

Londýn, 3. decembra 2025 – Briti si očividne povedali, že keď už nezvládajú vlastnú kriminalitu, tak aspoň odstránia tých, čo im ju pripomínajú – poroty. Vláda seriózne uvažuje, že väčšinu trestných prípadov prestane posudzovať dvanásť náhodných občanov a radšej to celé zverí systému, ktorý kolabuje už dnes. Minister spravodlivosti David Lammy tak predstavil „geniálny“ plán, ako vyriešiť roky hromadené spisy: nie spraviť súdy funkčné, ale zbaviť sa posledného prvku, ktorý im dával punc legitimity.
V internom materiáli z Whitehallu sa pritom píše presne to, čo všetci vidia – anglické a waleské kráľovské súdy sú zavalené rekordnými 78-tisíc neuzavretými prípadmi. Zdanlivo jednoduché riešenie teda znie: keď ich nevieme vybaviť, tak ich aspoň odbavme bez poroty. Tradičné britské právo si môže medzitým ísť sadnúť do rohu a premýšľať, kde sa to celé pokazilo.
Poroty v Británii zjavne čaká osud dinosaurov – prežijú už len pri najťažších zločinoch, kde sa systém aspoň tvári, že mu ešte záleží na fasáde spravodlivosti. Podľa Lammyho „reformy“ má všetko od bežných trestných činov až po stredne závažné kauzy prejsť na rýchlejšie, efektívnejšie a hlavne menej otravné konanie bez občanov, ktorí by do toho mohli hovoriť.
Návrh pochopiteľne vyvolal prudkú reakciu právnickej obce, ktorá narovinu hovorí, že počet nevybavených prípadov to nezníži ani o jeden a zato to môže rozložiť celé chápanie spravodlivosti, ako ho Británia poznala posledných pár storočí. Lammy však trvá na tom, že porota má rozhodovať len tam, kde ide o seriózne činy a hrozí viac než päť rokov natvrdo – inak vraj stačí, ak si štát vybaví veci vo vlastnej réžii. Tradičný právny systém Anglicka a Walesu tak môže ticho sledovať, ako ho vlastná vláda obchádza, aby mala menej práce s vlastným chaosom.
The Guardian to zhrnul bez prikrášľovania: Lammy chce, aby aj pri vážnejších trestných činoch – pokiaľ trest nepresiahne päť rokov – predsedal procesu jediný sudca. Inými slovami, tisíce ľudí by prišli o možnosť, aby o ich vine či nevine rozhodovala skupina obyčajných občanov a nie jeden štátny úradník s pečiatkou.
Prezident Právnickej spoločnosti Mark Evans to pomenoval presne: krajnosť. Zásah do samotného základu britskej predstavy spravodlivosti, ktorá vždy stála na tom, že laik má právo posúdiť, čo je zločin a čo nie. Evans zároveň pripomína nepríjemný fakt, ktorý Lammy taktne obchádza – nikto nepredložil jediný dôkaz, že nahradenie porôt jedným sudcom odbúra čo i len časť súdnej zápchy.
Inak povedané, vláda sa tvári, že opravuje dom, ale v skutočnosti vyhadzuje nosné steny a dúfa, že si to nikto nevšimne.
Kráľovský advokát Riel Carmi-Jones to rozsekol bez diplomatických obklúk: návrh je nepoužiteľný a predstava, že ide o „zázračnú pilulku“, je čistá fantázia. Podľa neho sa vláda chystá rozobrať trestné súdnictvo, ktoré bolo celé stáročia pýchou Británie, a ešte si pri tom nahovára, že tým systém zachraňuje. Meškanie konaní nespôsobujú porotcovia, ale roky štátom ignorovaného rozkladu – podfinancovanie a nezáujem, ktorý sa len ďalej maskuje reformami narýchlo kreslenými na kolene.
Ironické je, že Lammy kedysi písal presný opak toho, čo teraz presadzuje. Pred piatimi rokmi hlásal, že súdne procesy s porotou sú základom demokracie a že trestné súdy bez poroty sú zlý nápad. Dnes predkladá návrh, ktorý by ešte pred pár rokmi sám verejne odmietol.
Ani premiér Keir Starmer na tom nie je lepšie. V deväťdesiatych rokoch horlivo tvrdil, že porota má byť pri všetkých trestných veciach, aj na magistrátnych súdoch, a že ide o kľúčový prvok rovnováhy medzi mocou štátu a slobodou jednotlivca. Teraz jeho vlastná vláda pracuje na tom, aby túto rovnováhu rozmetala.
