teda ísť naozaj len o poslednú administratívu, lenže v praxi sa z toho stala politická záležitosť. Často totiž úradníci nevyhlasujú výzvy spôsobom, aby zodpovedali projektom, ktoré regióny schválili, ale pripravia úplne inú výzvu, ktorá tým projektom nezodpovedá. Ide teda o systém, ktorý by mal fungovať ako hodinky, ale u nás funguje zle.
Je to tak len u nás?
V Poľsku ten systém funguje tak, že regióny okrem kompetencie rozhodovať o projektoch získali aj kompetenciu administrovania výziev. To znamená, že regióny si výzvy následne aj pripravia, vyhlásia, nastavia si na ne projekty, podpíšu sa zmluvy a peniaze už môžu plynúť konkrétne na realizáciu stavby alebo projektu. Centrálna úroveň vo Varšave s tým nemá absolútne nič spoločné.
V Česku je taký hybridný systém. Aj my sme ho chceli, no ten náš nie je dobre nastavený. V Česku regióny rovnako ako u nás rozhodnú o zozname projektov a následne sa už len vyhlásia vyzvania, ktoré do bodky zodpovedajú charakteru projektov, ktoré si regióny schvália. U nás sme nezvládli práve tento proces.
Áno, to je úplne najčastejšia výhrada z územia k novému systému. Zároveň je to zbytočné aj podľa Európskej komisie a odporúča s výzvami skončiť. Ministerstvo investícií ale tvrdí, že vyhlasovanie výziev dáva štátu jednu z posledných možností kontroly toho, že sa eurofondy čerpajú v súlade s pravidlami a cieľmi EÚ. Nie je legitímny argument, že niekto by mal držať takúto „ochrannú ruku“ a robiť administratívu pre regióny, ktoré s tým doteraz nemajú až takú skúsenosť?
Je pravda, že nad tým systémom určite musí byť aj kontrola a monitorovanie. Tu však treba povedať, že chyba sa stala aj v začiatkoch, v rokoch 2021 až 2022, kedy regióny pripravovali svoje dlhodobé stratégie a na základe stratégií pripravovali zoznam projektov.
Ministerstvo investícií im vtedy nepovedalo, v akých oblastiach majú projekty pripravovať, pretože ešte nevedelo, v ktorých oblastiach budú regióny oprávnené tie 2,5 miliardy čerpať. Regióny mali vtedy k dispozícii extrémne málo informácií, a preto si pripravovali aj projekty, na ktoré potom nemohli z ITI čerpať prostriedky. Komunikácia medzi MIRRI a regiónmi prebiehala počas ministrovania pani Remišovej naozaj mimoriadne nekoordinovane.
Ak by včas prišlo na MIRRI k rozhodnutiu, ktoré konkrétne oblasti budeme môcť z regionálnej alokácie podporiť a ktoré oprávnené aktivity budú regióny môcť čerpať, tak by sa podľa toho regióny pripravili.
Vy ako minister ste nemohli výzvy zrušiť alebo upraviť systém tak, aby nebolo potrebné ich vyhlasovanie?
V roku 2023 sme bohužiaľ museli naozaj extrémne veľa úsilia venovať dočerpaniu programu IROP, pretože nám hrozilo, že by mohlo dôjsť k prepadnutiu eurofondov. Preto úradníci, ktorí mali nastavovať aj výzvy na ITI, sa aj na základe môjho prioritizovania museli venovať dočerpaniu eurofondov.
Nové programové obdobie sme vtedy taktiež začali pripravovať, ale začali sme s tým, že sme časť prostriedkov z dopytovo orientovaných výziev, o ktorých sa malo rozhodovať centrálne z Bratislavy, preskupili do regionálnych alokácií. Pre mňa ako ministra bolo prioritou, aby sme systém ITI začali čerpať čo najskôr, ale zároveň, aby sme dokázali navýšiť balík peňazí, ktorý regióny mali k dispozícii.
