Bulharská vláda chce zapojením Američanov ochrániť posledný plynovod dovážajúci plyn z Ruska do Európy pred budúcimi sankciami Spojených štátov a potenciálne uľahčiť jeho expanziu. Rozšírenie TurkStream by však spomalilo európske plány na odstrihnutie sa od ruského plynu. Minulý týždeň The Wall Street Journal informoval, že americký hedžový fond Elliott Management, vedený miliardárom Paulom Singerom, ktorý […]
Menej ako 1 min. min.
Bulharská vláda chce zapojením Američanov ochrániť posledný plynovod dovážajúci plyn z Ruska do Európy pred budúcimi sankciami Spojených štátov a potenciálne uľahčiť jeho expanziu. Rozšírenie TurkStream by však spomalilo európske plány na odstrihnutie sa od ruského plynu.
Minulý týždeň The Wall Street Journal informoval, že americký hedžový fond Elliott Management, vedený miliardárom Paulom Singerom, ktorý má väzby na republikánov, sa snaží o získanie podielu v bulharskej časti ropovodu TurkStream.
Ten bol vybudovaný tesne pred ruskou inváziou, obchádza Ukrajinu a dodáva ruský plyn po dne Čierneho mora na európske územie Turecka, do Bulharska a ďalej do juhovýchodnej Európy a zabezpečuje všetok zostávajúci export plynovodu ruského energetického giganta Gazprom do Európy. Plyn z TurkStream využívajú Grécko, Bulharsko, Srbsko, Rumunsko, Moldavsko, Severné Macedónsko, Bosna, Maďarsko aj Slovensko.
Rokovania s americkými investormi o rozšírení predĺženia plynovodu TurkStream potvrdili líder bulharskej vládnucej strany GERB Bojko Borisov aj bulharský premiér Rosen Željazkov. Ten uviedol, že vláda ešte nie je pripravená zverejniť ďalšie podrobnosti.
„Nehovorí sa o predaji (plynovodu), ale skôr o investícii a rozšírení jeho kapacity,“ povedal zas Borissov v stredu (14. mája) večer.
Infraštruktúra plynovodu cez Turecko a Bulharsko predstavuje jediný súčasný prístupový bod Gazpromu na európsky trh. Vlastníkom bulharskej časti plynovodu TurkStream je štátna spoločnosť Bulgartransgaz, ktorá je prevádzkovateľom a vlastníkom prenosovej a skladovacej plynovej infraštruktúry v Bulharsku. Gazprom nemá priamy vlastnícky podiel v tejto infraštruktúre, ale je hlavným dodávateľom zemného plynu pre tento plynovod, čím zohráva významnú úlohu v jeho využívaní.
Zložitý plán
Bulharsko zarába viac ako 300 miliónov dolárov ročne z tranzitu ruského plynu do Srbska a Maďarska, odkiaľ ho odberá aj Slovensko. Ak by sa plány na expanziu plynovodu uskutočnili, znamenalo by to pravdepodobne viac potrubného ruského plynu v Európe.
To však ide proti plánu Európskej únie na úplne odstavenie ruských palív do roku 2027 – či už ide o zemný plyn, ropu alebo urán, ktorý len minulý týždeň zverejnila Európska komisia. V rámci tejto novej „cestovnej mapy“ by mali členské štáty vypracovať podrobné národné plány na postupné vyraďovanie ruského plynu v priebehu nasledujúceho dva a pol roka.
Ak sa eurokomisii nepodarí presadiť úplný zákaz, znamenalo by to, že rozšírená kapacita TurkStream bude využitá na prepravu ruského plynu.
Viac ruského plynu v Európe však nie je ani strategickým záujmom Spojených štátov. Včera, na stretnutí šéfov diplomacií krajín NATO informoval americký minister zahraničných vecí Marco Rubio o návrhu nových protiruských sankcií. Tie počítajú so zavedením 500-percentného cla pre tovar z krajín, ktoré nakupujú ruské energie. To by tvrdo zasiahlo všetky európske štáty, ktoré odoberajú plyn z TurkStreamu, vrátane Bulharska a Slovenska.
Diskusia o amerických investíciách do rozšírenia Turktreamu by podľa riaditeľa think tanku Centrum pre štúdium demokracie (CSD) Ruslana Stefanova dávala zmysel iba v prípade, že by sa vďaka nim plynovod napojil na prístavy na juhu Európy. To by umožnilo zvýšiť prepravnú potrubnú kapacitu pre skvapalnený zemný plyn zo Spojených štátov alebo iných krajín dopraviť do Maďarska, Srbska a na Slovensko. Zabezpečila by sa tak vyššia kapacita dodávok neruského plynu pre tieto krajiny, ktoré sa momentálne na ruský plyn plne spoliehajú.
Bulharská vláda vníma – napriek týmto kontroverziám – potenciálnu investíciu zo Spojených štátov ako príležitosť na posilnenie bilaterálnych vzťahov s Washingtonom a ochranu svojej energetickej infraštruktúry pred budúcimi represívnymi opatreniami.
Gazprom poskytuje zľavy
Vývoz ruského plynovodného plynu do Európskej únie od začiatku vojny na Ukrajine prudko klesol z viac ako 155 miliárd metrov kubických (m3) v roku 2021 na menej ako 40 miliárd v roku 2024.
Do Európy sa po roku 2022 dostával ruský potrubný plyn dvoma cestami – plynovodom Bratstvo cez Ukrajinu a Slovensko a cez spomínaný TurkStream. Začiatkom roka však Ukrajina stopla tranzit ruského plynu cez svoje územie, takže TurkStream je poslednou cestou pre ruské potrubné dodávky.
To sa prejavilo aj v narastujúcich prepravených objemoch – prvom štvrťroku 2025 vzrástli objemy cez európsku sekciu TurkStreamu medziročne o 16 percent na približne 4,5 miliárd m3, čo je spôsobené vyšším dopytom v Maďarsku a na Slovensku.
Ich vlády európsky plán na odstrihnutie od ruských palív odmietli – tvrdia, že to drasticky zvýši náklady na energiu a podkope konkurencieschopnosť Európy. V roku 2025 sa Maďarsko stalo popredným dovozcom, pričom sa očakáva, že dovoz ruského plynu vzrastie na približne 8 miliárd m3 v porovnaní so 6 miliardami m3 v roku 2023.
Objem plynu na Slovensko, ktoré predtým dostávalo ruský plyn cez Ukrajinu, stúpol vďaka rozšíreniu cezhraničnej prepravnej kapacity s Maďarskom z 2,6 na 3,5 miliárd m3 ročne.
Toky sú podľa Reuters poháňané prudkými zľavami Gazpromu. Z colných údajov EÚ vyplýva, že ruský plyn cez TurkStream v roku 2024 bol až o 13 až 15 percent lacnejší v porovnaní s alternatívami.
The post Bulharsko chce rozšíriť kapacitu plynovodu TurkStream, zaplatiť to majú americkí investori appeared first on euractiv.sk.
