Bulharsko a Rumunsko už od svojho vstupu do EÚ uplatňujú niektoré časti schengenského právneho rámca. Európska komisia ich vyhlásila za spôsobilé na členstvo v priestore už v roku 2011. Ich vstup bol však dlho blokovaný, výhrady mali napríklad Holandsko a Rakúsko. Ministri vnútra členských krajín Európskej únie vo štvrtok v Bruseli definitívne rozhodli o zrušení […]
Menej ako 1 min. min.
Bulharsko a Rumunsko už od svojho vstupu do EÚ uplatňujú niektoré časti schengenského právneho rámca. Európska komisia ich vyhlásila za spôsobilé na členstvo v priestore už v roku 2011. Ich vstup bol však dlho blokovaný, výhrady mali napríklad Holandsko a Rakúsko.
Ministri vnútra členských krajín Európskej únie vo štvrtok v Bruseli definitívne rozhodli o zrušení kontrol na vnútorných hraniciach s Bulharskom a Rumunskom od 1. januára 2025. Obe krajiny sa stanú plnohodnotnými členmi bezvízového schengenského priestoru. Informovalo o tom maďarské predsedníctvo Rady EÚ na sociálnej sieti X.
Rumunsko a Bulharsko sú pripravené vstúpiť do schengenského priestoru, uviedol ráno pred zasadnutím Rady EÚ pre vnútorné záležitosti a spravodlivosť minister vnútra Maďarska Sándor Pintér. Maďarsko v súčasnosti predsedá Rade EÚ.
„Verím, že ak je krajina technicky pripravená, vynaložila obrovské úsilie a iniciovala regulačné zmeny, potom si zaslúži stať sa súčasťou schengenského priestoru,“ vyhlásil Pintér.
„Zrušenie kontrol osôb na vnútorných pozemných hraniciach s týmito členskými štátmi a medzi nimi bolo najvyššou prioritou maďarského predsedníctva a dnes sme to premenili na skutočnosť. Tento krok bude prínosom nielen pre občanov Bulharska a Rumunska, ale aj pre EÚ ako celok,“ uviedol.
Eurokomisár pre vnútorné záležitosti a migráciu Magnus Brunner štvrtkové rozhodnutie ministrov vnútra privítal.
„Úplné pristúpenie Rumunska a Bulharska do schengenského priestoru je historickým momentom,“ vyhlásil Brunner. Zároveň zdôraznil, že EÚ musí pracovať na zlepšení bezpečnosti v európskom priestore aj prostredníctvom lepšej ochrany svojich vonkajších hraníc.
Pre nového eurokomisára Brunnera išlo o prvú účasť na zasadnutí Rady EÚ pre vnútorné záležitosti a spravodlivosť. Podľa diplomatických zdrojov bol výsledok hlasovania vopred jasný, keďže Rakúsko stiahlo svoje veto.
Blokovanie vstupu
Bulharsko a Rumunsko už od svojho vstupu do EÚ uplatňujú niektoré časti schengenského právneho rámca. Ide najmä o kontroly na vonkajších hraniciach, policajnú spoluprácu a využívanie Schengenského informačného systému (SIS).
Európska komisia vyhlásila Bulharsko aj Rumunsko za spôsobilé na členstvo v schengenskom priestore už v roku 2011, čo odvtedy opakovane potvrdzovala. Rovnaký postoj mal aj Európsky parlament, ktorý od roku 2011 opakovane vyzýval členské štáty, aby neblokovali šance oboch krajín na vstup do Schengenu.
Výhrady však voči tomu mali v priebehu rokov napríklad Nemecko, Holandsko, Fínsko a Rakúsko.
Veľkú šancu na vstup pre obe krajiny v decembri 2022 zablokovalo Rakúsko. Rakúsky minister vnútra Gerhard Karner vtedy v Bruseli po zasadnutí Rady EÚ utiekol pred otázkami bulharských a rumunských novinárov.
Viedeň trvala na tom, aby najskôr urobili viac na zabránenie nelegálnej imigrácii. O „pozemnom“ vstupe do Schengenu tak obe krajiny s Rakúskom tento rok ďalej rokovali.
K posunu došlo 30. decembra 2023, keď členské štáty prijali rozhodnutie zrušiť kontroly osôb na vnútorných vzdušných a námorných hraniciach, čiže na letiskách a v prístavoch oboch krajín.
9. decembra rakúske ministerstvo vnútra oznámilo, že vstup oboch krajín už nebude blokovať. Požiadavky Viedne podľa ministra Karnera viedli k poklesu počtu migrantov zadržaných pri rakúskych hraniciach s Maďarskom, čo je trasa, cez ktorú najčastejšie prichádzali do krajiny.
Dodal, že bez predošlého veta zo strany Viedne by k takémuto masívnemu poklesu nedošlo. Na porovnanie ešte uviedol, že od začiatku roka do konca októbra bolo takto zadržaných 4-tisíc nelegálnych migrantov, zatiaľ čo vlani ich za rovnaké obdobie bolo až 70-tisíc.
Plnohodnotní členovia po rokoch čakania
Schengen je najväčšia oblasť voľného cestovania na svete. Hraničné kontroly medzi Francúzskom, Nemeckom, Belgickom, Holandskom a Luxemburskom boli prvýkrát zrušené v roku 1985.
V súčasnosti ho spája 29 krajín (25 z 27 členských štátov a Island, Lichtenštajnsko, Nórsko a Švajčiarsko) a 420 miliónov ľudí. Zrušené neboli kontroly na vnútorných hraniciach s Cyprom a súčasťou schengenského priestoru nie je ani Írsko.
Rumunský prezident Klaus Iohannis v oficiálnom vyhlásení uviedol, že plné členstvo krajiny v schengenskom priestore posilní strategickú pozíciu Rumunska ako „brány medzi východnou a západnou Európou“ a Rumunsko si to zaslúži na základe svojich výkonov a záväzkov.
Iohannis uviedol, že v prístupovom procese Rumunsko čelilo viacerým prekážkam a príliš dlho čakalo na tento moment, hoci dávno bolo „technicky pripravené“ na plný vstup.
„Vstup do schengenského priestoru je prirodzeným a nevyhnutným krokom k posilneniu štatútu Rumunska ako plnohodnotného člena EÚ. Výhody členstva v spoločnom priestore voľného pohybu sú viaceré a majú priamy vplyv na občanov, na ekonomiku a na vonkajší obraz našej krajiny,“ uviedol.
Premiér Marcel Ciolacu to považuje za „historické rozhodnutie“, ktoré pomôže rumunským spoločnostiam pri obchode s partnermi z Európy znížením logistických nákladov.
„Je to v skutočnosti víťazstvo spravodlivosti a národnej dôstojnosti a jasný signál, že nikdy nepripustíme, aby sme boli občanmi druhej kategórie v Európe,“ odkázal premiér.
