Firmy, ktoré majú predimenzovanú fotovoltiku, môžu prísť pre záporné ceny elektriny o statisíce eur. Situácia sa dá riešiť využitím smart batériových úložísk, ktoré umožnia spotrebovať elektrinu priamo na mieste, píše obchodný riaditeľ Fuergy VLADIMÍR MIŠKOVSKÝ.
Autor je obchodným riaditeľom spoločnosti Fuergy.
Záporné ceny elektriny vznikajú v čase, keď v určitej krajine jej výroba prevyšuje spotrebu. Zároveň chýbajú kapacity prenosových sietí, ktoré by umožnili tieto prebytky vyviezť do inej krajiny. Vyskytujú sa najmä počas letných mesiacov, no pri neustále sa zvyšujúcom výkone obnoviteľných zdrojov energie sa čoraz častejšie objavujú aj na jar a jeseň. Záporné ceny elektriny osobitne ohrozujú firmy s predimenzovanou fotovoltikou.
Ich pôvodný biznisplán a plánovaná návratnosť inštalácií boli postavené na predaji prebytočnej solárnej energie do siete za spotové ceny. Dnes však dostávajú vážne trhliny a čoskoro im hrozí, že fotovoltika im nielen nebude zarábať, ale budú na ňu doplácať. Pri veľkých inštaláciách hovoríme aj o státisícoch eur. Dobrou správou pre firmy je, že existuje efektívne riešenie bez toho, aby sa museli vzdať vlastného obnoviteľného zdroja energie.
Stovky hodín so zápornou cenou ročne
Fenomén exponenciálne rastie. Kým za celý rok 2021 sa na Slovensku vyskytlo iba 24 hodín so zápornou cenou elektriny, od januára do polovice októbra 2024 to bolo už 285 hodín. Ak v tomto čase firma dodáva do siete svoju solárnu energiu, nielen nedostane zaplatené, ale sama musí platiť za to, že elektrinu niekto zo siete odoberie.
Výskyt záporných cien bude do budúcnosti nielenže častejší, ale aj výraznejší. Najnižšia doteraz zaznamenaná cena na Slovensku dosiahla mínus 146 eur za megawatthodinu (MWh), avšak v budúcnosti môže bežne dosahovať aj mínus 160 eur. To je nezanedbateľný náklad, ktorý čoskoro zrejme naplno pocítia všetky subjekty s predimenzovanou fotovoltikou. Tento fenomén už teraz zásadne mení celú energetiku. A firmy, ktoré sa mu neprispôsobia, môžu utrpieť zásadné škody.
Smart úložisko zvyšuje samospotrebu
Výskyt záporných cien elektriny neznamená, že by firmy mali upustiť od výstavby vlastných zelených zdrojov či by malo prísť k zákazu nových alebo vyraďovaniu existujúcich fotovoltických elektrární. Ústup od fosílnych zdrojov smerom k zdrojom s nízkymi či nulovými emisiami je v čase klimatickej krízy zásadný. Firmy potrebujú obchodným partnerom aj financujúcim bankám vo svojich správach o udržateľnosti (ESG) preukázať, že v oblasti ekológie robia dostatočné opatrenia.
Na tento problém existujú dve riešenia: batériové úložisko alebo, v krajnom prípade, znižovanie výkonu fotovoltických systémov. Energeticky, ekonomicky aj ekologicky sú najlepším riešením „baterky“. Kľúčovým princípom je paralelne s rastom inštalovaného výkonu fotovoltiky zvyšovať samospotrebu, čiže „skonzumovanie“ všetkej vyrobenej elektriny priamo v mieste jej výroby. A to firmy dokážu zabezpečiť vďaka batériovému úložisku.