O tej pol miliarde, o ktorú sme to navýšili, sme samozrejme museli rokovať s mojimi rezortnými partnermi. Museli sme ich presvedčiť o tom, že dáva väčší zmysel menšie alokácie skoncentrovať do tej pol miliardy a pridať ju k regionálnej alokácii v porovnaní s tým, aby sme vyhlasovali dopytovo orientované výzvy na menšie projekty a aby to bolo rozdrobené.
Od toho, ako sa využijú peniaze v tomto programovom období, bude zrejme závisieť, ako budú ministerstvá pristupovať k ITI v budúcnosti. Niektoré ministerstvá môžu ako argument používať, že v území sa prostriedky dostatočne nečerpajú, a preto je potrebné vziať čerpanie naspäť na centrálnu úroveň. Čo by sa ale teraz malo stať, aby sa to v tých ITI naozaj naštartovalo? Je to hlavne zrušenie výziev, alebo ešte aj niečo iné?
Jednoznačne je to o tom, aby sa výzvy zrušili, aby sme sa presmerovali na vyzvania, ktoré v podstate kopírujú kritéria projektov, ktoré si už územie schválilo.
Doteraz sme sa rozprávali o ITI, ale problémové je čerpanie v celom Programe Slovensko. Sme v polovici programu a podľa najčerstvejších údajov, máme vyčerpané zhruba tri percentá z takmer 13 miliardovej alokácie. Situácia je taká, že musíme do konca roka vyčerpať zhruba ešte miliardu eur, a o to, čo z nej nevyčerpáme, nenávratne prídeme. Ako je to možné, že sme opäť v tejto situácii, v ktorej sme prakticky každé jedno programové obdobie?
Trošku vás poopravím, aby som bol fér aj voči aktuálnemu vedeniu na ministerstve investícií. To čerpanie je už o niečo vyššie, momentálne sa nachádza okolo na úrovni 5,5 percenta. V porovnaní s okolitými krajinami je to ale stále málo. Česi majú vyčerpaných už takmer 20 percent, Poliaci vyše 10 percent a Maďari taktiež okolo 20. V rámci V4 sme teda z hľadiska čerpania eurofondov jednoznačne najpomalší. Je teda naozaj treba hľadať príčiny problému a následne nastaviť konkrétne riešenia. Dôvodov, prečo sa opäť ocitáme v týchto problémoch, je viacero.
Minister Richard Raši hovorí, že problém vznikol hlavne v rokoch 2021 až 2023, kedy bola ministerkou najprv Veronika Remišová a potom vy. Nezaspalo sa už vtedy?
Podľa definície programového obdobia to tak naozaj vyzerá. Raši ale veľmi dobre vie, že to tak nie je. Ten program síce nazývame Program Slovensko 2021 až 2027, ale k reálnemu vyhlasovaniu výziev došlo až v roku 2023. Tak to nebolo len u nás, ale v každej jednej členskej krajine EÚ. V Česku napríklad došlo k vyhláseniu prvých výziev koncom roka 2022, v Poľsku dokonca až po nás, niekedy v polovici roka 2023. Podobne to bolo aj v Maďarsku, Slovinsku a Chorvátsku. Všetky tieto krajiny sú však teraz z hľadiska čerpania už ďalej. My sme síce začali v novom programovom období čerpať dokonca skôr ako iné krajiny, ale momentálne za nimi výrazne zaostávame.
Kde je problém?
Problém bol v tom, že v roku 2021 a 2022 prišiel covid a pandemická kríza. EÚ prijala nový mechanizmus obnovy ekonomík – Plán obnovy a odolnosti, takže členské krajiny sa venovali tomu a preto došlo k omeškaniu čerpania z roku 2021 až na rok 2023. Aj Európska komisia prijala legislatívu s omeškaním. To programové obdobie teda naozaj nemohlo začať skôr ako začiatkom roku 2023, prípadne koncom roku 2022.
