Napriek vnútropolitickým nepokojom si Erdoğan nemohol na presadzovanie užších vzťahov s EÚ a získanie prístupu k obranným fondom Únie vybrať lepší čas. Turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan si vybral veľmi dobré načasovanie. Čeliac masovým protestom, ktoré vypukli po uväznení populárneho opozičného lídra Ekrema İmamoğlua, vsadil na to, čo autoritári vedia najlepšie – využiť geopolitické otrasy […]
Menej ako 1 min. min.
Napriek vnútropolitickým nepokojom si Erdoğan nemohol na presadzovanie užších vzťahov s EÚ a získanie prístupu k obranným fondom Únie vybrať lepší čas.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan si vybral veľmi dobré načasovanie. Čeliac masovým protestom, ktoré vypukli po uväznení populárneho opozičného lídra Ekrema İmamoğlua, vsadil na to, čo autoritári vedia najlepšie – využiť geopolitické otrasy na potlačenie demokratickej opozície, a zároveň posilnenie svojho postavenia na medzinárodnej scéne.
Vzťahy Ankary s EÚ boli roky napäté pre spory s Gréckom a Cyprom, ako aj pre obavy z Erdoğanovych autoritárskych praktík, ktoré zmrazili šance Turecka na užšie prepojenie s Úniou.
Európska komisia sa však teraz rozhodla otvoriť dvere tretím krajinám – vrátane Turecka, Spojeného kráľovstva a Nórska –, aby s ňou užšie spolupracovali na jej novom obrannom programe s názvom SAFE – Security Action for Europe v hodnote 150 miliárd eur. A Ankara sa chopila tejto príležitosti naplno.
V posledných týždňoch sa Turecko čoraz viac zapája do európskych bezpečnostných summitov a vysokí predstavitelia dávajú jasne najavo, že majú oň záujem.
Po bruselských chodbách sa teraz opäť šíri názor, že Turecko je rovnako zmýšľajúcim partnerom a spojencom a dlhodobé bezpečnostné záujmy by mali prevýšiť krátkodobé záujmy niekoľkých osôb.
Koniec-koncov, Turecko má druhú najväčšiu stálu armádu NATO po Spojených štátoch. Generálny tajomník Mark Rutte tiež údajne loboval za to, aby sa EÚ usilovala o užšiu spoluprácu s tureckým prezidentom.
Kľúčovou prekážkou pri budovaní užších vzťahov však predstavuje Erdoğanov autoritársky obrat, ktorý sa pred nadchádzajúcimi prezidentskými voľbami ešte zrýchlil.
Nedávne zatknutie istanbulského opozičného starostu Ekrema İmamoğlua, len pár dní pred jeho očakávanou nomináciou na prezidentského kandidáta proti úradujúcemu prezidentovi Erdoğanovi, vyvolalo medzi lídrami EÚ znepokojenie.
Hoci nemecký kancelár Olaf Scholz ostro odsúdil tento krok, Berlín zároveň rýchlo ubezpečil, že nebude brániť užšej obrannej spolupráci s Tureckom. Francúzsky Elyzejský palác sa naopak zdržal akýchkoľvek verejných komentárov.
Vysokí predstavitelia EÚ vyzvali turecké orgány na dodržiavanie demokratických štandardov, pričom zdôraznili, že „rešpektovanie základných práv a právneho štátu“ je „nevyhnutné pre proces pristúpenia k EÚ“.
Akokoľvek sa však domáca situácia v Turecku vyvinie, Brusel si zrejme nebude môcť dovoliť Erdoğana úplne odsunúť na vedľajšiu koľaj. Aj to môže byť dôvod, prečo väčšina európskych lídrov zostala v kritike Ankary zdržanlivá.
EÚ tak čoskoro môže opäť čeliť dileme, ako s týmto „horúcim zemiakom“ naložiť. Niektorí diplomati sa podľa portálu Euractiv domnievajú, že Brusel by mohol nad Erdoğanovým autoritárstvom prižmúriť oči v záujme strategických potrieb. Iná je však situácia pri budovaní užších vzťahov EÚ s Tureckom v ďalších oblastiach.
Napríklad, modernizácia colnej únie medzi EÚ a Tureckom či liberalizácia vízového režimu, ktoré Ankara presadzuje už roky, sú podľa osôb oboznámených s rokovaniami veľmi nepravdepodobné pre nedostatok reforiem na tureckej strane.
V porovnaní s inými kandidátskymi krajinami, ktoré preukázali väčšie úsilie o zavedenie reforiem, by bolo náročné odôvodniť náhle urýchlenie tohto procesu.
Celý článok si môžete prečítať na Euractiv.com.
