Slovensko sa nemôže spoliehať iba na výrobu automobilov, ale ako malá krajina sa musí zamerať na zopár oblastí, kde sa jej darí. Prilákať investície do inovatívnych a zelených technológií a udržať si vzdelaných ľudí, ktorí sú pre investorov dôležitejší ako nízke dane, zhodli sa finančníci. Slovensko klesá vo všetkých kľúčových indexoch – či už ide […]
Menej ako 1 min. min.
Slovensko sa nemôže spoliehať iba na výrobu automobilov, ale ako malá krajina sa musí zamerať na zopár oblastí, kde sa jej darí. Prilákať investície do inovatívnych a zelených technológií a udržať si vzdelaných ľudí, ktorí sú pre investorov dôležitejší ako nízke dane, zhodli sa finančníci.
Slovensko klesá vo všetkých kľúčových indexoch – či už ide o správu Európskej komisie, organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) či Medzinárodný menový fond až po indexy konkurencieschopnosti a právneho štátu, tvrdí Americká obchodná komora na Slovensku (AmCham).
Aby zvrátilo tento nepriaznivý vývoj, malo by podľa správy OECD pracovať na stabilnom regulačnom prostredí pre investorov, zredukovať byrokraciu, zvýšiť transparentnosť a naopak znížiť riziko korupcie. Na pracovnom trhu nevieme využiť mladé matky, chýbajú tu flexibilné pracovné úväzky. Notoricky zaostávame v čerpaní a efektívnom využívaní eurofondov.
„Slovensko je malá ekonomika závislá na exporte. Vonkajšie podmienky nezmení, ale môže sa na ne aktívne adaptovať. Na to však treba mať víziu a to je úloha politikov. Vieme, že dôležitá bude umelá inteligencia, ale netušíme v akých aplikáciách sa uplatní. Preto musíme vytvoriť systém, ktorý bude schopný pružne reagovať na novú realitu,“ hovorí Erik Frohm, ekonóm, ktorý má na starosti prípravu Ekonomického prehľadu OECD o Slovensku.
Hoci Slovensko čelí mnohým výzvam, no má aj konkurenčné výhody, malo by preto venovať energiu oblastiam, v ktorých vyniká, dodal.
Slovensko musí lákať talenty…
Kľúčový je rozvíjať vzdelávací systém, ktorý spolupracuje s biznisom, podpora talentov či preškoľovanie a vzdelávanie dospelých, zhodli sa experti na diskusii organizovanej AmCham.
Podľa riaditeľa strategických iniciatív Národnej banky Slovenska Branislava Reľovského je škoda, že na Slovensku nevidíme, čo je bežné v zahraničí – úzku spoluprácu súkromného sektora a univerzít.
„Potrebujeme, aby biznis viac investoval do výskumu a vývoja v rámci univerzít,“ dodal.
Okrem automobilového priemyslu tu však podľa neho máme aj iné priemyselné odvetvia na ktorých môžeme stavať. „Keďže tu má priemysel dlhoročnú históriu, máme vzdelaných a skúsených ľudí,“ zdôraznil.
S tým súhlasil aj Frohm z OECD. Slovensko musí podľa neho pri nadviazať na úspech, ktorý sa mu v minulosti podaril v lákaní investícií do automobilového priemyslu a budovaní jeho dodávateľského reťazca.
„Ste schopní urobiť to znovu – systémovo prilákať kľúčové investície, rozvíjať podnikateľské prostredie. Všetko je o ľuďoch – treba nastaviť rámec tak, aby tu boli absolventi motivovaní ostať, rozvíjať biznis a zarábať peniaze. Vytvoriť priaznivé prostredie pre podnikanie a obchod a investície je úlohou politikov, ktorí nastavujú podmienky,“ zdôraznil.
Podľa šéfa oddelenia pre budúcnosť financií z banky Citi Ronita Ghosa sú pre investičnú atraktívnosť krajiny dôležité stabilné regulačné podmienky aj nízke daňové zaťaženie biznisu. „Čo však priťahuje investorov, nie sú dane, ale aj ľudia. Ak nemáte vzdelaných ľudí, nízke dane vám nepomôžu,“ upresnil.
Hoci je dôležité, aby Slovensko rozvíjalo svoj vzdelávací systém a motivovalo vlastných absolventov ostať v krajine, rovnako dôležité je, aby lákalo aj talenty zo zahraničia. Výhodou krajiny je z tohto hľadiska geografické poloha v centra Európy.
„Ak sa človek rozhoduje, či ide pracovať do zahraničia zvažuje viaceré aspekty – sú to napríklad možnosti kultúrneho a sociálneho vyžitia alebo kvalitné školy. To Slovensko má, kým napríklad Dubaj alebo Abú Dabi nie. Tie síce majú nízke dane, ale mimo práce tam nie je čo robiť,“ zdôraznil.
… a privítať zelené investície
Výhodou Slovenska podľa diskutujúcich je, že medzinárodné firmy tu fungujú už desiatky rokov a existuje tu štruktúra, na ktorých môžu investori stavať.
„Keď už máte niekde založenú firmy je pre ňu jednoduchšie pridať nové veci, inovatívne postupy k štruktúre, ktorá už existuje, než expandovať do inej krajiny, zvykať si na nové prostredie a nadväzovať vzťahy nanovo,“ podotkol Ronit Ghose.
Ghose však zároveň upozornil, že hoci je automobilový sektor z hľadiska vybudovaného priemyselného ekosystému výhodou Slovenska, kľúčové je, či sa dokáže prispôsobiť novým požiadavkám na udržanie konkurencieschopnosti.
„Nie je to len o prechode na elektromibilitu. Samotná podstata automobilovej dopravy sa mení tak rýchlo, že sa môže ľahko z výhody, zmeniť na nevýhodu,“ upozornil.
Ako by mala teda vyzerať budovanie konkurencieschopnosti Slovenska mimo automobilový sektor?
Diverzifikácia sa na Slovensku už deje, tvrdí Theodoros Anriopoulos z oddelenia korporátnych pôžičiek pre strednú a východnú Európu z Európskej investičnej banky. Dôkazom podľa neho je, že sem prichádzajú veľké investície do zelených technológií či už ide o fotovoltické elektrárne alebo tepelné čerpadlá.
„Nová stratégia Slovenska by mohla stáť na lákaní investícií do sektorov potrebných pre zelenú transformáciu. Existuje niečo, čo je pre týchto investorov atraktívne a to treba replikovať,“ povedal.
The post Bankári o konkurenčných výhodách Slovenska: Je v centre Európy, má priemysel aj vzdelaných ľudí appeared first on euractiv.sk.