Dôvodov, prečo zaostávame, je niekoľko. Začal by som tým, že opäť sme v eurofondoch vytvorili revolúciu, zatiaľ čo v ostatných krajinách systém prechádza evolúciou. My sme rozhodnutím ministerky Remišovej vytvorili jeden operačný program. Na tento úplne nový systém čerpania sa museli pripravovať všetci úradníci. Koľaje, v ktorých boli dovtedy zabehnutí, sa náhle úplne zmenili.
Bola prijatá aj nová riadiaca dokumentácia pre program Slovensko, podľa ktorej sa jednotlivé rezorty riadia pri vyhlasovaní výziev a zazmluvňovaní projektov. Bol to teda úplne nový systém, ktorý sa museli úradníci naučiť. V Česku či Poľsku sa tieto systémy nemenia. Boli dobre nastavené už od začiatku. Od vstupu do EÚ dochádzalo len k menším kozmetickým úpravám.
Je dobre, že sme išli do jedného programu?
Neviem to ešte posúdiť, pretože to so sebou prináša viaceré riziká. Toto budeme vedieť zhodnotiť neskôr, možno na konci programového obdobia. Určite to má svoje pozitíva, aj negatíva. Je to ale nový systém a bolo treba naň prispôsobiť všetky procesy a organizačné štruktúry jednotlivých rezortov, zmluvy medzi ministerstvom investícií a jednotlivými sprostredkovateľskými organmi, jednotlivými ministerstvami. Boli za tým hodiny a hodiny rôznych rokovaní a diskusií. Veľa času, ktorý úradníci mohli venovať čerpaniu, sme venovali tomu, aby sme úplne prekopali systém čerpania eurofondov, pričom zatiaľ ešte nevieme, či to bol správny krok alebo nie.
Aké sú ďalšie dôvody meškania?
Je to napríklad už aj pomerne často spomínaná projektová príprava. U nás samosprávy dlhodobo trpia tým, že nemajú k dispozícii finančné prostriedky nielen na prípravu projektov, ale ani na chod svojich samospráv. No problém čerpania práve súvisí s prípravou projektov. Na to, aby ste mohli prihlásiť projekt do výzvy totiž musíte mať pripravenú projektovú dokumentáciu, štúdiu uskutočniteľnosti, cost-benefit analýzu, začať stavebné konanie, verejné obstarávanie. Jednotlivé regióny nemajú kapacitu na to, aby si zaplatili ďalších úradníkov, ktorí by sa tomu mohli venovať, prípadne nejakých konzultantov, ktorí by im tieto úlohy prevzali.
Práve preto sme my ako úradnícka vláda chceli vytvoriť fond na predprojektovú prípravu, ktorým by sme podporili samosprávy v príprave strategických projektov. Ak by sa nejaká samospráva rozhodla postaviť si školu či škôlku, tak by sme im z tohto fondu dokázali preplatiť prípravu. Dokonca aj súčasná vláda prevzala tento nápad a dali si ho aj do programového vyhlásenia vlády. Nedá sa ale povedať, že by sme videli nejaké konkrétne kroky, ktoré by smerovali k vytvoreniu tohto fondu. Podpora projektovej prípravy v regiónoch by pritom odbremenila jednotlivé mestá a obce, ktoré naozaj nemajú prostriedky na to, aby si zaplatili drahé štúdie uskutočniteľnosti. Nikto im navyše negarantuje, že tieto projekty budú úspešné.
Stále sme ale pri tom, že to spomalenie vzniklo v začiatkoch, tým, že sme si zvolili komplikovaný nový systém, na ktorý museli všetky inštitúcie nabehnúť. Prvé výzvy ale boli vyhlasované už v roku 2023, teraz máme rok 2025, ale na tom čerpaní to zatiaľ stále nevidno. Vyzerá to tak, akoby sme si už možno aj zvykli na ten nový systém, ale stále to niekde viazne.