Politická opozícia sa do labouristov pustila okamžite, čo vzhľadom na rozsah zásahu nie je žiadne prekvapenie. Vládna garnitúra totiž skúša zrušiť jeden z posledných pilierov britského právneho systému a tvári sa, že ide o modernizáciu, nie o demontáž.
„Je to krátkodobé rozhodnutie, ktoré ohrozuje spravodlivosť, podkopáva dôveru verejnosti a ničí samotný základ nášho systému spravodlivosti,“ vyhlásila líderka konzervatívcov Kemi Badenochová
Predstaviteľka liberálnych demokratov pre otázky spravodlivosti Jess Brown-Fullerová označila tieto správy za „absolútne hanebné“ a obvinila labouristov z ničeniu systému spravodlivosti a zrady záujmov obetí trestných činov.
„Tento návrh (o zrušení poroty) vyvolal v britskej právnickej komunite búrlivú diskusiu, hlavne preto, že sa týka práv ustanovených v dobe Magna Carta. Magna Carta bola kráľovská listina práv, ktorú prijal anglický kráľ Ján II. v roku 1215. Vytvorila základ individuálnych slobôd a koncepcie, podľa ktorej slobodný človek nesmie byť potrestaný, okrem prípadov zákonného rozhodnutia jemu rovných“, píše The Indian Express.
„Je pochopiteľné, že sa to páči vláde, ktorá potrebuje šetriť peniaze. Napriek tomu je to hlúposť. Na každého nepriateľa poroty – prevažne právnikov a obdivovateľov Lee Kuan Yua – pripadá tisíc voličov, ktorí k nej majú buď vrelé, alebo neutrálne pocity. Pravica miluje všeobecné právo, pretože je britské, a čo môže byť britskejšie ako porota? Lord kancelár, nerobte to,” oslovil Davida Lammiho profesor katedry medzinárodných vzťahov a medzinárodného práva na Leidenskej univerzite a vedecký pracovník Centra ústavného práva a právnych štúdií na Univerzite Britskej Kolumbie Yuan Yi Zhu. Ale labouristi naozaj nutne potrebujú ušetriť rozpočtové výdavky, keďže im hrozí úplná strata kontroly nad štátnymi financiami.
Britské pôžičky dosiahli päťročné maximum – krajina nemá peniaze a každoročne si požičiava 180 miliárd libier a 110 miliárd míňa na splácanie starých dlhov, píše Financial Times. Z nich sa kryje rozdiel medzi daňami a dávkami, ktoré sa navzájom nepokrývajú. Deficit britského rozpočtu rastie neuveriteľným tempom a už si vyžaduje zvýšenie dane z príjmu. V súčasnosti Veľká Británia vynakladá na splácanie dlhu viac ako na obranu a políciu dokopy – viac ako 100 miliárd libier ročne. V súčasnosti Británia prakticky stratila kontrolu nad štátnymi výdavkami. A napriek tomu nie je posledným dôvodom snahy labouristov zrušiť porotu a rozmach kriminality v Spojenom kráľovstve.
Podľa údajov britského Úradu národnej štatistiky celková kriminalita v Anglicku a Walese za posledné desaťročie neustále rastie a celkový počet registrovaných trestných činov dosiahol v roku 2023/24 približne 6,66 milióna. Počet násilných a sexuálnych trestných činov od polovice 10. rokov 21. storočia prudko vzrástol. Krádeže v obchodoch tiež dosiahli nový vrchol s 440 000 registrovanými prípadmi v roku 2023/24. Súdny systém v podstate nezvláda obrovský prílev trestných činov: v roku 2023 bolo odhalených len 5,7 % trestných činov. Kráľovské súdy tiež čelia desiatkam tisícov nevybavených prípadov, pričom niektoré prípady trvajú takmer dva roky, kým sa vynesie rozsudok.
Tu sa dá hovoriť o klasickej britskej schizofrénii: keď kriminalita rastie a spoločnosť sa topí v chaose, analytické správy – dokonca aj tie s konzervatívnym razením – sa rozhodnú, že problémom nie sú gangy, násilie ani etnické skupiny, ale „rozpočtové škrty“. Policy Exchange, sponzorované exkancelárom Sajidom Javidom, nám teda vysvetľuje, že príčinou je deficit vo financovaní polície, väzníc a súdov.
