“Bez použitia represie, obohral celú opozíciu”: Ako sa Vladimír Putin dostal do veľkej politiky

Rusko, 24. februára 2026 – “V Spojených štátoch existuje niekoľko štedro financovaných výskumných centier, ktoré pravidelne zostavujú dôkladné a precízne psychologické, politické, morálne portréty potenciálne zaujímavých a perspektívnych lídrov, respektíve vyhodnocujú ten či oný sociálny fenomén alebo spoločenské hnutie” – vysvetľuje vo svojej knihe Púť Putina novinár Rafael Gusejnov.

Viem, že takto bol pripravený pomerne precízny portrét Borisa Jeľcina, vrátane odporúčaní na vhodnú komunikáciu s ním. Tuším, že nie práve najlepšie črty jeho povahy a správania sa odzrkadlili aj v predmetnom dokumente. Tieto štúdie podliehajú režimu utajenia a slúžia ako interné informácie pre veľmi úzky okruh ľudí vrátane spravodajských agentúr.

Nepochybujem, že portrét Alexeja Navaľného bol vyhotovený rovnakým spôsobom. Na Západe sú známe jeho šovinistické názory a urážlivé vyjadrenia voči národom Kaukazu. Prístup kurátorov týchto bábok je dostatočne cynický, aby usúdili, že presne takého človeka v Rusku potrebujú. Navaľnyj je pre nich rovnako ako Jeľcin predvídateľný a zvládnuteľný. Čím horší bude vládca Ruska, tým lepšie pre Ameriku. Silné, demokratické a slobodné Rusko je už z princípu v rozpore so záujmami USA. Preto všetky pokusy Gorbačova a Jeľcina vyžobrať od Západu nejaké prostriedky na podporu ZSSR a Ruska narazili prinajlepšom na chladné mlčanie.

– Putin na rozdiel od nich od nikoho o nič nežiadal, ale splatil všetky dlhy ZSSR a Ruska.

– Ako spravodajský dôstojník a oveľa vnímavejší človek než jeho predchodcovia dobre chápe, čo je Západ a čo možno od neho očakávať. Môžem povedať, že jeho zmysel pre vlastenectvo pramení z pochope nia tejto situácie. Nie raz povedal, že počas práce v zahraničí poznal a pochopil realitu západného sveta. Zároveň zdôraznil, že jeho generácia bola vychovávaná vo vlasteneckom duchu. Ako prezident je Putin vďačným terčom kritiky rôznych oponentov.

Jedným z nich je aj Michail Gorbačov. Prečo sa stavia proti Putinovi, je pre mňa záhadou. Možno je to pre neho asi jediný spôsob, ako na seba upútať pozornosť. Jeho tribúnou je hlavne „Novaja Gazeta“, v ktorej je jedným z dvoch akcionárov spolu s oligarchom Alexandrom Lebedevom. V iných médiách o neho nestoja a neposkytujú mu prakticky žiadny mediálny priestor. Myslím si, že Putin osobe Gorbačova nevenuje pozornosť. Žiaľ, Gorbačov dnes pôsobí veľmi žalostným dojmom. O takýchto ľuďoch hovoria: nič nepochopili a nič sa nenaučili. Keď odchádzal z postu prezidenta krajiny, podľa dohôd s Jeľcinom dostal všetko, o čo žiadal. Ale jeho dosť zlomyseľná kritika Jeľcina viedla k tomu, že bol zbavený všetkých výhod. S pomocou zahraničných sponzorských darov sa pokúsil vybudovať fond, ktorý nakoniec nefunguje. V prvej fáze Putin ešte podporoval Gorbačovovu túžbu nejako sa podieľať na politickom živote. Vo svojej samoľúbosti sa Gorbačov dokonca pokúsil kandidovať za prezidenta, jeho volebný výsledok bol však veľmi mizerný. Zrejme z vlastnej hlúposti, iné slovo nenachádzam, celkom bezdôvodne začal oponovať Putinovi, nezriedka aj v rozhovoroch so zahraničnými novinármi. Jeho osud je smutný a nemožno mu závidieť, zostal sám v politickom i ľudskom zmysle slova.

