Česi dokázali, čo Slováci nie: Štát ich naučil na energetické služby, teraz do nich investujú rekordné sumy

Obnovy budov z energetických úspor sa v Česku stávajú čoraz obľúbenejšie. Tradíciu z nich spravil samotný štát, ktorý vytvoril predpoklad, aby sa tento spôsob rekonštrukcií rozširoval. Vládne tam úplne iná kultúra ako na Slovensku, hovorí pre EURACTIV Slovensko odborník na energetiku MARCEL LAUKO.

Garantované energetické služby (GES) fungujú v Česku takmer 30 rokov, ešte nikdy tam však neboli také populárne ako teraz. Podľa údajov českej Asociácie poskytovateľov energetických služieb sa investície do týchto programov medziročne zvýšili takmer desaťnásobne.

Tento typ služieb, v Česku známych ako „energetické služby so zaručenou úsporou“, umožňuje zvýšiť úspornosť verejných budov bez zaťaženia rozpočtu, čím sa veľmi osvedčil napríklad pre nemocničné zariadenia.

Ich základným princípom je, že modernizáciu budovy zafinancuje firma, ktorá GES poskytuje. Tá sa zaručí za budúce úspory na jej energiách. Vlastník budovy následne náklady na rekonštrukciu spláca z peňazí, ktoré ušetrí na účtoch za energie.

Ako informuje portál TZB-info.cz, v roku 2023 susedia realizovali celkovo 16 projektov s investíciami vo výške 1,96 miliardy Kč (v prepočte viac ako 75 miliónov eur). Až tri štvrtiny z tejto sumy prispeli k energetickej modernizácii siedmich zdravotníckych zariadení.

Na Slovensku postupne vzrastá počet obnovených budov cez GES, čoho príkladom sú nemocnice vo Vyšných Hágoch, Nových Zámkoch či bratislavské Divadlo Nová scéna. Odborníci sa však zhodujú, že ich potenciál ostáva na našom trhu hlboko nevyužitý.

Na znižovanie energetickej spotreby vo verejnom sektore pritom tlačí aj európska smernica o energetickej efektívnosti.

Čo stojí za úspechom v Česku?

GES projekty sa v Česku aktívne realizujú od konca 90-tych rokov. Podľa českej asociácie prispelo k ich rekordnému rozmachu v poslednom čase niekoľko faktorov. Spomína najmä ceny energií, dotačnú podporu na prípravu projektov a tlak na dekarbonizáciu.

„Čísla sú skutočne pôsobivé, nikdy v histórii sme sa k takýmto cifrám ani nepriblížili. Je to najmä preto, že vďaka dotačným podmienkam a zároveň vysokým cenám energií sú dnes projekty energetických služieb veľmi komplexné a podieľajú sa na nich najväčšie organizácie,“ uviedol pre portál TZB-info.cz predseda Asociácie poskytovateľov energetických služieb Miroslav Marada.

Investičné náklady na jeden projekt sa v Česku dnes pohybujú v stovkách miliónov korún, a nie v desiatkach miliónov ako kedysi. A keďže sa rozširujú rady kvalifikovaných dodávateľov, teda GES firiem, rastie aj počet realizovaných projektov, dodal Marada.

Riaditeľ Energy Centre Bratislava a predseda Správnej rady Asociácie poskytovateľov energetických služieb (APES) Marcel Lauko hovorí pre EURACTIV Slovensko, že GES majú v Česku väčšiu tradíciu, keďže si na rozdiel od Slovenska správcov budov „vychovalo“ odlišne.

„Všetky vlády na Slovensku doteraz tvrdili, že máme európske peniaze a všetko nimi zafinancujeme – a najlepšie so stopercentnou dotáciou. To vzbudilo také očakávania, že nie je veľká snaha niečo dodatočne riešiť iným spôsobom,“ hovorí odborník, podľa ktorého sa tu vytvoril zvyk „nie je výzva, nie je projekt“.

„Česi si vychovali žiadateľov na fondy úplne iným spôsobom. Hneď, ako sa začali implementovať projekty financované z eurofondov, tak nikdy nemali také vysoké intenzity pomoci, ako sme mali na Slovensku,“ vysvetľuje.

Pri príprave rekonštrukcie verejných budov sa tam intenzita pomoci pohybuje maximálne do 60 percent z celkových nákladov projektu. To podľa Lauka otvorilo priestor, aby si české samosprávy a verejné inštitúcie financovali zvyšných 40 percent z vlastných zdrojov:

„Čiže je to úplne iná kultúra. Oni sa musia starať o to, kde zoberú na to kofinancovanie. A jedným z takýchto zdrojov sú práve aj GES. To vytvorilo predpoklad na to, aby sa trh s nimi vyvíjal v Česku nepretržite.“

Odborník okrem toho spomína, že na rozdiel od Slovenska v Česku dlhodobo funguje aj program financovania technickej asistencie pre prípravu GES projektov.

Čím sa môže Slovensko inšpirovať?

Odborníci oslovení portálom EURACTIV Slovensko opakovane uvádzali, že za nízkym rozšírením GES na Slovensku stojí napríklad aj nízka poznateľnosť a nastavenie legislatívy.

„Súčasný legislatívny rámec napríklad umožňuje realizovať GES vo verejnom sektore na Slovensku len podľa metodiky Eurostatu, bez dôsledkov na dlh verejného sektora. Táto metodika je prísnejšia, čiže relatívne významne limituje množstvo projektov, ktoré sú realizovateľné takýmto spôsobom,“ vysvetľuje Lauko.

Naopak, Česi cestou povinnej implementácie metodiky Eurostatu nešli a všetky tieto projekty idú do verejného dlhu. „Ale povedali si, že pritom, aký má štát celkový verejný dlh, tak ide o zanedbateľné navýšenie, niekde ďaleko za desatinnou čiarkou,“ dodáva.

Na jednom z kľúčových bodov, v ktorom by sa Slovensko malo inšpirovať od Česka, sa Lauko zhoduje s odborníčkou na energetické právo z advokátskej kancelárie L/R/P advokáti Barborou Balunovou.

Čechom sa totiž od roku 2017 podarilo pripraviť metodiku na kombinovanie GES so štrukturálnymi fondmi alebo inými podpornými mechanizmami. Táto možnosť na Slovensku chýba.

„Možnosť viaczdrojového financovania je akoby uzamknutá, respektíve nie je umožnená pre fázu obnovy budovy, jej celkovej rekonštrukcie. V tejto fáze nie je možné kombinovať financovanie prostredníctvom NFP, rôznych dotačných schém štátu alebo EÚ a súčasným využitím GES,“ vysvetľuje Balunová pre EURACTIV Slovensko.

Podľa odborníčky by preto zmena ustanovení zákona o energetickej efektívnosti smerom k väčšej zmluvnej voľnosti, predstavovala výraznú pomoc.

„Poďme do tej kombinácie, je to úplne optimálne. My využívame stopercentnú intenzitu pomoci. Keby sme ju znížili na 70 alebo dokonca 50 – 60 percent, tak by sme vedeli podporiť násobne viac projektov. To je to, čím sa musíme od Česka určite inšpirovať,“ uzatvára Lauko.