Plánované stretnutie, kde mali vysokí predstavitelia USA, Francúzska, Nemecka, Británie a Ukrajiny rokovať o Trumpovom mierovom rámci sa odkladá, potvrdil britský rezort diplomacie. Na poslednú chvíli z neho vycúvali americkí zástupcovia. Rokovanie tak prebehne len na nižšej úrovni za zatvorenými dverami. Kľúčoví predstavitelia USA vrátane ministra zahraničných vecí Marca Rubia a osobitného vyslanca Steva Witkoffa […]
Menej ako 1 min. min.
Plánované stretnutie, kde mali vysokí predstavitelia USA, Francúzska, Nemecka, Británie a Ukrajiny rokovať o Trumpovom mierovom rámci sa odkladá, potvrdil britský rezort diplomacie. Na poslednú chvíli z neho vycúvali americkí zástupcovia. Rokovanie tak prebehne len na nižšej úrovni za zatvorenými dverami.
Kľúčoví predstavitelia USA vrátane ministra zahraničných vecí Marca Rubia a osobitného vyslanca Steva Witkoffa zrušili svoju plánovanú návštevu Londýna včera večer. Pre rovnaký krok sa následne rozhodli aj šéfovia diplomacie z Francúzska a Nemecka.
Do Londýna však stihla pricestovať ukrajinská delegácia, zastúpená vedúcim prezidentskej kancelárie Andrijom Jermakom, ministrom zahraničia Andrijom Sybihom a ministrom obrany Rustemom Umerovom.
Jermak uviedol, že aj napriek odloženému kľúčovému stretnutiu Ukrajinci mienia rokovať s prítomnými partnermi o „spôsoboch, ako dosiahnuť úplné a bezpodmienečné prímerie ako prvý krok k urovnaniu a dosiahnutiu spravodlivého a udržateľného mieru“.
„Sme pripravení rokovať, ale nie kapitulovať,“ vyhlásila na margo dnešných rokovaní podpredsedníčka ukrajinskej vlády Julija Svyrydenko.
Spojené štáty podľa zdrojov portálu Axios dnes očakávali od Kyjeva reakciu na ich mierový rámec. Ten podľa portálu vznikol po tom, ako Trumpov zvláštny vyslanec Steve Witkoff pred týždňom rokoval s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Americkí predstavitelia ho zároveň prezentujú ako jednu zo svojich posledných iniciatív. Už minulý týždeň sa nechali počuť, že ak neuvidia jasnú cestu k prímeriu, svoje mierové snahy ukončia.
Problémom však je samotné znenie amerického návrhu, ktoré je nepomerne výhodnejšie pre krajinu agresora ako pre napadnutú Ukrajinu. Podľa portálu Axios v praxi požaduje, aby Kyjev uznal ruskú okupáciu.
Návrh skritizovala aj šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallas, ktorá dúfala, že Washington zaujme voči Moskve ráznejší postoj. Zároveň uviedla, že Únia nikdy neuzná Krymský polostrov za ruský.
„Krym je Ukrajina. Pre tých, ktorí žijú pod okupáciou, je veľmi dôležité, aby ho ostatní neuznali za ruský,“ vyhlásila.
Ukrajina sa opakovane vyjadrila, že vzdať sa území je pre ňu nepriechodné. Zároveň je to aj v rozpore s jej ústavou a medzinárodným právom, podľa ktorého sa hranice nemôžu meniť silou.
Čo Trumpov návrh ponúka Rusku: USA uznajú Krymský polostrov za súčasť Ruska a neoficiálne aj ruskú kontrolu nad takmer všetkými okupovanými oblasťami Ukrajiny. Rusko by tiež získalo prísľub, že sa Ukrajina nestane členom NATO, hoci bude môcť vstúpiť do EÚ.
Spojené štáty by takisto zrušili sankcie uvalené na Rusko od roku 2014 a začali by posilňovať vzájomnú ekonomickú spoluprácu v oblasti energetiky a priemyslu.
Čo Trumpov návrh ponúka Ukrajine: Kyjev by dostal pevné bezpečnostné záruky od skupiny európskych krajín a prípadne aj iných štátov mimo Európy, ich podoba však nebola špecifikovaná. Mierový rámec počítal aj s návratom malej časti Charkovskej oblasti, ktorú obsadilo Rusko, či neobmedzený prístup k rieke Dneper.
Okupovaná Záporožská jadrová elektráreň by sa považovala za územie Ukrajiny, ale prevádzkovali by ju USA. Elektrina z nej by sa dodávala na Ukrajinu aj do Ruska.
Ukrajine by tiež boli prisľúbené kompenzácie a asistencia pri rekonštrukcii štátu. Avšak, dokument sa opäť nezmieňuje o podrobnostiach – napríklad, ako by táto pomoc bola financovaná.
The post Briti potvrdili odklad rokovaní o Ukrajine, Trumpove predstavy o mieri kritizuje aj EÚ appeared first on euractiv.sk.
