Európania majú pred sebou množstvo výziev, ktoré musia splniť, ak chcú skutočne posilniť svoju obranyschopnosť. Nielen že trpia akútnym nedostatkom viacerých obranných kapacít, mnohí zároveň aj chcú opakovať staré chyby a ekonomicky sa spoliehať na režimy, ktoré proti nim vedú hybridné útoky, uviedli panelisti na aprílovej konferencii SFPA. Búrlivá geopolitická situácia, prebiehajúce vojny a chaos […]
Menej ako 1 min. min.
Európania majú pred sebou množstvo výziev, ktoré musia splniť, ak chcú skutočne posilniť svoju obranyschopnosť. Nielen že trpia akútnym nedostatkom viacerých obranných kapacít, mnohí zároveň aj chcú opakovať staré chyby a ekonomicky sa spoliehať na režimy, ktoré proti nim vedú hybridné útoky, uviedli panelisti na aprílovej konferencii SFPA.
Búrlivá geopolitická situácia, prebiehajúce vojny a chaos šírený druhou Trumpovou administratívou postavili starý kontinent pred celý rad nových výziev.
Jednou z tých najzásadnejších je, že EÚ sa už nemôže spoliehať na bezpečnostné záruky od USA tak, ako v minulosti. Namiesto toho musí začať hľadať spôsoby, ako svoju obranyschopnosť posilniť vlastnými silami.
Éra, v ktorej si Európania mohli dovoliť investovať viac do pohodlia než do obrany, sa preto evidentne končí, zhodli sa rečníci na 23. hodnotiacej konferencii Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA).
„Putin to začal inváziou na Ukrajinu, a Trump to dokončil,“ hovorí expert na Rusko a Ukrajinu Alexander Duleba. „Žijeme v akejsi novej realite. Vnímam ju ako prechod alebo míľnik – a nevieme, ako sa ešte skončí.“
Ako vyplýva zo slov dvoch odborníkov a opozičnej europoslankyne, zmeniť povedomie Európanov o vlastnej obrane však vôbec nie je také jednoduché.
Čo chýba EÚ: kapacity aj správna mentalita
Európania v súčasnosti trpia akútnym nedostatkom viacerých obranných kapacít, ktoré Američania, naopak, majú.
Jedným z tých, na ktoré upozornil Duleba, je vojenské spravodajstvo a vojenské satelity. Ich nedoceniteľný význam podľa neho ukázala aj vojna na Ukrajine, no napriek tomu ich v súčasnosti má v malej miere len Francúzsko a Veľká Británia. Druhá zmienená však nie je členom EÚ a navyše ich má integrované s Američanmi.
Podobná situácia je pri jadrových zbraniach, ktoré v Európe opäť vlastnia len Londýn a Paríž. Duleba zároveň upozornil na to, že Rusi vo februári 2023 odstúpili od poslednej platnej jadrovej dohody s USA, čím sa v podstate „vraciame do 60-tych rokov“. „Našou výzvou je, ako opäť nastaviť multilaterálny systém kontroly jadrových zbraní,“ vysvetlil.
Vojenský analytik Vladimir Bednár a europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH) následne poukázali na ďalší podľa nich významný problém.
„Všetci naši spojenci hovoria, že by tu mali byť spoločné projekty a spoločné obstarávanie. V praxi však vždy prevládnu národné záujmy,“ uviedol Bednár.
Väčšina spoločných projektov podľa neho skončí len ako deklarácia jednoducho preto, lebo sa členské štáty nie sú schopné dohodnúť. Aj preto má EÚ dnes napríklad tri programy budúcich spoločných tankov či dva programy budúcich stíhacích lietadiel.
„Kritizujeme tu našich politikov, ktorí sú sústredení na seba a nie na dobro spoločnosti. Avšak, na tomto konkrétnom príklade musíme jasne ukázať, že zlepšovať sa musí celá Európa,“ dodal.