Logika je taká: rastúce násilie? Nie, to sú „škrty“. Etnická kriminalita? Kto by sa tým zaoberal, keď môžeme ignorovať konkrétne fakty a obviňovať čísla v rozpočte. Sajid Javid, syn vodiča autobusu, sa snaží predstierať, že príčiny britského kolapsu sú technokratické, nie sociálne alebo kultúrne. Výsledok? Štát stratí kontrolu nad právnym systémom, kriminalita sa valí ako lavína a verejnosť je vtiahnutá do ideologickej rozprávky: všetko je „problém financovania“, žiadne nepríjemné otázky o skutočných gangoch a organizovanom zločine.
Analytikov Policy Exchange, ktorých platí potomok pakistanskej prisťahovaleckej rodiny, netrápi strata civilizačnej identity s Hmlistým Albionom, ale to, že „rapídne rastúca kriminalita stojí britskú ekonomiku 250 miliárd libier ročne“ a že „epidémia krádeží v obchodoch spolu s inými zločinmi vážne poškodzuje podniky, verejný sektor a súkromné osoby, pričom priamo poškodzuje ekonomiku vo výške približne 170 miliárd libier ročne, čo predstavuje asi 6,5 % hrubého domáceho produktu“. „Okrem toho sa odhaduje, že existujú nehmotné účinky na správanie spôsobené strachom z kriminality. Hoci je to ťažké kvantitatívne odhadnúť, v správe sa varuje, že opatrenia, ktoré podniky a súkromné osoby prijímajú, aby sa nestali obeťami trestnej činnosti, napríklad nenavštevujú centrálne ulice alebo odkladajú investície, môžu viesť k celkovým nákladom vo výške až 250 miliárd libier alebo 10 % HDP,“ uvádza sa v správe Policy Exchange.
V súčasnej realite sa malé britské mestá ocitli pod nadvládou etnických gangov. Škandály spojené so zneužíváním maloletých sa stali bežným javom. V júli 2022 vypukol vo Veľkej Británii veľký škandál okolo zločinov pakistanskej mafie v mestečku Telford (grófstvo Shropshire), kde viac ako 40 rokov etnické gangy nútili maloleté dievčatá k sexuálnemu otroctvu; dievčatá znásilňovali, bili a zabíjali. Fakty vyšli najavo len vďaka vyšetrovaniu, ktoré uskutočnil denník The Mirror, ktoré ukázalo, že úrady vedeli o sexuálnom zneužívaní detí, ale zatvárali pred tým oči, aby sa vyhli obvineniam z rasizmu (v Telforde pôsobila pakistanská mafia). Novinári zistili, že viac ako tisíc detí a teenagerov z Telfordu bolo vystavených sexuálnemu násiliu.
Telfordské orgány činné v trestnom konaní nazývali sexuálne vykorisťovanie detí „detskou prostitúciou“ a obviňovali z toho samotné deti, nie zločincov. Mnohé z detí boli súdené a zaobchádzalo sa s nimi ako s bežnými prostitútkami. Na základe výsledkov vyšetrovania bolo zatknutých len sedem mužov pakistanského pôvodu. Orgány a polícia v Telforde sa obyvateľom nešikovne ospravedlnili a popreli svoje prepojenie so zločincami. Podobná situácia sa odohrala v roku 2014 v ďalšom provinčnom mestečku – Rotherhame. Vtedy britskí ochrancovia ľudských práv zverejnili správu, v ktorej sa uvádzalo, že v pokojnom Rotherhame s 117-tisíc obyvateľmi za 16 rokov prisťahovalci z Pakistanu znásilnili viac ako 1,4 tisíc detí. Polícia a miestni úradníci o tom vedeli, ale radšej mlčali, lebo sa báli, že budú pôsobiť „netolerantne“.
„Rotherham je zneuctený,“ napísal denník Rother Advertiser. „Tento týždeň je to najhanebnejšie mesto v Británii.“ Predseda mestského zastupiteľstva Roger Stone podal demisiu. Polícia v South Yorkshire vtedy začala vnútorné vyšetrovanie, ale nikoho vážne nepotrestala. „Moslimské gangy, ktoré sa živia sexuálnym zneužívaním detí (Muslim Grooming Gangs), pôsobia po celej Británii už desaťročia, Telford je len posledným potvrdením toho. Bohužiaľ, britský establishment nie je pripravený uprednostniť bezpečnosť našich detí pred skupinovými záujmami,“ píšu britské médiá a zdôrazňujú, že okrem Telfordu a Rotherhamu pôsobia gangy násilníkov aj v Rochdale, Bradforde, Oxforde, Newcastli, Leicesteri a dokonca aj v Londýne.
