Budúci tribunál, ktorý má stíhať ruských predstaviteľov za agresiu proti Ukrajine, čelí viacerým výzvam. Odborníci hovoria, že Donald Trump sa môže postaviť proti jeho vzniku, aby ho využil ako vyjednávací žetón pri rokovaniach s Rusmi. Najkontroverznejšou otázkou je, či by súd mohol pripraviť o imunitu Vladimira Putina a členov ruskej vlády. Keď na Západe povieme, […]
Menej ako 1 min. min.
Budúci tribunál, ktorý má stíhať ruských predstaviteľov za agresiu proti Ukrajine, čelí viacerým výzvam. Odborníci hovoria, že Donald Trump sa môže postaviť proti jeho vzniku, aby ho využil ako vyjednávací žetón pri rokovaniach s Rusmi. Najkontroverznejšou otázkou je, či by súd mohol pripraviť o imunitu Vladimira Putina a členov ruskej vlády.
Keď na Západe povieme, že sa vojna na Ukrajine začala v roku 2022, Ukrajinci nás opravia: Nie. V skutočnosti trvá omnoho dlhšie.
Rusko spáchalo prvý zločin agresie voči Ukrajine už v roku 2014 obsadením Krymu a následnou vojnou na Donbase. Po celoplošnej ruskej invázii v roku 2022 sa vyvodenie zodpovednosti voči ruským predstaviteľom stalo jednou z hlavných ukrajinských priorít.
Vôbec to však nie je jednoduché. Rusko môže vetovať rozhodnutia v Bezpečnostnej rade OSN a Medzinárodný trestný súd (ICC) nemá právomoc súdiť zločiny jeho agresie, keďže Kremeľ po anexii Krymu odvolal svoj podpis pod Rímskym štatútom. Tento fakt prinútil Ukrajinu a jej spojencov hľadať alternatívne cesty, ako dosiahnuť spravodlivosť.
Jedna z nich sa začala formovať v januári 2023, keď ukrajinská delegácia zasadla za jeden stôl so zástupcami Európskej komisie, Rady Európy a právnymi expertmi. Výsledkom bolo prvé zasadnutie Základnej skupiny pre zriadenie Osobitného tribunálu pre zločin agresie proti Ukrajine.
Začiatkom februára 2025 sa konalo už 13. zasadnutie tejto skupiny. Účastníci stanovili právne základy pre zriadenie tribunálu a dohodli sa na kľúčových prvkoch „Schumanovho štatútu“, ktorý bude jeho základným právnym dokumentom. Záverečné zasadnutie je plánované na marec.
Odborníci v oblasti práva pre ukrajinský portál Gwara upozornili na výzvy, ktorým tribunál čelí, pričom jednou je z nich sa po novom stalo aj ohrozenie jeho vzniku. Hrozba pramení z nového smerovania zahraničnej politiky USA pod vedením Donalda Trumpa.
Skorší vznik tribunálu môže zabrániť jeho zániku
Americkí zástupcovia na výročie celoplošnej ruskej invázie odmietli v OSN nazvať Rusko agresorom a hlasovali proti ukrajinskej rezolúcii odsudzujúcu agresiu Moskvy.
Expert na medzinárodné právo Andrij Michejev z Medzinárodného centra pre ukrajinské víťazstvo poznamenáva, že súčasný americký postoj nie je úplným prekvapením. Zriadenie tribunálu totiž môže chcieť využiť ako páku v budúcich rokovaniach s Ruskom.
„Môžeme pomerne ľahko predpovedať, že otázka tribunálu bude počas rokovaní na stole,“ hovorí Michejev. „Zatiaľ nie je zriadený, takže Američania by mohli veľmi jednoducho navrhnúť: my budeme súhlasiť, že tribunál nevznikne, a vy nám ustúpite v niečom inom,“ vysvetľuje možný scenár.
Práve preto apeluje, že je nevyhnutné zabezpečiť existenciu tribunálu čo najskôr: „Ak by bol tribunál už zriadený, tak už by mal vlastný štatút, známy zoznam sudcov a účastníckych krajín, a bolo by teda veľmi ťažké ho eliminovať. Je totiž takmer nemožné prinútiť všetky krajiny, aby stiahli svoje podpisy.“
Denník The Telegraph informoval, že americkí vyslanci odmietli označiť Rusko za „agresora“ nielen v OSN, ale aj počas 13. zasadnutia Základnej skupiny. Bez uznania agresie sa nemôžu podieľať na udelení právomoci tribunálu vyšetrovať danú agresiu. Podľa európskych diplomatov by strata USA bola pre projekt „veľkou ranou“.
Zástupkyňa ombudsmana v Charkovskej oblasti Oksana Červiaková hovorí, že keďže Ukrajina využíva európsky systém ochrany ľudských práv, je pre ňu v tribunáli prvoradé zastúpenie európskych krajín.
„Chceli by sme však zapojiť čo najviac krajín, pretože potom budú mať všetky z nich zodpovednosť fyzicky zadržať zločinca a odovzdať ho zriadenému súdu,“ dodala.
Chlieb náš každodenný: ruské dezinformácie
Právnici a odborníci na ľudské práva portálu Gwara zdôrazňovali, že je nevyhnutné viac hovoriť o ruských vojnových zločinoch a aktívne presadzovať vyvodenie zodpovednosti voči Moskve.
Jednou z nich je aj právna expertka Charkovskej skupiny na ochranu ľudských práv Tamila Bespala. Na základe rozhovorov s právnikmi z iných krajín opísala, že „nie všetci veria, že na Ukrajine prebieha skutočná vojna, a že sa všetky ruské zločiny aj naozaj stali“.