Medzi úložiskami však existujú rozdiely. Jednoduchá kombinácia fotovoltiky s batériovým úložiskom slúžiacim výhradne na uskladňovanie solárnych prebytkov väčšinou nemá atraktívnu návratnosť. V princípe sa častokrát rovná životnosti úložiska. Lepšou alternatívou je využívať smart úložisko, ktoré dokáže poskytovať aj necertifikované podporné služby pre stabilizáciu elektrickej siete, bežne označované ako flexibilita.
Toto úložisko dokáže vďaka inteligentnému systému energetického riadenia EMS (z angl. Energy Management System) predvídať vývoj situácie v elektrickej sieti, včas reagovať na hroziace záporné ceny elektrickej energie a uvoľniť kapacitu batérií na uskladnenie solárnych prebytkov. Za túto službu organizátor krátkodobého trhu s elektrinou – na Slovensku spoločnosť OKTE – poskytuje firmám finančnú odmenu cez dodávateľa energie.
S rozvojom zelených zdrojov musí rásť aj akumulácia
V odborných kruhoch panuje zhoda, že kľúčovou príčinou záporných cien je zlé energetické plánovanie. Popri podpore rozvoja obnoviteľných zdrojov sa dlhodobo ignoroval fakt, že paralelne treba zvyšovať skladovacie kapacity. Nepočítalo sa v dostatočnej miere ani s výrobou zeleného vodíka z obnoviteľných zdrojov. Od vypuknutia energetickej krízy v roku 2022 sa nedostatočný nárazový dopyt prejavil predčasne v prudkom raste výskytu záporných cien. A aj keď v krajinách s vysokou výrobou elektriny z OZE postupne pribudnú nové fabriky na výrobu zeleného vodíka a rozširujú sa kapacity medzinárodných prepojení, skladovanie energie v batériových úložiskách zostáva kľúčové.
Slovensko aktuálne v podiele OZE na energetickom mixe zaostáva za priemerom EÚ, avšak inštalovaný výkon zelených zdrojov rastie aj u nás. Preto je zásadné, aby sme paralelne posilňovali aj skladovanie energie. Cenný potenciál má projekt prečerpávacej vodnej elektrárne na rieke Ipeľ, ktorá by fungovala ako veľké batériové úložisko s potenciálom výrazne tlmiť negatívne dôsledky nadvýroby OZE.
Obmedzenie výroby zelenej elektriny je slepá ulička
Existuje aj núdzové riešenie v podobe zariadenia, ktoré obmedzuje výkon fotovoltiky v situácii, keď hrozí dodávka prebytkov do siete za záporné ceny. Pracuje na princípe špeciálne vyvinutej komunikačnej riadiacej jednotky a softvéru, ktorý neustále monitoruje výkon fotovoltiky cez menič a podľa týchto dát v kombinácii so spotovou cenou elektrickej energie sa samostatne rozhoduje, kedy výkon fotovoltiky obmedzí.
Toto riešenie však „kanibalizuje“ investíciu do fotovoltiky, čiže znižuje výnos a predlžuje návratnosť. Ekonomicky zmysluplnejšie je doplnenie batériového úložiska k existujúcej elektrárni či do projektového zámeru novej fotovoltiky. Pritom pre firmy, ktoré nemajú voľné financie na investíciu, existuje už aj na Slovensku riešenie v podobe modelu Energia ako služba. V rámci neho dodávateľ elektriny zafinancuje batériové úložisko a samotná firma má navyše stále podiel na finančnom efekte z poskytovania necertifikovaných podporných služieb.
Aj keď sa záporné ceny elektriny budú vyskytovať stále častejšie, firmy s fotovoltikou aj smart úložiskom sa im dokážu vyhnúť a nielen ušetriť na vlastnej spotrebe, ale aj zarobiť na dodatočných službách pre sieť, nehovoriac o znížení emisií a vylepšenia ESG profilu.
Páčil sa Vám článok? Podporte SIA NEWS!
Vaša podpora nám pomôže pokračovať v činnosti a vývoji systému SIA NEWS.
Ďakujeme za každú vašu podporu.