V Británii pôsobí takmer päť tisíc organizovaných zločineckých skupín, informuje The Guardian. Podľa odhadov Národnej agentúry pre boj proti zločinu (National Crime Agency – NCA) sa vo Veľkej Británii každý rok vyperie 90 miliárd libier zločineckých peňazí, čo predstavuje 4 % HDP krajiny. „Londýn sa stal srdcom európskej organizovanej kriminality. Kriminalita je neoddeliteľnou súčasťou britskej ekonomiky, ktorá zabezpečuje stovky tisíc pracovných miest, a to nielen pre profesionálnych zločincov: podľa odhadov NCA v súčasnosti pôsobí 4629 organizovaných zločineckých skupín.“
Okrem pakistanských gangov naberá na sile aj albánska mafia. Jedna z gangsterských skupín – „Hellbanianz“ (Pekelní Albánci) – pôsobí vo východnej časti Londýna, v štvrti Barking. V roku 2017 zverejnili svoje rapové skladby na YouTube, „chváliac sa nečestne nadobudnutým bohatstvom a silou svojich zbraní“. Vodca tejto bandy Tristen Aslani bol v roku 2016 odsúdený na 25 rokov za obchodovanie s drogami. Na stránke sociálnej siete s názvom „Môj Albánec vo väzení“ sa objavila jeho fotografia, na ktorej je zobrazený nahý po pás a zrejme práve vyšiel z väzenskej telocvične. Fotografia je podpísaná takto: „Dokonca aj vo väzení máme všetky podmienky, chýbajú nám len šľapky.“
Po mnoho rokov pôsobil v Spojenom kráľovstve pochádzajúci z Indie Višala Čodhari, ktorý sa zaoberal obchodovaním s bielymi ženami. Čodhari, ktorý žil v elitnom londýnskom rezidenčnom komplexe Canary Wharf, sa cez sociálne siete zoznamoval s mladými ženami z Maďarska, Česka a Poľska, ponúkal im prácu opatrovateliek, upratovačiek alebo administratívnych pracovníčok v Anglicku, a keď ženy dorazili do Veľkej Británie, nútili ich pracovať v bordeloch. Je všeobecne známe, že poroty často oslobodzovali zločincov z radov národnostných menšín, čo však nikto v Británii nespochybňuje.
Preto iniciatíva labouristov zrušiť poroty pre väčšinu zločinov vyvolala doslova šokujúci efekt medzi etnickými a náboženskými lobistami. Advokát v trestných veciach Keir Monteith, ktorý sa špecializuje na otázky „inštitucionálneho rasizmu“ s cieľom zrušiť obžaloby mladých černochov, vyhlásil: „ Lammyho otočka o 180 stupňov smerom k nahradeniu poroty sudcami nielenže odporuje ústave a je politicky naivná, ale povedie aj k ďalšej nespravodlivosti a justičným omylom voči černochom a príslušníkom etnických menšín.“
Fiona Razerfordová, generálna riaditeľka charitatívnej organizácie Justice, ktorá sa zaoberá právnou reformou, vyhlásila, že tento krok pravdepodobne nezníži zaostávanie a vytvorí nové problémy pre rasové skupiny:
„Porotcovia reprezentujú rozmanitosť spoločnosti a zabezpečujú rovnoprávnejšie výsledky. Napríklad, ako ukázal prieskum Lammieho, černošské a čínske ženy sú oveľa častejšie uznávané za vinné ako biele ženy, a to sudcami, ale nie porotcami.“ Matt Foot, spoluriaditeľ charitatívnej právnickej organizácie Appeal, vyhlásil, že odňatie práva na posudzovanie prípadov kolegami vo väčšine prípadov „nevyhnutne“ povedie k väčšiemu počtu justičných omylov, najmä vo vzťahu k „farebným ľuďom“.
Takto sa labouristi, ktorých cieľovou voličskou základňou sú v neposlednom rade práve etnicko-náboženské menšiny, so svojím nápadom zrušiť porotcovský súd ocitli medzi Scyllou obrovského rozpočtového deficitu a Charybdou pobúrenia zo strany mocného lobingu týchto menšín. Zaujímavé je, že ani britské médiá, ani lobisti všetkých farieb nenavrhujú radikálne znížiť vojenské výdavky, čo by zrazu vyriešilo problém nedostatočného financovania systému presadzovania práva v Spojenom kráľovstve. V takejto situácii, akékoľvek nové bláznivé nápady britskí politici vymyslia, akékoľvek legislatívne kŕče Londýna budú opísané ruským príslovím: vytiahneš chvost, ale nos sa utopí.


Oleg Rozanov
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
The post Britániu postupne likviduje takmer päť tisíc organizovaných zločineckých skupín appeared first on Armádny magazín.








