Odchádzajúci americký prezident Joe Biden využil zákon z roku 1953, ktorým zakázal ťažbu v rozsiahlych oblastiach Atlantického a Tichého oceánu. Donald Trump chce zákon zvrátiť hneď prvý deň v úrade, bude však na to potrebovať súhlas Kongresu. Hoci šéfka Európskej komisie avizovala Donaldovi Trumpovi, že Únia je otvorená zvýšiť dovoz skvapalneného zemného plynu zo Spojených […]
Menej ako 1 min. min.
Odchádzajúci americký prezident Joe Biden využil zákon z roku 1953, ktorým zakázal ťažbu v rozsiahlych oblastiach Atlantického a Tichého oceánu. Donald Trump chce zákon zvrátiť hneď prvý deň v úrade, bude však na to potrebovať súhlas Kongresu.
Hoci šéfka Európskej komisie avizovala Donaldovi Trumpovi, že Únia je otvorená zvýšiť dovoz skvapalneného zemného plynu zo Spojených štátov amerických, situáciu môže skomplikovať krok odchádzajúceho prezidenta Joa Bidena.
Ten v pondelok (6. januára) oznámil, že chce natrvalo zakázať budúcu ťažbu ropy a zemného plynu na mori na ploche 2,53 milióna štvorcových kilometrov (625 miliónov akrov) v oblasti amerických oceánskych vôd. Využije na to historický 72-ročný zákon, ktorý umožňuje prezidentom stiahnuť federálne vody z budúceho prenájmu a rozvoja ropy a zemného plynu.
Zákaz zabráni ropným spoločnostiam prenajímať si vody na nové vrty pozdĺž celého východného pobrežia, východnej časti Mexického zálivu, pobrežia Washingtonu, Oregonu a Kalifornie a časti Severného Beringovho mora na Aljaške.
Zákon však nedáva prezidentom výslovnú právomoc zrušiť zákaz udeľovania licencií, ak už bol raz na určité územie vydaný. To v praxi znamená, že ak bude chcieť nastupujúci americký prezident Donald Trump nariadenie zrušiť, potrebuje na to súhlas Kongresu. Biden však tvrdí, že ochrana pobrežia pred pobrežnými vrtmi má širokú podporu verejnosti aj naprieč Kongresom naprieč demokratmi aj republikánmi.
Dôsledky pre Európu
Európska únia zintenzívnila nákupy amerického LNG od ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022, no nedokázala úplne prerušiť energetické spojenie s Moskvou. V útlme ruských palív chce pokračovať aj preorientovaním sa na LNG z iných zdropjov, vrátane plynu zo Spojených štátov.
Ďalším dôvodom na zintenzívnenie dovozu amerického skvapalneného plynu je aj snaha eurokomisie vyhnúť obchodnej vojne a clám, ktoré nový americký prezident plánuje zaviesť hneď po svojom nástupe. Trump počas svojej kampane sľuboval minimálne 10-percentné clo na všetok dovoz. Cieľom bolo podľa neho zacieliť na krajiny, ktoré nás „roky okrádali“, a znížiť obchodné deficity Spojených štátov amerických.
Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyen preto navrhla už v prvom telefonáte znovuzvolenému prezidentovi Trumpovi, aby Spojené štáty dodávali Európe viac skvapalneného zemného plynu. Ten je podľa nej v porovnaní s ruským LNG lacnejší.
Donald Trump počas predvolebnej kampane totiž sľuboval zvýšenie ťažby fosílnych palív, čo by mohla Európska únia využiť na ďalšie znižovanie svojej závislosti od ruských energií. Momentálne je však trend opačný – hoci sú momentálne Spojené štáty najväčším dodávateľom LNG do Európy, ich dovoz podľa think tanku Bruegel za posledný rok klesol – zo 67 miliárd metrov kubických v roku 2023, na 55 miliárd metrov kubických v minulom roku.
Naopak, podiel Ruska na jeho dovoze do Európy za posledný rok mierne stúpol z 18 miliárd m3 na 21 m3. Ruský skvapalnený zemný plyn (LNG) aj ropa tak stále umožňujú Kremľu zarábať miliardy eur do ich dovoze. To chce Európska únia zmeniť a viac sa orientovať na alternatívnych dodávateľov vrátane USA.
Spojené štáty, ktoré boli v roku 2023 najväčším vývozcom LNG na svete, majú sedem exportných terminálov a päť ďalších je vo výstavbe. Zákon by tak zakazoval len nové ťažobné projekty. V Mexickom zálive sa napríklad veľké množstvo už existujúcich pobrežných vrtných súprav, ktoré čerpajú ropu, ktoré budú bežať aj naďalej.
Klimatické ohľady na poslednú chvíľu
Bidenov krok je možné chápať ako ústupok environmentálnym a klimatickým skupinám. Podľa nich to oblastiam, kde bude zakázané robiť ťažobné prieskumy a ťažiť, poskytne trvalú ochranu pred možnými únikmi ropy a zníži sa spaľovanie fosílnych palív, ktoré otepľujú planétu.
Biden sa vyjadril, že vrty pri týchto pobrežiach môžu spôsobiť nezvratné škody na miestach, ktoré sú pre Američnov vzácne a nie sú potrebné na uspokojenie energetických potrieb krajiny.
Napriek jeho environmentálne ladenej rétorike dosiahla ťažba ropy za jeho vlády rekordy. Spojené štáty počas štvrtého štvrťroka 2023 vyprodukovali celosvetový rekord produkcie 13,3 milióna barelov ropy a kondenzátu denne. To je tesne nad rekordom 13,1 milióna z éry Donalda Trumpa zo začiatku roku 2020, teda tesne predtým, ako kríza Covid-19 spôsobila pád produkcie a cien.
V priebehu prezidentskej kampane bol napriek tomu Biden pod paľbou kritiky zo strany republikánov, ktorí mu vyčítali presadzuje politiky, ktoré obmedzujú novú produkciu fosílnych palív. Požiadal napríklad o prehodnotenie vplyvu najväčšieho vývozného terminálu na skvapalnený zemný plyn (LNG) na klímu aj národnú bezpečnosť. To môže spomaliť výstavbu ďalších 16 exportných terminálov a do budúcnosti ohroziť dodávky LNG do Európy.
Predstavitelia ropného a plynárenského priemyslu označili Bidenov posledný krok za útok, ktorý vážne obmedzí budúci prieskum nových ťažobných oblastí, čo by poškodilo dlhodobú schopnosť priemyslu prežiť.
Podobne to vidí aj nastupujúca Trumpova administratíva. Podľa Trumpovej hovorkyne Karoline Leavitt ide o politickú pomstu odchádzajúceho prezidenta, aby znemožnil Trumpovi naplniť predvolebné sľuby o zvýšení ťažby a znížení cien plynu.
Napriek priateľskému postoju voči ropnému a plynárenskému priemyslu sa Trump počas svojho predchádzajúceho funkčného obdobia rozhodol zakázať ťažbu na mori. V roku 2020 rozšíril zákaz budúcich ropných vrtov vo Východnom zálive a rozšíril ho na atlantické pobrežia troch štátov: Floridy, Georgie a Južnej Karolíny.
