Napriek očakávaniam, že zástupcovia Európskej únie, Spojených štátov, Spojeného kráľovstva a Kanady budú bojkotovať piatu inauguráciu Vladimira Putina, do Kremľa napriek tomu zavíta niekoľko predstaviteľov Únie vrátane Slovenska. Uvedomujeme si zložitosť situácie, avšak sme proti vytváraniu novej železnej opony, tvrdí naša diplomacia. Vladimir Putin, ktorý vládne v Rusku od roku 1999, bol v marci znovuzvolený […]
Menej ako 1 min.
min.
Napriek očakávaniam, že zástupcovia Európskej únie, Spojených štátov, Spojeného kráľovstva a Kanady budú bojkotovať piatu inauguráciu Vladimira Putina, do Kremľa napriek tomu zavíta niekoľko predstaviteľov Únie vrátane Slovenska. Uvedomujeme si zložitosť situácie, avšak sme proti vytváraniu novej železnej opony, tvrdí naša diplomacia.
Vladimir Putin, ktorý vládne v Rusku od roku 1999, bol v marci znovuzvolený na ďalšie šesťročné prezidentské obdobie. Hlasovanie však bolo všeobecne odsúdené ako nelegitímne, keďže voľby neboli ani slobodné, ani férové.
Zároveň sa uskutočnili v tieni náhleho a doteraz nevyjasneného úmrtia jeho hlavného politického soka Alexeja Navaľného, ako aj Putinovej pokračujúcej agresie proti Ukrajine.
Pred utorkovou inauguračnou ceremóniou (7. mája) preto viaceré západné krajiny vylúčili účasť svojich zástupcov na tomto podujatí. K nim patrili pobaltské štáty, Česká republika, Spojené kráľovstvo a Kanady
„Nebudeme oslavovať s [agresorom]. Treba tiež pripomenúť, že Putin je stíhaný pre vojnové zločiny,“ povedal estónsky minister zahraničných vecí Margus Cachna o rozhodnutí svojej krajiny nezúčastniť sa inaugurácie.
Medzinárodný trestný súd v Haagu minulý rok vydal zatykač na Putina a komisárku Kremľa pre práva detí Máriu Ľvovú-Belovú. Súd ich stíha pre únosy ukrajinských detí do Ruska, ktoré v ňom majú podľa viacerých zdrojov prechádzať „rusifikačným procesom“.
Európski diplomati pre portál EURACTIV uviedli, že na oslavách sa nezúčastní približne 20 členských štátov EÚ. Agentúra Reuters však informovala, že svojich zástupcov vyšle sedem ďalších štátov.
Slovenský zástupca príde
Francúzsky diplomatický zdroj agentúre Reuters povedal, že Paríž bude zastupovať jeho veľvyslanec v Rusku.
Krajina sa tak rozhodla napriek tomu, že jej postoj k Rusku sa za posledné mesiace stal viac jastrabím. Francúzsky prezident Emmanuel Macron opakovane nevylúčil vyslanie vojakov na Ukrajinu, najnovšie v prípade, ak by ruské jednotky prelomili frontovú líniu.
K francúzskemu veľvyslancovi sa pridajú zástupcovia Maďarska a Slovenska. Obe krajiny udržiavajú vzťahy s Ruskom, majú nejednoznačný postoj k jeho vojne proti Ukrajine a odmietajú poskytnúť Kyjevu zbrane. Slovensko však doteraz nebránilo žiadnym rozhodnutiam zo strany EÚ.
„Slovenská republika si uvedomuje zložitosť situácie, ale napriek tomu je proti vytváraniu novej železnej opony a takýto postoj potvrdzujú aj tie európske krajiny, ktoré na inauguráciu posielajú svojich diplomatických zástupcov,“ reagoval pre TASR komunikačný odbor rezortu diplomacie, prečo sa Slovensko inaugurácie zúčastní. V Moskve ho bude zastupovať chargé d’affaires.
Na inaugurácii sa podľa rádia Svoboda zúčastní napríklad aj Cyprus, Malta a Grécko.
EÚ vraví nie
Pozývacie listiny na ceremóniu dostali členské štáty EÚ a delegácia EÚ v Moskve, uviedol v pondelok (6. mája) v Bruseli novinárom hlavný hovorca Únie pre zahraničné veci Peter Stano.
„V súčasnosti diskutujeme s členskými štátmi EÚ o forme našej odpovede […] vždy sa snažíme o koordinovaný prístup EÚ, ak je to možné […] Konečné rozhodnutie ešte nepadlo,“ povedal vtedy Stano.
Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell však dodal, že je „proti účasti EÚ na tomto podujatí v Moskve“.
V pondelok neskoro večer hovorca EÚ uviedol, že veľvyslanec Únie v Rusku sa na inaugurácii nezúčastní, pričom tento postoj mal byť koordinovaný medzi všetkými členskými štátmi.
„Náš veľvyslanec EÚ sa nezúčastní, väčšina členských štátov sa nezúčastní, hoci niekoľko krajín zástupcov vyšle – na úrovni veľvyslancov,“ dodal.
Žiadosť Ukrajiny nelegitimizovať Putina
Putinova inaugurácia vytvárala „ilúziu legitimity pre takmer doživotný pobyt pri moci osoby, ktorá zmenila Ruskú federáciu na štát agresora a vládnuci režim na diktatúru,“ uviedlo ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení.
„Ukrajina nevidí žiadne právne dôvody na to, aby ho uznala za demokraticky zvoleného a legitímneho prezidenta Ruskej federácie,“ dodal rezort a požiadal svojich spojencov, aby sa na inauguráciu nezúčastnili.
Putinova inauguračná ceremónia v Andrejevskej sále Kremľa je naplánovaná na poludnie moskovského času.
Páčil sa Vám článok? Podporte SIA NEWS!
Vaša podpora nám pomôže pokračovať v činnosti a vývoji systému SIA NEWS.
Ďakujeme za každú vašu podporu.