Jedným z dôvodov je, že Rusko systematicky šíri dezinformácie, ktorými popiera svoju zodpovednosť za vojnové zločiny voči Ukrajine, alebo aj ich samotnú existenciu. Často tak koná napriek sérii usvedčujúcich dôkazov. Príkladom je ruský masaker v Buči, kde ukrajinskú verziu udalostí potvrdili preživší aj rôzne investigatívne skupiny a médiá vrátane Bellingcat, NYT a BBC.
Dezinformácie šírené Ruskom sú také efektívne aj preto, že sú zdieľané v rôznych jazykoch a médiách. Červiaková dodáva, že Európania sú voči týmto metódam hybridnej vojny takí zraniteľní preto, že na ne neboli pripravení.
„Na Ukrajine už s nimi ľudia majú skúsenosti. Dokážu sa s nimi vysporiadať,“ vysvetľuje.
Utajení účastníci tribunálu
Mnohé krajiny pomáhajú Ukrajine pri výmene zajatcov či návrate detí unesených do Ruska, no často nechcú, aby sa o ich úlohe vedelo. Podobne ostáva utajený aj zoznam 40 štátov tvoriacich Základnú skupinu.
Tamila Bespala sa domnieva, že nátlak, ktorý by Rusko mohlo vyvíjať na krajiny podporujúce tribunál, by ohrozoval jeho budúcu existenciu. „Čím menej informácií budú mať tí, ktorí chcú proces narušiť, tým menej prekážok bude počas tvorby a hlasovania [o štatúte],“ súhlasí Červiaková.
Andrij Michejev uznáva význam utajenia Základnej skupiny, no varuje pred rizikom, že vedúci predstavitelia členských krajín nemusia mať dostatočný prehľad o rokovaniach. Zdôrazňuje, že rozhodnutia vyslancov musia odrážať oficiálne postoje ich vlád, aby bola spolupráca predvídateľná a konzistentná.
„Ak napríklad Nemecko (teoreticky) nesúhlasí so zavedením trestného konania v neprítomnosti, nemalo by to závisieť od postoja jediného vyslanca. Musí ísť o premyslené rozhodnutie Bundestagu, ministerstva zahraničných vecí a ministerstva spravodlivosti, ktoré vyslanec len sprostredkúva,“ opisuje.
Putin zbavený imunity?
Odborníci varujú, že najkontroverznejšou otázkou pri zriaďovaní tribunálu, je otázka imunity. Špeciálny tribunál by o ňu mohol pripraviť vysokopostavených ruských politikov, ako sú prezident Putin, premiér Mišustin či šéf diplomacie Lavrov.
Diskutovať sa bude aj o legitímnosti rozhodnutí tribunálu, ktoré by sa týkali zadržania alebo zatknutia politických lídrov.
V súčasnosti totiž zriadenie tribunálu podporuje len 40 štátov. Nemá teda také medzinárodné pokrytie, ako predchádzajúce tribunály – napríklad spomínaný Rímsky štatút doteraz prijalo 124 krajín vrátane Slovenska.
Expert Michejev pripúšťa, že po zriadení súdu by sa mohli pripojiť ďalšie krajiny, no zdôrazňuje, že širšie medzinárodné pokrytie je potrebné.
Súdenie v neprítomnosti
Ďalším problémom je podľa Michejeva nedostatok konsenzu v súvislosti so súdením obvinených v neprítomnosti. Predošlé medzinárodné tribunály v zásade nemali problémy so zatýkaním a extradíciou podozrivých, takže konanie v neprítomnosti nebolo potrebné.
„Tentoraz obžalovaných na súde neuvidíme,“ hovorí Michejev. Bez nich nebudú vynesené rozsudky a konanie sa môže nakoniec zastaviť.
S týmto bodom bude však súvisieť aj stanovenie finančných povinností za trestný čin agresie. „Okrem trestu odňatia slobody musí dôjsť ku konfiškácii majetku, pokutám a k založeniu kompenzačného fondu pre obete agresie, prinajmenšom formou modelu Medzinárodného trestného súdu,“ dodáva expert.
Spravodlivosť aj po smrti?
Michejev tiež zdôrazňuje, že ani mŕtve osoby by nemali byť oslobodené od zodpovednosti za agresiu, keďže ide o mimoriadne závažný zločin.
„Agresia je matka všetkých zločinov. Zastaviť vyšetrovanie len preto, že obvinená osoba je mŕtva, je nesprávne. Musí existovať aspoň záver komisie, že ak by obvinená osoba žila, bola by uznaná vinnou,“ vysvetľuje s tým, že by šlo „o symbolický rozsudok, ktorý nakoniec prinesie spravodlivosť“.
Práve vidina spravodlivosti, ktorú by tribunál vedel priniesť, je pre ukrajinskú spoločnosť a lídrov kľúčová.
Červiaková vysvetľuje, že Ukrajinci v súčasnosti zažívajú „nehoráznu mieru nespravodlivosti“, a zároveň musia ešte čakať, dokým ju uzná aj zvyšok sveta.
„Ruská federácia každý deň porušuje medzinárodné humanitárne právo. Zatiaľ však za to nevidíme žiadne dôsledky,“ dodáva s tým, že Ukrajinci si momentálne „musia vynucovať nové normy medzinárodného práva vlastnou krvou“.
Projekt spolufinancujú vlády Česka, Maďarska, Poľska a Slovenska prostredníctvom Vyšehradských grantov z Medzinárodného vyšehradského fondu. Poslaním fondu je podporovať myšlienky udržateľnej regionálnej spolupráce v strednej Európe.
Projekt je podporovaný Ministerstvom zahraničných vecí Kórejskej republiky.
