Osudy ľudí sú rôznorodé a nie vždy napĺňajú očakávania a priebeh aký by si mnohí predstavovali. Často býva zasiahnutý ranami a vstupmi do života v rôznych jeho etapách. Väčšina prežije roky svojho bytia v rodinách, z počiatku v starostlivosti rodičov, neskôr vo vlastných domácnostiach a v závere v starostlivosti detí. Je však značná časť ľudí, ktorým to nebolo z rôznych objektívnych i neobjektívnych príčin nebolo dopriate. Sú […]
5 min.
Osudy ľudí sú rôznorodé a nie vždy napĺňajú očakávania a priebeh aký by si mnohí predstavovali. Často býva zasiahnutý ranami a vstupmi do života v rôznych jeho etapách. Väčšina prežije roky svojho bytia v rodinách, z počiatku v starostlivosti rodičov, neskôr vo vlastných domácnostiach a v závere v starostlivosti detí. Je však značná časť ľudí, ktorým to nebolo z rôznych objektívnych i neobjektívnych príčin nebolo dopriate. Sú odkázaní na pomoc iných a prichýlení v rôznych zariadeniach, ktoré im tú vlastnú rodinu nahrádzajú. Hoci je tam o nich patrične postarané rodinné puto pocit naozajstného domova v týchto prípadoch absentuje. Aspoň z časti sa im to snažia nahradiť rôzne aktivity ľudí a spoločenstiev, medzi ktoré patrí aj Autobus dobrej vôle.
Od roku 1996 vyráža v období Mikuláša z hontianskej dediny Hrušov za ľuďmi, ktorým osud nedovolil prežiť detstvo alebo starobu vo vlastnej rodine. Ešte predtým v rámci prípravy deti z detskej folklórnej skupiny Ragačinka pod vedením Anny Brlošovej pripravia program zložený z vianočných kolied a vinšov, ale i hrušovského zvykoslovia. Naplánuje sa trasa dohodnú termíny a miesta návštev, zháňajú sa prostriedky na dopravu, nocľah, mikulášske balíčky a iné náležitosti k zabezpečeniu podujatia. V hrušovských domácnostiach, ale i u rodičov z Čeloviec a Vinice napečú zákusky, aby bolo niečo na ponúknutie.
V roku 2025 sa určil termín na tri dni 27. – 29. novembra a tentoraz bol hlavným cieľom región Považia so zastávkami po ceste. Ráno deti s dozorom dospelých z radov vedenia školy, rodičov a organizátorov naložili kufre, hudobné nástroje, zákusky do pekného autobusu tradičného dopravcu Piritrans s vodičom Jozefom Machom. Mohla začať séria návštev za ľuďmi, ktorí už osadenstvo autobusu očakávali. Prvou bolo Zariadenie pre seniorov – Domov dôchodcov Santovka, v ktorom ADV nebol prvá raz a tak bolo zvítanie ako so starými kamarátmi. Prvé vystúpenia bývajú trochu rozpačité, ale ti to veľmi neplatilo a obe strany sa naplnili atmosférou z názvu akcie – dobrou vôľou. Koledy a vinše malých nositeľov striedal častý potlesk rúk, ktoré už toho dosť porobili. Tie s radosťou prijímajú ponúknutý program, koláče, ale najmä posolstvo spolupatričnosti od ľudí „z vonku“. Návštevy s harmonikou, pesničkou a niečím „do ruky“ po izbách imobilných klientov majú nezvyčajný podtón často nútiaci k slzám. Ešte rozhovory pre redaktorov STVR a rýchlo nastúpiť lebo cesta sa len začína a čakajú nás ďalej. V útulných už vianočne vyzdobených priestoroch DSS Levice čakala ďalšia skupina obyvateľov zariadenia. Tu to bola prvá návšteva a tak po obzretí priestorov na účinkovanie nasledoval program už v rozbehnutom rytme. Diváci boli prekvapení bezprostrednosťou detí a ponúknuté predstavenie prijímali s nadšením. Opäť so záverečným želaním –príďte aj inokedy. Slová vďaky ešte zneli, ale bolo treba ísť ďalej, do matky slovenských miest, do Nitry. Návšteva zariadenia Borinka –zariadenie sociálnych služieb bola koordinovaná s Domom Matice slovenskej v Nitre, ktorého riaditeľka Veronika Bilicová a riaditeľ zariadenia Martin Bodis privítali koledníkov už pri vchode. V tomto domove už ADV bol asi pred 15 rokmi čo znamená že sa už vymenili účinkujúci, klienti i vedenie a začína sa akoby od znova. Na deťoch ani nebadať že je to už tretie vystúpenie, ale pripravené občerstvenie im padne dobre. V Nitre sa už schyľovalo k večeru, ale keďže osadenstvo chce trochu spoznať aj miesta kde účinkujú, zorganizovali návštevu Nitrianskeho hradu. Dostalo sa milého privítania a sprevádzania od p. S. Eliašovej a v neposlednom rade krásneho výhľadu na podvečernú Nitru z veže katedrály. Po chladnej prechádzke z hradu dobre padol vykúrený autobus, ktorý nabral smer do ďalšieho krajského mesta Trenčína. Neďaleko neho sa nachádza Chata Trubárka Kubrica, ktorý bol