Súvisí to určite aj s politickým cyklom. Prvé výzvy z nového programového obdobia sme vyhlásili v júni roku 2023. A keď som v októbri 2023 odovzdával rezort ministrovi Rašimu, tak už bolo vyhlásených vyše 20 výziev. Tento údaj zvykne prezentovať aj on, ale už nespomína, koľko bolo pri jeho nástupe pripravených ďalších výziev v pomyselnom zásobníku, kde stačilo, aby ich podpísal, a mohli byť hneď vyhlásené. Výziev, ktoré boli pripravené, skonzultované s regiónmi a schválené na monitorovacom výbore spolu s Európskou komisiou, bolo vyše 90. Za ich prípravou stál dlhodobý proces.
V súčasnosti Raši spomína, že máme vyhlásených okolo 300 výziev. Ak by ale pokračoval po nás tým tempom, akým sme začali my, keď sme za päť mesiacov pripravili dokopy 110 výziev, mohol ako minister vyhlásiť a pripraviť už okolo 400 výziev.
Ako je to inde?
Česko a Poľsko už majú vyhlásené všetky výzvy v celkovej hodnote eurofondovej obálky, dokonca majú zazmluvnené projekty vo výške približne 70 percent. My máme zazmluvnené projekty len vo výške 35 percent. Takže aj napriek tomu, že to možno vyzerá, že sme na správnej ceste, akonáhle sa začneme porovnávať s ostatnými krajinami, vidíme, ako zaostávame.
Ešte doplním, že jedným z dôvodov zlého čerpania je politický cyklus, alebo zmena vlád v roku 2023, kedy si jednotlivé rezorty prevzali noví ministri a dochádzalo k viacerým zlým rozhodnutiam na rezortoch, ktoré súviseli práve s čerpaním eurofondov. Na ministerstve investícií to boli personálne výmeny. Na ministerstve hospodárstva taktiež dochádzalo k nepochopiteľným personálnym výmenám, ktoré sa dokonca často týkali už aj tých nominantov, ktorých si vybrala pri svojom nástupe na rezort ministerka Saková.
Problémom bolo aj to, že viaceré výzvy, ktoré boli pripravené na čerpanie, aktuálni ministri pozastavili. Dobrým príkladom je konanie ministerstva hospodárstva, kde ministerka Saková pozastavila eurofondový nástroj, ktorý mal podporovať podniky, firmy a rodinné spoločnosti priamo v regiónoch, ktoré mohli dostať od štátu pomoc vo forme eurofondov. Ona celý tento balík peňazí, ktorý nebol malý, išlo o 300 miliónov eur, úplne pozastavila. Pozastavila aj balík peňazí, ktorý mal ísť do energetickej efektívnosti budov, ktorý sa mal taktiež prerozdeľovať cez finančný nástroj Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry.
Viete, prečo to urobila?
Môžem sa len domnievať. Boli tam viaceré nápady, ako by sa tieto prostriedky dali využiť iným spôsobom a nie pre naše firmy a podniky v regiónoch. Dokonca som začul informáciu, že tieto prostriedky mali byť využité pre veľké podniky. Aby k tomuto presunu mohlo dôjsť, však musela pani ministerka Saková samozrejme začať rokovania s Európskou komisiou. Tieto diskusie trvali až donedávna, približne 15 mesiacov. Komisia nakoniec tento návrh samozrejme neprijala.
Musíme teda pokračovať tam, kde sme už boli v roku 2023, keď sme už mali pripravené všetky zmluvy s komerčnými bankami v regiónoch, ktoré mali tento nástroj sprostredkovať. Teraz s 15-mesiačným meškaním spúšťame finančný nástroj, ktorý sme mali pripravený už v októbri 2023, ale my ho začneme realizovať až v priebehu marca a apríla roku 2025.
