Na Slovensku pravdepodobne neprežije zimu v priemere jedno zo štyroch včelstiev. Na príčine sú choroby, ale aj výkyvy počasia. Úmrtnosť tak zostáva vysoká, no včelári zatiaľ vždy dokázali uhynuté včelstvá v nasledujúcej sezóne nahradiť. Problémom, ktorý môže priniesť nedostatok domáceho medu na trhu a z toho vyplývajúce zdražovanie tohto produktu, je nestabilné počasie, zhodli sa […]
Menej ako 1 min. min.
Na Slovensku pravdepodobne neprežije zimu v priemere jedno zo štyroch včelstiev. Na príčine sú choroby, ale aj výkyvy počasia.
Úmrtnosť tak zostáva vysoká, no včelári zatiaľ vždy dokázali uhynuté včelstvá v nasledujúcej sezóne nahradiť. Problémom, ktorý môže priniesť nedostatok domáceho medu na trhu a z toho vyplývajúce zdražovanie tohto produktu, je nestabilné počasie, zhodli sa včelári.
Šírenie infekcií
„Napriek tomu, že do starostlivosti o včelstvá investujeme každý rok oveľa viac času a peňazí, vlani sme zaznamenali najvyššiu úmrtnosť za celú dobu, čo včelárime. Ide o to, že včely majú čoraz ťažší život, či už pre šírenie infekcií, ako je varroatóza, ktorú spôsobuje roztoč, alebo pre necitlivé zásahy človeka do krajiny,“ uviedol zakladateľ Včelárstva Domovina Josef Kölbl.
Včelám pritom podľa Kölbla môže trochu pomôcť každý napríklad tým, že do záhrad alebo na lúky vysadí špeciálne rastliny alebo že ľudia budú kosiť trávnik menej často alebo podľa možnosti v inej výške.
Predseda Spolku včelárov Slovenska Pavol Kameník spresnil, že včelári v priebehu zimovania zaznamenali a zaznamenávajú od jesene 2024 zvýšené úhyny včelstiev v rozsahu až do 70 percent, v priemere približne 20 až 25 percent.
„Pokiaľ sa skutočný priemer výrazne nezvýši, nepokladám zmienené úhyny za problém, včelári si v priebehu novej sezóny 2025 znížené stavy včelstiev doplnia,“ očakáva Kameník. V ostatných rokoch sa počty včelstiev na Slovensku mierne zvyšovali o 3000 – 5000 včelstiev, čo predstavuje jedno až dve percentá ročne.
Výkyv teplôt
Skutočný problém by podľa Kölbla nastal, ak by došlo k dlhodobým extrémnym výkyvom teplôt alebo ak by po suchej zime neprišli zrážky.
„To všetko má veľký vplyv na to, že včely nedokážu dostatočne rýchlo posilniť a byť v plnej sile pre hlavný zber nektáru,“ priblížil. To sa podľa Kameníka stalo práve v minulom roku.
„Sezóna 2024 bola v prvej polovici veľmi sľubná. V druhej polovici sa však prejavil negatívny efekt veľmi nízkeho objemu zrážok a vysokých priemerných teplôt. Tento faktor bol príčinou vysychania nektáru v kvetoch, jeho nižšej tvorby a tým aj nižšej znášky,“ dodal.
Napriek tomu bola v minulom roku podľa Kameníka produkcia medu vyššia oproti predchádzajúcim dvom alebo trom rokom. Dobrá znáška bola v južnejších oblastiach Slovenska, vyššie horské oblasti mali produkciu lesného a medovicového medu priemernú.
Vlani tak zostala cena medu pri predaji z dvora približne na rovnakej úrovni ako v roku 2023, to znamená šesť až desať eur za kilogram, v závislosti od jeho druhu. „Je ale možné, že úhyny včiel a potreba väčšej starostlivosti o včelstvá med tento rok zdražia,“ nevylúčil Kameník.
Dopyt spotrebiteľov po nízkych cenách ale podľa včelárov súvisí s rastúcim problémom pančovania medu. Podľa Kameníka zaznamenávajú v posledných rokoch v na pultoch niektorých obchodov sústavný nárast falšovania medu.