domovom Ragačinky na dve noci. Príjemné prostredie, prijateľné ceny a ochotný personál zanechal veľmi dobrý dojem. Sobotné ráno patrilo návšteve CSS – JUH Trenčín, ktorú organizátori naplánovali dodatočne na základe prosby zo strany personálu. Privítanie bolo bezprostredné a účinkujúci i diváci akoby tvorili jeden celok vytvárajúci neopakovateľnú atmosféru. Obojstranné ponúknutie dlhé lúčenie akoby so starými priateľmi dodávalo týmto chvíľam značný pocit spolupatričnosti. Zastavenia na obed v „domácej“ Trubárke a cesta pokračovala do Dubnice nad Váhom do Zariadenia pre seniorov Dubina. Bola to už tretia tamojšia návšteva a tak si personál i klienti Hrušovčanov pamätali, čo bolo poznať aj na zvítaní a reakcii na program, ktorá bola veľmi pozitívna. Tak isto ako reakcie ľudí pripútaných na lôžko, ktorým malí speváci k posteli doniesli nie len peknú pesničku, koláčik, ale aj kus srdca. Slová vďaky ešte doznievali dlho, ale mládež čakali už ich rovesníci v Centre pre deti a rodiny Ilava –Klobušice. Keďže prepravca dal pre deti nový a dosť veľký autobus radšej sa neriskovalo poškodenie a malí folkloristi vystúpili trochu ďalej od objektu, na zastávke, kde ich už čakali deti z domova s p. riaditeľkou Erikou Janíčkovou. V zariadení už tiež bola vianočná výzdoba a taká bola aj atmosféra samotného vystúpenia. Deti zaujímalo všetko, ale najviac sa započúvali do vstupu heligonkárov, ktorí boli súčasťou programu, ktorý hudobne sprevádzala časť ĽH Horička. Tá sprevádzala deti i pri spoločnom tanci, ktorý bol neformálnym pokračovaním programu. Lúčenie s vyprevadením sa trochu predĺžilo, ale spoznávanie a nadobúdanie priateľstiev tiež patrí k cieľom projektu. Ešte pár chvíľ vo večernom Trenčíne a na nocľah, pretože ďalší deň bol tiež náročný. Sobotné chladné ráno nás privítalo v Trenčíne a byť v tomto meste a nenavštíviť tamojšiu dominantu, hrad, by bolo hriechom. Pútavá prehliadka majestátnej stavby vrátane hradnej veže zapôsobila na malých i veľkých návštevníkov s patričným rešpektom. Po nej už nasledovala cestou domov, ale s ďalšími zastávkami s čakajúcimi kamarátmi. Detský domov Handlová nachádzajúci sa v tomto baníckom meste bol medzi tými, ktorý v roku 1996 navštívili prví aktéri Autobusu dobrej vôle. Odvtedy sa vymenili generácie, ale poslanie a význam podujatia ostal pôvodný. Privítali nás ako obvykle stiesnené priestory, ale o to väčšia srdečnosť. Niekedy sa zdalo že tanečníci z Ragačinky strhnú deti do víru prvkov zo stoličiek, pričom možno to tí aj tak cítili. Mikulášske darčeky rozžiarili všetky oči a potešili najmä obdarovaných. Rozhovory, ale najmä množstvo prianí od detí v domove má zvláštne smerovanie a veľmi radi by sme ich splnili, no nie je to v našich silách. Rozlúčka a ide sa „o dom ďalej“. Centrum pre deti a rodiny Nová Baňa patrí tiež medzi prvé zariadenia navštívené ADV. Tento domov však odvtedy navštevujú Hrušovčania s malými výnimkami každý rok, keď sa vracajú z ich misie. Deti sa už medzi sebou poznajú, takisto ako personál s organizátormi. Svedčí o tom i prítomnosť bývalej riaditeľky Marty Tomaškovičovej, ktorá vždy rada príde ako medzi svojich. Posledné koledy, tance, tóny heligoniek, vyprázdnený kôš s darčekmi. Určite však nie posledné slová či stretnutia. Na Novú Baňu sadol večer a hádam aj trochu únavy na aktérov tohtoročného Autobusu dobrej vôle. Ten nabral smer Hrušov kde na rozdiel od navštívených čakajú rodičia, príbuzní, či domovy v ktorých vládne pohoda vlastnej rodiny. Ostáva veriť že časť z nej sa podarilo rozdať i tam, kde si ju nemôžu dožičiť. Zatrúbenie nad Hrušovom dáva vedieť že malí poslovia dobrej vôle sa vracajú s dlhej a náročnej cesty.
Svoj cieľ naplnili s plnou vážnosťou ako sa patrí a spríjemnili predvianočné chvíle mnohým ľuďom. Určite o tom budú rozprávať svojim rodičom, domácim a možno dakedy aj svojim deťom. Spokojní môžu byť aj organizátori – Hontiansko ipeľské osvetové stredisko Veľký Krtíš, Matica slovenská, Základná škola s MŠ a Obec Hrušov. Nápomocní boli svojim prispením obyvatelia Hrušova, sponzori, poskytovatelia dopravy, ubytovania , stravovania a ďalší, ktorí prispeli k zdarnému priebehu podujatia. Všetkým určite patrí uznanie a poďakovanie.
Podujatie bolo finančne podporené Fondom na podporu umenia.
Ján Brloš