Práve tých 300 miliónov eur na malé a stredné podniky a ďalších 300 miliónov eur na energetickú efektívnosť tvorí dokopy 600 miliónov eur, ktoré už mohli byť dávno vyčerpané. Mohli sme to už mať preukázané aj v číslach. To znamená, že ak by ministerka Saková nepozastavila tieto dve pripravené opatrenia, dnes sme mohli mať čerpanie už na úrovni 12 percent.
Pamätám si, že keď vznikal program Slovensko, tak sa hovorilo aj o tom, že by sa mala posilniť úloha ministerstva investícií ako koordinátora pri čerpaní eurofondov. Že by mal mať nejaké páky pre situácie, keď sa na iných rezortoch nebudú plniť plány. Vznikol vtedy sankčný mechanizmus, ktorý mal dať možnosť ministerstvu investícií prebrať správu nad čerpaním eurofondov v problémovom rezorte a prípadne udeľovať sankcie. Nebolo by toto možné riešenie pre takéto situácie?
Určite by to bolo riešenie. Dokonca si myslím, že to pre ministra Rašiho bolo pomerne jednoduché urobiť, pretože na ministerstve hospodárstva má svoju stranícku kolegyňu Sakovú. K tej koordinácii teda mohlo dôjsť oveľa jednoduchšie, ale z nepochopiteľných dôvodov ministerka trvala na pozastavení týchto opatrení.
Ministerstvo investícií malo a má mať dozor nad čerpaním. Jedným dôvodov je, že v tomto roku prvýkrát musíme splniť istý limit čerpania. Preto sme ministerstvu investícií dali silné páky do rúk, aby mohlo pritvrdiť pri nečerpaní prostriedkov u vládnych kolegov na iných rezortoch.
Vidíme však, že „eurofondová vláda“, prostredníctvom ktorej minister Raši naozaj môže pritlačiť na svojich vládnych kolegov, sa uskutočňuje vo veľmi nepravidelných intervaloch, možno raz za tri mesiace. On by mal možnosť pritlačiť vládnych kolegov aj formou vládnych uznesení, aby začali čerpať, ale toto sa nedeje.
Myslím si, že dôvodom môže byť aj politická kríza, ktorú sledujeme medzi jednotlivými stranami vo vláde. Ak by sme totiž začali hovoriť o tom, že niektorému rezortu v gescii Smeru alebo SNS zoberieme alokácie, tak by sa vládna kríza mohla ešte prehĺbiť. Preto sa domnievam, že u ministra Rašiho vzniklo pragmatické rozhodnutie nekoordinovať, aby neprehlboval vládnu krízu.
Znamená to teda, že tu máme funkčné mechanizmy, ktoré ale nikdy nie sú silnejšie ako politika?
Áno, nástroje k dispozícii sú, ale nevyužívajú sa.
Opäť sme ale v situácii, kedy by asi mala nastúpiť nejaká forma krízového riadenia Programu Slovensko. Vy ste vlastne na post ministra nastupovali v podobnej situácii, pretože vtedy sa končilo programové obdobie 2014 až 2020. Čo by sa teraz malo robiť, aby tie peniaze neprepadli?
V prvom rade by sa rezort nemal odovzdať do rúk nového ministra. Mala by sa zabezpečiť kontinuita na tej najvyššej úrovni. Keď už minister Raši začal tento rezort viesť, a máme tu nastavené míľniky čerpania, tak by nemal utekať do Národnej rady, ale mal by sa snažiť o to, aby doviedol tú loď do úspešného konca.
Následne je dôležité dozrieť na jednotlivé rezorty, aby vyhlasovali výzvy v tom poradí a v tom harmonograme, ako majú. Viaceré rezorty sú v dosť veľkom sklze. Myslím si, že by sa to dalo robiť aj formou vládnych uznesení. Tak sme to robili aj my počas úradníckej vlády, keď sme prijímali vládne uznesenia pre rezortných kolegov s cieľom pritlačiť ich, aby začali výzvy vyhlasovať s väčšou razanciou.
