Diskusia o tom, či EÚ má jesť menej mäsa a viac rastlinných alternatív, bude žiť ďalších päť rokov. No bude sa o tom hovoriť inak ako u nás. Bude to bez slamených panákov o povinnom vyzabíjaní kráv, ktoré euroúradníci obyvateľom Únie na tanieroch prikážu nahradiť červíkmi a chrobákmi. Európska debata je o tom, či a ako vytvárať […]
Menej ako 1 min.
min.
Diskusia o tom, či EÚ má jesť menej mäsa a viac rastlinných alternatív, bude žiť ďalších päť rokov. No bude sa o tom hovoriť inak ako u nás. Bude to bez slamených panákov o povinnom vyzabíjaní kráv, ktoré euroúradníci obyvateľom Únie na tanieroch prikážu nahradiť červíkmi a chrobákmi. Európska debata je o tom, či a ako vytvárať lepšie možnosti stravovať sa bez mäsa tým Európanom, ktorí o to majú záujem. Kľúčovým slovom teda nie je príkaz ale možnosť výberu.
Poľno Brief je pravidelným komentovaným súhrnom vybraných správ, štatistík a udalostí z európskeho a zo slovenského agropotravinárskeho sektora.
Keď sa kandidát na eurokomisára pre poľnohospodárstvo Chritophe Hansen uchádzal o priazeň členov poľnohospodárskeho výboru Európskeho parlamentu (AGRI), jeden z najzaujímavejších momentov sa odohral pri jeho výmene názorov s holandskou poslankyňou Annou Strolenberg.
Členka frakcie Zelených sa ho pýtala, či v prípade zvolenia pripraví plán, ako v EÚ podporiť produkciu a konzumáciu rastlinných produktov.
„Veda ukazuje, že prechod na rastlinnú produkciu a stravovanie je nevyhnutný pre zdravý a udržateľný potravinový systém,“ uviedla s odvolaním na európske a medzinárodné vedecké inštitúcie.
Hoci ani raz nespomenula slovo mäso či mlieko, z jej otázok bolo jasné, že chcela vedieť Hansenov názor na odklon od živočíšnych potravín, o čom sa v Únii hovorí minimálne od roku 2019 kedy bola zverejnená potravinová stratégia Z farmy na stôl.
Strolenberg pripomenula, že prechod od živočíšneho k rastlinnému stravovaniu odporúča aj Strategický dialóg, čo je vízia pre európsky agrosektor spísaná odborníkmi vybranými Ursulou von der Leyen. Hansen sa na vypočutí zaviazal, že sa jeho záverov v úrade bude držať.
„Strategický dialóg som študoval veľmi intenzívne, no asi som si ho prečítal trochu inak,“ odpovedal Luxemburčan. Z jeho odpovede vyplynulo, že akčný plán pre rastlinnú stravu nebude na vrchole jeho priorít. „Prikazovať zhora, kto má čo jesť, je veľmi chúlostivé a chcem sa tomu vyhnúť,“ odpovedal.
Faktom je, že výhľadový dokument sa tejto téme venuje. Nenavrhuje nič konkrétne, no hovorí o tom, že v spoločnosti rastie dopyt po rastlinných produktoch, na čo by Únia mala odpovedať. „Pre lepšiu rovnováhu medzi príjmom živočíšnych a rastlinných bielkovín v európskej populácii je nevyhnutné podporiť tento trend vyvažovaním smerom k rastlinným možnostiam a pomôcť spotrebiteľom, aby tento prechod prijali,“ píše sa v texte, pod ktorým sú podpísaní aj zástupcovia agrobiznisu, vrátane tých zo živočíšneho priemyslu.
Tak ako hovorí Hansen, zasahovanie do spotrebiteľského chovania je vždy veľmi citlivá vec, do ktorej sa politikom veľmi nechce. No ani v európskych politikách to nie je nič nové. Ekologickým logom EÚ pomáha spotrebiteľom s výberom zdravých a udržateľnejších potravín, štáty spisujú presné recepty pre školské jedálne a spotrebnými daňami obyvateľov odrádzajú od niektorých potravín.
Popredná európska poľnohospodárska univerzita v holandskom Wageningene sa zaoberala otázkou, či by sa Brusel mal snažiť smerovať obyvateľov EÚ k rastlinnej strave. Záverečná odpoveď je, že áno. „Váhanie zasiahnuť do nášho výberu potravín je v ostrom kontraste so všeobecne akceptovaným využívaním cenových stratégií na zníženie dopytu po palivách, ako aj tabaku a alkohole,“ píšu výskumníci.
Potvrdzuje sa tak, že diskusia, či by EÚ má jesť menej mäsa a viac rastlinných alternatív, bude žiť ďalších päť rokov.
No na európskej úrovni sa o udržateľnom stravovaní bude hovoriť inak ako u nás. Bude to bez slamených panákov o povinnom vyzabíjaní kráv, ktoré euroúradníci obyvateľom Únie na tanieroch prikážu nahradiť červíkmi a chrobákmi, ako pred eurovoľbami dezinformovala veľká časť relevantných strán na Slovensku.
Európska debata je o tom, či a ako vytvárať lepšie možnosti stravovať sa bez mäsa tým Európanom, ktorí o to majú záujem. Kľúčovým slovom teda nie je príkaz ale možnosť výberu.
Číslo mesiaca: 74
Číslo, ktoré môže Slovensko opäť dostať pred Súdny dvor EÚ. Ide o množstvo vlkov dravých, ktoré chce ministerstvo pôdohospodárstva umožniť zastreliť v prebiehajúcej poľovníckej sezóne.