Lexmann poukázala na to, že európski lídri v roku 2014 deklarovali, že idú znižovať závislosť od ruských energií. Spolu s tým však podnikali kroky, ktorými túto závislosť naopak zvyšovali, napríklad budovaním plynovodu Nord Stream 2.
„Dnes sa pýtam, či by tá hrozná vojna na Ukrajine bola prišla, ak by sme v roku 2014 urobili to, čo sme mali,“ dodala europoslankyňa. Upozornila zároveň na to, že podobné chyby v zmýšľaní vidí aj dnes.
Väčšina útokov, ktoré dnes smerujú na Európu, sú hybridného charakteru. Napriek tomu Lexmann eviduje hlasy z rôznych krajín, ktoré volajú po väčšej ekonomickej previazanosti so štátmi, ktoré ich páchajú – napríklad s Ruskom a Čínou.
Zdôraznila pritom, že na Čínu sa nie je dobré ekonomicky spoliehať ani napriek napätým vzťahom s USA. Pripomenula, že Peking pomáha Kremľu v jeho súčasnej vojne.
Myslí si preto, že najdôležitejšie je, aby sa EÚ naďalej snažila čo najviac spolupracovať s Washingtonom. „Žiaľ, nevidím, že by sme boli v rokovaniach s nimi proaktívni,“ poznamenala.
Aký nastaviť výdavky na obranu?
Veľkou súčasnou témou je, na aké percento HDP by sa po novom mala posunúť dolná hranica výdavkov na obranu členov NATO. Verejná diskusia sa pohybuje na rozpätí medzi troma až piatimi percentami.
Podľa čísel, ktoré NATO zverejnilo minulý týždeň, však až 10 z 32 krajín Aliancie doteraz nespĺňa ani len dohodnuté dve percentá HDP.
Bednár v minulosti pre EURACTIV Slovensko zhodnotil, že tieto investície by mali prekročiť hranicu aspoň 3,3 percenta HDP, ak majú byť skutočne efektívne.
Napriek silnejúcej ruskej hrozbe má diskusia o ďalšom posilňovaní obrany viacerých odporcov, a to napríklad aj u slovenskej vlády.
Ako podotkol Duleba, namiesto riešenia všetkých zmieňovaných obranných nedostatkov, tu namiesto toho zaznievajú úvahy o referende s otázkou, „či chceme zvýšiť výdavky na obranu na úkor našej životnej úrovne?“
Úvahy o referende kritizuje aj Lexmann (KDH), pričom podľa nej ide o „súčasť populistickej politiky“, ktorou sa Robert Fico usiluje o nárast preferencií. „V praxi však hazarduje s budúcnosťou celej krajiny,“ hovorí. „Tá populistická hra musí mať nejaké hranice.“
Projekty dvojitého určenia
Bezpečnostný analytik Bednár na podujatí zároveň poukázal na to, že hoci si Slovensko pri investíciách do obrany v nominálnych číslach drží hodnoty z predošlého obdobia, reálne dochádza k ich poklesu – a to práve preto, že mnoho financií putuje do projektov takzvaného duálneho určenia.
Práve tie predstavujú jediný typ obranných výdavkov, ku ktorému sa súčasní vládni politici – z ktorých ani jeden neprijal pozvanie na konferenciu –, stavajú pozitívne. Bednár však takýto selektívny prístup kritizuje.
„Vojakov nezaujíma budovanie nemocníc a ciest, ich zaujíma budovanie spôsobilostí. Tie spôsobilosti môžeme veľmi zjednodušene opísať ako koľko brigád, alebo koľko letiek vieme postaviť. V reálnych číslach pri týchto spôsobilostiach však v súčasnosti klesáme. Ako môžeme byť dôveryhodným partnerom? uzavrel Bednár.
Článok vznikol v spolupráci s
The post Bednár o duálnych projektoch: Vojakov nezaujíma výstavba nemocníc a ciest, ale budovanie obranných spôsobilostí appeared first on euractiv.sk.