Taktiež by malo dôjsť k dohode medzi ministerstvom investícií, premiérom a ministrom financií o vytvorení spomínaného fondu na predprojektovú prípravu. Na to, aby sme naozaj mali vyššie čerpanie, totiž nepotrebujeme mať len vyhlásené výzvy, ale aj kvalitne a včas pripravené projekty. Osobne sa domnievam, že bez tohto fondu to bude mimoriadne ťažké. Rozumiem, že minister Raši nedokáže na takýto fond sám vyčleniť prostriedky a potrebuje k tomu aj ministra financií Kamenického. Myslím si ale, že takéto rokovania by mali prebiehať a že by Raši mal Kamenického presviedčať o tom, že tento fond je absolútne kľúčový na to, aby sme zvyšovali ekonomický rast v našich regiónoch formou eurofondov.
Na Slovensku problém s čerpaním často zvykneme riešiť aj tým, že presúvame peniaze z pôvodného účelu niekam, kde je teoreticky možnosť, že sa rýchlejšie vyčerpajú. Európska komisia schválila iniciatívu STEP, ktorá dáva členským štátom flexibilitu premiestniť určitú časť peňazí, ktoré mali byť určené na iné projekty, na projekty, ktoré majú inovačný, technologický či digitálny charakter. Ministerstvo investícií uviedlo, že takto chce presunúť vyše 200 miliónov eur. Je to v tejto situácii dobré riešenie?
Nemôžem to ešte v tomto štádiu úplne zhodnotiť. Naša úradnícka vláda flexibilitu tiež využívala, rozdiel bol však v tom, že my sme boli na konci programového obdobia a naozaj sme potrebovali zabrániť tomu, aby nám eurofondy prepadli. Mali sme na výber medzi dvoma možnosťami.
Prvá možnosť bola, že prostriedky vrátime do Bruselu a nevyužijeme ich, prepadnú nám. Druhou alternatívou bolo využiť tieto prostriedky na rôzne flexibility, napríklad na kompenzáciu vysokých cien energií. Myslím si, že ktokoľvek by o tomto rozhodoval, tak by sa rozhodol radšej pre to, aby peniaze zostali na Slovensku, aj keď nepôjdu na účel, na ktorý mali ísť pôvodne.
Nie sme však teraz v podobnej situácii? Tiež nám predsa hrozí návrat peňazí.
Áno, no nemyslím si, že iniciatíva STEP, Slovensko zachráni pred tým, aby nám prepadli eurofondy. Hoci na ňu alokujeme okolo 250 miliónov, neznamená to, že celý tento objem vieme za rok vyčerpať. Európska komisia nám poskytne možnosť predčerpať si len asi 30 percent z týchto prostriedkov, to znamená, že iba zhruba 75 miliónov eur, sa nám pretaví do čerpania.
Keď ale hovoríme o tom, že momentálne máme vyčerpaných necelých 600 miliónov a do konca roka máme vyčerpať 1,5 miliardy, tak nám tých 75 miliónov eur príliš nepomôže.
Zostaňme ešte pri flexibilite. Nedávno sme mali v podcaste šéfa NKÚ Andrássyho, ktorý hovoril, že práve využitie eurofondov na kompenzácie za vysoké ceny energií bolo najnehospodárenejším využitím verejných peňazí. Nie je to tak, že sme si takýmto presúvaním vytvorili určitú tradíciu, ktorá naozaj nie je dobrá? Nezvykli sme si využívať verejné peniaze naozaj nehospodárne?
Flexibilita je určite istá záchranná brzda, ktorú často mávame k dispozícii. Súhlasím s pánom predsedom NKÚ, že to boli nehospodárne vynaložené prostriedky, ale inú možnosť sme nemali.