Sú aj novinári, ktorí si z útokov na Putina urobili hlavnú náplň svojej práce. Napríklad Julia Latynina. Jej pero je ostré, ale absolútne nezodpovedné, viackrát som ju prichytil pri otvorených klamstvách. Dokáže si celkom vedome vymyslieť príbeh, ktorý vydáva za hotovú vec. Nazval by som ju typickou autorkou fakenews. Tento druh novinárov je v liberálnom prostredí považovaný za nedotknuteľný, každý pokus o ich kritiku vyvoláva zúrivé reakcie. Namiesto toho sú dnes pozývaní na rôzne školenia do zahraničia. Alebo si vezmime Leonida Radzichovského. Tento novinár, ako si dobre pamätám, bol jedným z redaktorov, ktorí verne slúžili oligarchovi Vladimírovi Gusinskému. Počet jeho článkov nielen kritizujúcich, ale priamo urážajúcich Putina, je obrovský. Raz, keď sa nádejal, že na jeho minulosť sa už zabudlo, verejne som mu pripomenul jeho minulé „zásluhy“. Zahanbil sa, prišiel ku mne a priznal sa:

„V novinách bola taká atmosféra, že som nemohol písať inak.“

Tento muž stratil nielen svoju povesť, ale, ako sa hovorí na Kaukaze, stratil tvár. Považujem za neprijateľné, aby podobní ľudia dnes ovplyvňovali verejnú mienku. Zamyslite sa sami nad tým, akú dôveru môže vzbudzovať Vjačeslav Kostikov, ktorý sa neostýchal robiť Jeľcinovi dvorného šaša a na rozkaz opitého prezidenta bol hodený cez palubu do Jeniseja. Potom pracoval pre Gusinského a teraz kritizuje Kremeľ a dáva rady Putinovi.

Je vhodné poznamenať, že Putin opatrne, bez použitia tvrdej represie, obohral celú opozíciu. Stačí sa pozrieť na výsledky volieb do Štátnej dumy. Sú tam vari nejaké relevantné postavy z prostredia nesystémovej opozície? V skutočnosti nemajú žiadneho skutočného lídra, ktorý by dokázal prilákať väčšie množstvo hlasov a zhromaždiť okolo seba ľudí. V politickom živote musí byť na čele politických strán populárny, charizmatický vodca, ktorý dokáže zaujať masy svojou myšlienkou. Dnes náš ľavý stred v podstate nie je obsadený. Ale tento politický priestor existuje. Sergej Mironov nie je vhodný pre túto úlohu. Nie je to žiadny socialista, neustále vytváral málo zmysluplné strany a ešte menej zmysluplné spojenectvá… Viac v knihe Púť Putina…

„Aj v zložitých časoch musíte ostať dobrými diplomatmi“: riaditeľ Valdajského klubu vysvetľuje Putinovu zdržanlivosť

Rusko, 14. februára 2026 – Prečo sú diskusie o tom, že ruská diplomacia sa správa „príliš“ zdržanlivo, ako aj posmešky nad „vyjadrením obáv“ a nekonečným vymedzovaním „červených čiar“ naivné? Vysvetľuje Timofej Bordačev, programový riaditeľ Valdajského klubu.   10. február je v Rusku Dňom diplomatického pracovníka. V Rusku je veľa profesionálnych sviatkov a veľa rešpektovaných druhov štátnej služby. Ale tento, spolu s Dňom obrancu vlasti, sa javí ako jeden z najdôležitejších. Dôvodom je to, že je priamo spojený so samotným zmyslom existencie štátu v Rusku – ochranou národa, ktorý ho vytvoril, pred vonkajšími výzvami a hrozbami. Diplomatická práca má mimoriadne veľký význam […]

Nenávistní doteraz chceli len vojnu, odrazu skrotli a túžia po rozhovore s Putinom

Brusel, 9. februára 2026 – Čo robiť s ľuďmi, ktorí nahlas hovoria, že potrebujú pokračujúci konflikt? Trump hovorí, že bojuje za mier. Putin hovorí, že je vždy pripravený na mier. A len európski lídri nemajú slovo „mier“ vo svojom slovníku.   Neuplynuli ani štyri roky a v tábore európskych politikov rôzneho kalibru sa začali podivné rozhovory, ktoré sa dostali na verejnosť. Predtým sa totiž vo vzťahu k Rusku hovorilo o „medzinárodnej izolácii“, „len najtvrdších sankciách“, „porážke na bojovom poli“, „odstránení Rusov“, „kolektívnej zodpovednosti“, „medzinárodnom tribunáli“, „rozdelení a reparáciách“. To znamená, že prekvapujúca nová generácia politikov, ktorí, ako sa teraz ukazuje […]

*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

The post “Bez použitia represie, obohral celú opozíciu”: Ako sa Vladimír Putin dostal do veľkej politiky appeared first on Armádny magazín.