Ceny pohonných látok by mohli budúci týždeň stúpnuť o dva až sedem centov v reakcii na vysokú geopolitickú neistotu a zvýšené ceny ropy. Uviedol to Matej Bajzík, analytik finančných trhov XTB. „Ropný trh zostáva v posledných dňoch mimoriadne citlivý na geopolitické správy z Blízkeho východu. Cena ropy sa po krátkom upokojení opäť priblížila k hranici […]
Menej ako 1 min.
min.
Ceny pohonných látok by mohli budúci týždeň stúpnuť o dva až sedem centov v reakcii na vysokú geopolitickú neistotu a zvýšené ceny ropy. Uviedol to Matej Bajzík, analytik finančných trhov XTB.
„Ropný trh zostáva v posledných dňoch mimoriadne citlivý na geopolitické správy z Blízkeho východu. Cena ropy sa po krátkom upokojení opäť priblížila k hranici 100 dolárov za barel (159 litrov), keď trhy reagovali na incidenty s tankerami a komerčnými loďami v oblasti Hormuzského prielivu. Práve tento strategický námorný koridor patrí medzi najdôležitejšie tepny globálneho energetického trhu, kde prechádza cezeň približne 20 percent svetových dodávok ropy,“ priblížil.
Výpadky produkcie
Spresnil, že napätie v regióne zároveň zvyšuje riziko výpadkov produkcie. Podľa aktuálnych odhadov je ohrozených približne šesť až sedem miliónov barelov ropy denne, najmä z krajín Perzského zálivu, ako sú Saudská Arábia, Irak, Spojené arabské emiráty či Kuvajt.
Upozornil, že Medzinárodná energetická agentúra spolu s členskými krajinami pripravuje koordinované uvoľnenie strategických ropných rezerv, ktoré by mohlo dosiahnuť až približne 400 miliónov barelov ropy.
Celkové núdzové zásoby krajín združených v IEA pritom presahujú 1,2 miliardy barelov, čo by v prípade potreby dokázalo kompenzovať výpadky dodávok počas niekoľkých mesiacov.
„Trh s ropou sa tak momentálne nachádza medzi dvoma protichodnými silami – na jednej strane stojí geopolitické riziko a narušenie dodávok z regiónu Perzského zálivu, na druhej strane pripravenosť veľkých ekonomík stabilizovať trh uvoľnením strategických rezerv. Vývoj cien ropy v najbližších týždňoch tak bude závisieť najmä od toho, či sa bezpečnostnú situáciu v oblasti Hormuzského prielivu podarí stabilizovať,“ dodal analytik XTB.
Rast cien
Podľa informácií Lukáša Kovandu, hlavného ekonóma Trinity Bank, motorová nafta kvôli Iránu zdražela v Česku o 16,3 percenta, ale na Slovensku len o 1,2 percenta. Slovensko je podľa neho pritom podľa Českého štatistického úradu druhým najväčším dovozcom ropných produktov typu nafta do Česka, so 16,5-percentným podielom v januári 2026.
„Ponúka sa úvaha, že Česi teraz výrazne zdraženou naftou dotujú z príslušných vyšších marží Slovákom stabilitu ich cien nafty,“ poznamenal.
Upozornil, že v Česku zdraželi benzín a nafta v reakcii na vojnu Iránu na pomery krajín EÚ nadpriemerne. V období 2. až 9. marca stúpla cena benzínu v Česku v prepočte na eurá o 6,9 percenta a nafty o 16,3 percenta. V priemere tak tieto pohonné látky zdraželi o 11,6 percenta. To je ôsmy najvyšší údaj v rámci krajín EÚ, ako vyplýva z dát, ktoré vo štvrtok zverejnila Európska komisia.
Kovanda dodal, že rozdiely v cenovom raste vyvoláva rôzny prístup k cenotvorbe v jednotlivých krajinách, keď napríklad čerpacie stanice v Nemecku alebo Česku premietajú rast cien ropy a veľkoobchodných palív do konečných cien „preventívne“ dopredu, aj pri prechodnom navýšení marže, kým v iných krajinách si dávajú viac na čas a vývoj cien na čerpacích staniciach je tam viac zladený s vývojom skutočných nákladov produkcie palív.