Určovanie kvót na lov vlky je už železným pravidlom slovenskej politiky – bez ohľadu na to, kto je pri moci a na to, či je šelma chránená alebo nie. V súčasnosti stále je, preto súčasťou plánu je aj expresná zmena vyhlášky, ktorá vlka vyradí zo zoznamu celoročne chránených zvierat.
A už tradične sa na to nabaľuje veľa poloprávd a dezinformácií. Tá najväčšia je zároveň aj hlavným argumentom pred odstrel: škody v poľnohospodárstve. Obzvlášť zarážajúce je spájanie vlka s klesajúcim záujmom o chov oviec na Slovensku, čo teraz okrem agrorezortu robí aj Štátna ochrana prírody.
Tomu, prečo to nie je pravda, sme sa venovali už vo vlaňajšom článku, tak si to len zhrňme: počet odstrelených vlkov nemá vplyv na rozsah škôd a ak áno, tak skôr negatívny, množstvo zabitých oviec sa na celkovom ústupe ovčiarstva podieľa jednotkami percent a ak narástol ich počet v ostatných rokoch, najpravdepodobnejšie to je, preto, že sa zvýšili kompenzácie za škody. Ovčiarov dlhodobo trápia viac iné vec: ceny mlieka a mäsa, nízky zisk, podpora a teda konkurencieschopnosť a všeobecná nechuť ľudí pracovať s ovcami.
No poľnohospodárstvu ako celku odstrel šeliem určite viac škodí ako pomáha. Oveľa väčšie škody ako vlk spôsobuje raticová zver na pestovaných plodinách – ročne do 20 miliónov eur. Ďalšie finančné straty majú na svedomí diviaky, ktoré po celej krajine šíria africký mor ošípaných. Tu platí pritom jednoduchý vzorec: čím viac šeliem, tým viac ulovenej polovnej zveri, po ktorej sú škody.
Argumentovanie škodami na hospodárskych zvieratách ale neobstojí ani pred európskymi inštitúciami. Rovnako odstrel vlkov odôvodňovali rakúske spolkové krajiny. Ich rozhodnutie skončilo až na Súdnom dvore EÚ, ktorý rozhodol, že strhnutie oviec nie je dostatočným dôvodom pre odstrel čo i len jedného vlka.
Členské štáty EÚ sa síce nedávno dohodli na oslabení ochrany vlka, no kým zmeny vstúpia do platnosti, stále platí, že je striktne chránený Smernicou o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov.
Udalosť mesiaca: Zmeny v nariadení o odlesňovaní
Zdá sa, že európski poľnohospodári či potravinári budú mať v najbližších piatich rokoch menej možností protestovať proti zeleným politikám EÚ. Ukazuje sa, že nové zloženie eurokomisie a europarlamentu nebude v poľnohospodárstve uťahovať zelené skrutky.
Okrem vypočutia Christopha Hansnena to naznačuje aj hlasovanie Európskeho parlamentu o odklade nariadenia na boj proti globálnemu odlesňovaniu. Ten má zaistiť, že výrobky predávané v EÚ nepochádzajú z odlesnenej pôdy – európskej či akejkoľvek inej.
Predpis tesne pred eurovoľbami horko-ťažko prežil legislatívny proces, no teraz je otázne, či vôbec niekedy vstúpi do platnosti. A ak áno, čo z neho zostane. Europoslanci do nariadenia totiž prepašovali novú bezrizikovú kategóriu krajín, na ktoré sa budú vzťahovať oveľa menej prísne podmienky. Do tejto kategórie zrejme nakoniec spadne aj väčšina štátov EÚ. Viac o nariadení v našom nedávnom článku:
Krátke správy mesiaca
Rok 2023 slovenským poľnohospodárom prial. Zatiaľ čo poľnohospodárska produkcia v Európe medziročne mierne klesla (o 2,4 percenta), Slovensko zaznamenalo jej druhý najväčší nárast (o 11,7 percenta). Ukázal Eurostat.
Farmári sa tešia z preddavkov. Ministerstvo pôdohospodárstva spustilo vyplácanie preddavkov priamych platieb, čo u nás nebolo v takomto objeme a v tomto termíne zvykom. Agrárne združenia to vítajú.
Traktory opäť zaplnili Brusel. Poľnohospodári protestovali v Bruseli proti obchodnej dohode EÚ-Mercosur. Demonštrácie sa očakávajú aj na budúci týždeň vo Francúzsku.
Očakávané udalosti
Únia bude mať nového agrokomisára. Na konci mesiaca by nový kabinet Ursuly von der Leyen mal už dostať zelenú od Európskeho parlamentu. Agrokomisárom EÚ bude Christophe Hansen, ktorý europoslancov z AGRI výboru presvedčil. Do marca predstaví novú víziu pre poľnohospodárstvo EÚ.
Podpis dohody Mercosur. Podľa dostupných informácií by EÚ mohla s juhoamerickým blokom podpísať obchodnú dohodu už na summite Mercosur, ktorý sa 5. a 6. decembra uskutoční v uruguajskom Montevideu. Dohodu podporili počas vypočutia viacerí relevantní kandidáti na eurokomisárov vrátane Christopha Hansena.
Čo ďalej s produkciou z Ukrajiny. Ministri pôdohospodárstva na pondelkovej Rade EÚ AGRIFISH budú rokvoať o situácii na poľnohospodárskych trhoch. Vyplýva to z programu Rady.
Páčil sa Vám článok? Podporte SIA NEWS!
Vaša podpora nám pomôže pokračovať v činnosti a vývoji systému SIA NEWS.
Ďakujeme za každú vašu podporu.