Treba však začať čerpať včas, a musíme sa spoliehať na ľudí, ktorí sú profesionáli a sú dlhodobo doma v riadení eurofondov. Nemôže dochádzať k zmenám vedúcich úradníkov na jednotlivých sekciách. V iných krajinách, napríklad Poľsku či Česku, sa to nedeje. V Poľsku sme po nedávnej zmene vlády videli, že vedúci zamestnanci, ktorí mali na starosti riadenie eurofondov, neboli vymenení. Naďalej pokračujú v práci, maximálne sa im menia priority čerpania a niektoré prostriedky sa presúvajú na iné oblasti. Tí úradníci ale vykonávajú prácu, ktorej rozumejú.
Pri zmene vlády na Slovensku takmer na každom rezorte boli kľúčoví úradníci vymenení, z nepochopiteľných dôvodov prepustení a následne, ako som už spomínal, najatí do iných pozícií na iných rezortoch, dokonca u straníckych kolegov. Ťažko si tam teda viem predstaviť nejaký problém s dôverou, keďže stranícki kolegovia ministra Rašiho sa na týchto úradníkov evidentne dokážu spoľahnúť.
Trúfam si povedať aj to, že si minister Raši vybral viacerých úradníkov, ktorí už mali možnosť na Slovensku v oblasti čerpania eurofondov v minulosti (v programovom období 2007 až 2013 aj 2014 až 2020) niečo dokázať, ale vždy sa za nimi tiahli problémy. Samozrejme, česť výnimkám.
Dajú sa podľa Vás tie peniaze v tomto roku zachrániť, alebo o ne Slovensko príde?
Ťažko sa mi to hodnotí, ale môj tip je, že nejaká časť tých prostriedkov nám prepadne. Myslím si, že nám bude chýbať presne tá alokácia, ktorú sme mohli vyčerpať pre malé a stredné podniky prostredníctvom ministerstva hospodárstva v celkovej výške 300 miliónov eur.
Toto opatrenie bolo úplne bezhlavo pozastavené a už dávno mohlo byť v číslach čerpania premietnuté. Myslím si, že dôjde k istému prepadnutiu eurofondov už tento rok. A keď k tomu dôjde, vieme veľmi jasne pomenúvať aj vinníka, respektíve vinníčku.
Očakávate teda prepad sumy 300 miliónov eur?
Bude to zrejme suma, ktorá bude v rozmedzí 50 až 300 miliónov eur.
Na európskej úrovni sa už začínajú rokovania o novej kohéznej politike po roku 2027. Nie je to prvýkrát, čo na Slovensku máme problém s tempom čerpania aj s prepadnutím peňazí. Nemôže to znamenať, že aj na európskej úrovni dôjde politikom trpezlivosť a povedia si, že Slovensku už toľko peňazí nedajú?
Nemyslím si, že im dôjde trpezlivosť. Trend je ale taký, že jednotlivé členské krajiny získavajú z eurofondov v každom programovom období menší balík prostriedkov. Určite teda v budúcom programovom období 2028 až 2034 už nebudeme mať k dispozícii 13 miliárd.
Nebude sa to ale týkať len Slovenska, ale viacerých členských krajín. Momentálne totiž prechádzame na systém čerpania prostredníctvom finančných nástrojov, kde sa napríklad kombinujú granty, čiže nenávratné formy, s návratnými formami, napríklad úvermi.
K nejakému zníženiu balíka pre Slovensko určite dôjde, ale nemyslím si, že by malo dôjsť k pozastaveniu, lebo by to vytvorilo precedens. Európska únia by nemohla pozastaviť eurofondy len nám, kvôli tomu, že sa nám nedarí s čerpaním, pretože cieľom kohéznej politiky je približovať menej zaostalé regióny viac rozvinutým regiónom na západe. Zlý stav čerpania však určite pozíciu Slovenska nezlepší.
