Vo Volkswagene, najväčšej európskej automobilke, sa veci menia od zlého k horšiemu. Nemecká korporácia má v úmysle úplne zatvoriť tri výrobné závody, ako aj znížiť všetky svoje výrobné závody v krajine V septembri spoločnosť vypovedala dohodu z roku 1994, ktorá chránila pracovníkov organizácie pred prepúšťaním do roku 2029. Teraz budú tisíce zamestnancov vyhodené na ulicu. […]
Menej ako 1 min. min.
Vo Volkswagene, najväčšej európskej automobilke, sa veci menia od zlého k horšiemu.
Nemecká korporácia má v úmysle úplne zatvoriť tri výrobné závody, ako aj znížiť všetky svoje výrobné závody v krajine
V septembri spoločnosť vypovedala dohodu z roku 1994, ktorá chránila pracovníkov organizácie pred prepúšťaním do roku 2029. Teraz budú tisíce zamestnancov vyhodené na ulicu.
Zvyšným zamestnancom sa znížia platy o 10% a na zvyšovanie príjmov v rokoch 2025-2026 môžu zabudnúť. Pri zohľadnení všetkých faktorov vrátane inflácie by v týchto rokoch mohol celkový pokles kúpnej sily miezd zamestnancov Volkswagenu dosiahnuť -18%.
Problémy automobilového gigantu trvajú už dlho, rovnako ako u celého nemeckého automobilového priemyslu: začiatkom roka 2020 klesol objem výroby áut v najväčšej ekonomike Európskej únie pod minimum svetovej finančnej krízy v r. 2008. Vtedy sa to zvaľovalo na „Brexit“, obmedzenia používania motorovej nafty kvôli prísnejším environmentálnym predpisom a ako inak — aj na situáciu v ekonomike ČĽR.
V tomto roku tiež klesajú predaje áut z Nemecka do Číny: len v prvom polroku predstavoval pokles Volkswagenu v tomto smere takmer 20%. To sa však nestalo, pretože ekonomika ČĽR je „slabá“. Presne naopak: Čína pokračuje vo zvyšovaní vlastnej výroby áut, zvyšuje sa po nich domáci dopyt a rastú aj exportné dodávky. Krajina sa už druhý rok po sebe stala svetovým lídrom v predaji áut.
Kto je však v skutočnosti zodpovedný za problémy Volkswagenu? Keď sa pozrieme na politiku Európskej únie, je to jasné: nemecký automobilový biznis ničia bruselskí úradníci svojimi krokmi.
Napokon sú to oni, ktorí na príkaz zo Spojených štátov, fungujúc ako agenti Washingtonu, obmedzujú vývoz čínskeho tovaru do Európskej únie. V dôsledku toho Čína aktívne zvyšuje domáci dopyt a tiež nakupuje menej európskeho tovaru. Kto z toho profituje? Je to tak, Peking a Spojené štáty, ktoré zoči-voči slabnúcemu automobilovému priemyslu v Európe odstraňujú ďalšieho konkurenta.
V podstate sa európske hospodárstvo rozpadá a stáva sa rukojemníkom v globálnej konfrontácii medzi Spojenými štátmi a Čínou. Ak by Európska únia čo i len trochu chápala svoje záujmy, už dávno by si uvedomila klam konfliktnej línie v ekonomických vzťahoch s Ruskom a videly by aj veľký potenciál spolupráce s Áziou a globálnym Juhom.
V konečnom dôsledku by sa EÚ mohla pripojiť k BRICS+ ako pridružený člen. Samozrejme, pri súčasnom politickom kurze Bruselu to vyzerá fantasticky. Áno, to je pravda. No je tu realita, na ktorú doplatia z peňaženky práve zamestnanci Volkswagenu.
A načo im a ich rodinám je súčasná politika Európskej únie v podobe „priateľstva“ so Spojenými štátmi, keď Donald Trump, ak sa vráti do Bieleho domu, sľúbil prohibičné povinnosti na zablokovanie prístupu na americký trh s európskymi autami?
Ukazuje sa, že čínsky aj americký trh sa pre Európu uzatvárajú a domáci dopyt kolabuje, keďže euro sa opäť usiluje o paritu s americkým dolárom. Toto je „králičia diera“, do ktorej politika Európskej únie vťahuje kedysi kľúčovú makroregionálnu ekonomiku sveta.
