Vláda Roberta Fica nedosiahla žiaden pokrok na šiestich zo siedmych odporúčaniach o právnom štáte z minulého roka, Budapešť ale nepokročila ani v jednom. Hodnotenie ukazuje, že argumenty vlády o preplnení väzníc a problémových spolupracujúcich svedkoch Brusel nepresviedčajú. Európska komisia v každoročnom hodnotení právneho štátu pôsobí optimisticky. Zdôrazňuje, že členské štáty EÚ naplnili až 68 percent z jej […]
Menej ako 1 min. min.
Vláda Roberta Fica nedosiahla žiaden pokrok na šiestich zo siedmych odporúčaniach o právnom štáte z minulého roka, Budapešť ale nepokročila ani v jednom. Hodnotenie ukazuje, že argumenty vlády o preplnení väzníc a problémových spolupracujúcich svedkoch Brusel nepresviedčajú.
Európska komisia v každoročnom hodnotení právneho štátu pôsobí optimisticky. Zdôrazňuje, že členské štáty EÚ naplnili až 68 percent z jej minuloročných odporúčaní na zlepšenie stavu spravodlivosti, demokracie a slobody médií.
Slovensko však tento priemer výrazne znižuje. Brusel totiž po prvýkrát hodnotil výkon štvrtej vlády Roberta Fica. Tá podľa hodnotenia neurobila nič preto, aby naplnila sedem z ôsmych odporúčaní Bruselu. Ten teda konštatoval iba určitý pokrok pri zabezpečovaní bezpečnosti novinárov. Horšie dopadlo iba Maďarsko, ktoré nedosiahlo pokrok v žiadnom z odporúčaní.
Správa je výsledkom celoročného monitoringu, ktorý obsahuje aj stretnutia Európskej komisie so slovenskými politikmi, úradmi, novinármi a neziskovými organizáciami. Z dokumentu sa dá čítať, ako Komisia vníma kroky vlády, napríklad novelu trestného zákona alebo avizované zmeny vo fungovaní polície či pravidlá pre financovanie politických strán.
Vo všetkých týchto oblastiach vníma orgán EÚ riziko pre právny štát. Komisia však neprezrádza, či našla dosť dôvodov pre spustenie nástrojov na jeho ochranu, napríklad preventívne zmrazenie eurofondov.
Bruselské odporúčania pre Slovensko
Jediné odporúčanie z minulého roka, v ktorom Komisia vidí aspoň určité zlepšenie, sa týka ochrany novinárov. Konkrétne si všíma, že v polícia má od septembra nový protokol ako reagovať v prípade útoku na novinára. Od októbra tiež na Slovensku funguje nová platforma na podporu slobody tlače.
Komisia však upozorňuje, že napriek týmto pozitívnym bodom má aj nové obavy, že oproti minulému roku sa pracovné prostredie pre novinárov zhoršilo, napríklad v rámci reformy RTVS a útokov na novinárov.
Šesť odporúčaní, v ktorých vláda nijako nepokročila, sa týkajú odvolávania sudcov zo Súdnej rady, zlepšenia systému trestnej zodpovednosti sudcov, objektivity rozhodovania prokuratúry, regulácie lobovania, fungovania verejnoprávnych médií a verejných konzultácií pri tvorbe zákonov.
Naopak, Brusel si všíma opačnú tendenciu. Vidí, že vláda prijíma dôležité zákony v skrátenom legislatívnom konaní, odvolala už troch sudcov zo Súdnej rady a vyjadrenia vládnych predstaviteľov na adresu sudcov ohrozujú ich nezávislosť.
Čo hovorí o novele trestného zákona
Európska komisia vyjadruje obavy o rýchly proces novelizácie trestného práva už od začiatku. S vládou si vymieňajú viaceré listy, v ktorých Komisia spomína aj svoj arzenál nástrojov na ochranu právneho štátu v EÚ – žalobu na Súdnom dvore EÚ alebo zmrazenie eurofondov.
Posledné informácie od Komisie pred zverejnením Správy hovorili o tom, že analyzuje rozhodnutie Ústavného súdu, ktorý väčšinu novely neoznačil za protiústavnú. Môže teda vstúpiť do platnosti, vrátane zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry.
Podľa správy Európska komisia momentálne analyzuje aj ďalšiu novelizáciu, ktorú parlament prijal len tento mesiac. Všeobecne však trvá na tom, že celkovo tieto zmeny „vyvolávajú obavy ohľadom účinného boja proti korupcii a ochrany finančných záujmov EÚ“.
Komisia tiež kritizuje proces, ktorým bol Úrad špeciálnej prokuratúry rozpustený, „vzhľadom na chýbajúce právne záväzné záruky na zabezpečenie kontinuity a účinnosti vyšetrovaní, vrátane účinného odovzdávania spisov“. Aj to môže mať podľa Bruselu vplyv na účinnosť systému prokuratúry, vrátane prebiehajúcich prípadov.
Inštitúcia tiež rozoberá jednotlivé vládne argumenty, prečo musela byť inštitúcia zrušená a trestný zákon reformovaný. Upozorňuje, že vláda nevykonala žiadnu analýzu, ktorá by ukazovala, aký vplyv budú mať zmeny na účinný boj proti korupcii.
„Nebolo dokázané prepojenie medzi všeobecnou preplnenosťou väzníc a počtom páchateľov korupčných trestných činov vo väzení,“ hovorí Komisia a odmieta tým vládny argument, že musela znížiť tresty za korupciu, pretože sú slovenské väznice preplnené.
Tiež odmieta tvrdenie, že by bol inštitút „spolupracujúceho svedka“ na Slovensku neúčinný len preto, že Európsky súd pre ľudské práva nad ním odporučil zaviesť väčší dohľad.
Spolu s plánmi na reorganizáciu Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) je podľa Komisie ohrozené pokračovanie vyšetrovaní korupcie a podvodov na najvyšších miestach, ktoré chválila v predchádzajúcich vydaniach správy.
Čo sa bude diať
Okrem trestného zákona je správa kritická aj k reforme verejného obstarávania, ktorá podľa nej otvára „nové možnosti priameho politického vplyvu na rozsiahle investície“.
Nepáčia sa jej ani vládne plány na zmenu pravidiel financovania politických strán, ktoré by podľa nej dali vláde „nadmerný prístup“ k informáciám o ich politických rivaloch.
Európska komisia však okrem spomienky, že v súčasnosti analyzuje ďalšie zmeny v trestnom zákone prijaté v júli, neprezrádza veľa o svojich ďalších plánoch. Výsledkom jej analýzy môže byť napríklad žaloba na Súdnom dvore EÚ alebo pozastavenie eurofondov a plánu obnovy.
