Celkový čistý zisk bánk za prvé tri štvrťroky tohto roka vzrástol medziročne o 7,7 percenta na 871,39 milióna eur. Takmer tak dosiahol úroveň z rovnakého obdobia roku 2023, keď peňažné ústavy v krajine ešte nečelili osobitnej dani zo zisku. Vyplýva to z údajov, ktoré dnes zverejnila Národná banka Slovenska. Zisk slovenského bankového sektora pred zdanením za […]
Menej ako 1 min. min.
Celkový čistý zisk bánk za prvé tri štvrťroky tohto roka vzrástol medziročne o 7,7 percenta na 871,39 milióna eur. Takmer tak dosiahol úroveň z rovnakého obdobia roku 2023, keď peňažné ústavy v krajine ešte nečelili osobitnej dani zo zisku. Vyplýva to z údajov, ktoré dnes zverejnila Národná banka Slovenska.
Zisk slovenského bankového sektora pred zdanením za obdobie od začiatku januára do konca septembra predstavoval 1,35 miliardy eur. Medziročne to predstavuje nárast o necelé percento, oproti roku 2023 naopak zvýšenie o pätinu.
Súčasná vláda premiéra Roberta Fica po svojom predvlaňajšom nástupe do úradu obnovila osobitné zdanenie bánk ako jedno z opatrení na zvýšenie príjmov štátu.
Vlani ročná sadzba tejto dodatočnej dane zo zisku predstavovala 30 percent, tento rok klesla na 24,96 percenta. Cieľovú úroveň 4,356 percenta by mala dosiahnuť v roku 2028.
Okrem toho banky na Slovensku, podobne ako iné firmy, platia daň z príjmov právnických osôb.
K tohtoročnému zlepšeniu hospodárenia slovenských bánk prispel okrem iného aj nárast hlavného zdroja ich príjmov, a to čistých úrokových výnosov.
Tie stúpli medziročne o 6,45 percenta na takmer 1,95 miliardy eur. Slovenské banky zarobili viac tiež na poplatkoch a províziách. Tempo rastu ich čistého zisku naopak tlmil vyšší objem opravných položiek k problematickým úverom.
