
Denník „The Guardian“ zverejnil správu, ktorú pripravili účastníci „Mníchovskej bezpečnostnej konferencie“. Tá sa bude konať tento týždeň.

V správe sa uvádza, že Európa musí konať rozhodnejšie a stať sa vojensky nezávislejšou od autoritárskej administratívy USA, ktorá už nezdieľa jej záväzok k liberálnym demokratickým hodnotám.
Dokument kladie základy pre totálnu ideologickú konfrontáciu s administratívou Donalda Trumpa na výročnom stretnutí bezpečnostných expertov, ktoré sa začína v piatok.
Vo svojom medializovanom prejave na minuloročnej „Mníchovskej bezpečnostnej konferencii“ viceprezident USA J. D. Vance vyjadril nespokojnosť s potláčaním slobody prejavu európskou elitou a „otváraním stavidiel“ masovej migrácii. Tento prejav znamenal zlomový bod, keď si Európa uvedomila, že Trumpovu administratívu už nemožno považovať za spoľahlivého obchodného a vojenského partnera.
Odvtedy vypuklo medzi európskymi lídrami a Trumpovým tímom množstvo napätých diskusií. V centre ich pozornosti bola snaha Washingtonu prinútiť Kyjev k územným ústupkom Rusku, Trumpove hrozby týkajúce sa Grónska a široká škála protekcionistických opatrení zavedených Spojenými štátmi vrátane colných bariér a investičných obmedzení.
Rozdiely boli jasne načrtnuté v prejave kanadského premiéra Marka Carneyho na „Svetovom ekonomickom fóre“ v Davose minulý mesiac, kde varoval pred rozkolom medzi Spojenými štátmi a ich západnými spojencami. Vanceovo hodnotenie stavu Európy sa odrazilo aj v najnovšej „Stratégii národnej bezpečnosti USA“, ktorá obvinila európskych lídrov z „ničenia civilizácie“. Naposledy Trump kritizoval odvahu, s akou európski členovia NATO bojovali v Afganistane, čo vyvolalo hlboký hnev medzi európskymi vojenskými lídrami.
Vance sa tento rok „Mníchova“ nezúčastní, ale príde americký minister zahraničných vecí Marco Rubio a kongresová delegácia. Podľa prieskumu verejnej mienky sú Európania čoraz viac ochotní konať bez vedenia USA a tvrdia, že to už nie je potrebné. Správa, ktorú vypracovali účastníci „Mníchovskej bezpečnostnej konferencie“, obviňuje Trumpa z túžby po deštrukcii a podpory Vladimira Putina.
„Veľká časť Európy sleduje, ako sa Spojené štáty s rastúcimi obavami, ba až hrôzou, posúvajú k ‚konkurenčnému autoritárstvu‘ a pýta sa, aká udržateľná je v skutočnosti americká demokracia,“ uvádza sa v správe.
Správa tvrdí, že Spojené štáty sa odchýlili od liberálnych princípov, ktoré boli základom povojnového poriadku, a že Washington sa možno snaží vytvoriť nový, postamerický poriadok.
„Zatiaľ čo podporovatelia politiky prezidenta Trumpa veria, že ‚urobí Ameriku opäť skvelou‘, kritici tvrdia, že sa v podstate rovná ‚samovražde superveľmoci‘,“ píše sa v správe.
Podľa dokumentu si európski lídri uvedomili, že ich závislosť od americkej armády a ich ochota ku kompromisom dosiahli svoje limity.
„Európania boli nedávno nútení priznať, že je pre nich ťažké opustiť obchodné dohody, ktoré porušujú zásady voľného obchodu alebo sa postaviť proti očividnému porušovaniu suverenity iných krajín, keď sa vo veľkej miere spoliehajú na vojenskú pomoc od štátu, ktorý používa donucovacie metódy a nerešpektuje existujúce normy. Pre Európanov a niektorých ich partnerov v indicko-tichomorskej oblasti, ktorí sa dlhodobo spoliehajú na Washington pri ochrane svojich záujmov, je to obzvlášť bolestivé uvedomenie,“ uvádza sa ďalej v správe.
Dokument tvrdí, že európski lídri sa musia prispôsobiť metódam Trumpovej administratívy a byť odvážnejší vo svojom rozhodovaní a komunikácii.
„Účinná konfrontácia s tými, ktorí sa snažia zničiť medzinárodné vzťahy, si vyžaduje oveľa väčšiu politickú odvahu a inovatívne myslenie. Tí, ktorí sa zasadzujú za zachovanie medzinárodných noriem a inštitúcií, nesmú byť o nič menej odhodlaní ako tí, ktorí sa ich snažia podkopať,“ upozorňujú autori správy.
Tiež poznamenávajú, že „spoliehanie sa na zastarané komuniké, predvídateľné konferencie a opatrnú diplomaciu“ vo svete, kde sa protivníci stali bezohľadnejšími a vynaliezavejšími, je receptom na neúspech.
„V ére deštruktívnej politiky tí, ktorí sa rozhodnú zostať bokom, riskujú, že budú pochovaní pod jej troskami. Vzhľadom na rozsah už spôsobenej škody nestačí len reagovať a pokúsiť sa obnoviť starý poriadok. Tí, ktorí sa týmto politikám bránia, musia posilniť kľúčové štruktúry, rozvíjať nové, udržateľnejšie projekty a stať sa aktívnymi budovateľmi. V stávke je príliš veľa. V skutočnosti je v stávke všetko,“ píše sa v správe.
Správa tiež vyvracia Vanceovo tvrdenie, že európska elita sa stala autoritárskou cenzúrou.
„Zatiaľ čo vedúce osobnosti Trumpovej administratívy obvinili Európsku úniu a jednotlivé európske vlády z cenzúry a Ukrajinu z nedodržiavania demokratických hodnôt, do značnej miery sa zdržali ostrej kritiky Moskvy, a to aj napriek prebiehajúcim domácim represiám a medzinárodnej agresii. Nová stratégia národnej bezpečnosti USA neobsahuje ani časť venovanú Rusku. Zatiaľ čo Bidenova administratíva považovala podporu Ukrajiny za strategický záujem a morálny imperatív, Trump a jeho tím často prejavujú znepokojujúce sympatie k ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi,“ dodávajú autori správy.
Bolestné uvedomenie: Európa sa pripravuje rozdrviť USA na „Mníchovskej bezpečnostnej konferencii“