Ministerstvo pôdohospodárstva malo tento rok farmárom sprístupniť čerpanie finančných nástrojov. O ich príprave ale nikto nič nevie a nie je ani isté, či sa nakoniec vôbec spustia. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora ich chce zrušiť. Mladí a malí s tým nesúhlasia a tvrdia, že spravia všetko pre to, aby ministerstvo návratnú podporu uviedlo do života. […]
Menej ako 1 min. min.
Ministerstvo pôdohospodárstva malo tento rok farmárom sprístupniť čerpanie finančných nástrojov. O ich príprave ale nikto nič nevie a nie je ani isté, či sa nakoniec vôbec spustia. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora ich chce zrušiť. Mladí a malí s tým nesúhlasia a tvrdia, že spravia všetko pre to, aby ministerstvo návratnú podporu uviedlo do života.
Keď ministerstvo pôdohospodárstva v októbri po dlhšej dobe vyhlásilo prvú investičnú výzvu pre farmárov, opäť sa potvrdilo, prečo nemá u nich grantová podpora dobrú povesť.
Podmienky výzvy, ktorá mala pomôcť chovateľom zvierat a pestovateľom zeleniny a ovocia, agrorezort nastavil tak, že uprednostní veľkopestovateľov základných plodín pri nákupe kombajnov.
Veľká časť – hlavne malých – fariem v nej nemá šancu uspieť a tí čo áno, nevedia, či projekt stihnú dokončiť, keďže podľa pravidiel EÚ treba peniaze vyčerpať do konca roku 2025.
Aj preto mala v prebiehajúcom období Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ vstúpiť do platnosti nová forma investičnej pomoci – finančné nástroje. Ide o návratnú podporu, kedy štát umožní farmám dostať sa ľahšie a lacnejšie k úverom na investície.
Finančné nástroje ale stále neboli spustené a v tejto chvíli je dosť možné, že ani nebudú. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) podľa jej predsedu Andreja Gajdoša bude lobovať, aby európske peniaze nešli do finančných nástrojov na úkor tradičných grantových podpôr.
„Tým, že máme koniec roka 2024 a nič o finančných nástrojoch nevieme, rozprávali sme sa v rámci predstavenstva, že bude vhodnejšie apelovať na ministerstvo, aby sa od nich ustúpilo, alebo aby sa čerpali v minimálnej výške a radšej by sme išli do priamych investícií v prvovýrobe a spracovaní,“ povedal pre EURACTIV Slovensko na decembrovom stretnutí s novinármi šéf najväčšieho agropotravinárskeho združenia.
Okolo prípravy finančných nástrojov je už niekoľko mesiacov úplné ticho. Či sa vôbec budú čerpať a ak áno, tak kedy a v akej podobe, nevie žiadne poľnohospodárske združenie a ani bankári, ktorí im ich mali sprostredkovať.
Rezort nedávno pre portál Poľnoinfo tvrdil, že s finančnými nástrojmi stále počíta. Dva nezávislé zdroje pre EURACTIV uviedli, že sa postoj SPPK môže ministerstvu hodiť, pretože takisto teraz uprednostňuje zostať pri grantových projektových podporách.
Agrorezort ani po niekoľkých pokusoch na otázky nášho portálu neodpovedal a odignoroval aj žiadosť na sprístupnenie informácií podľa infozákona. Celá znenie otázok prikladáme na konci článku.
Odstúpenie od návratnej podpory by najviac vyhovovalo veľkým hráčom v sektore. Cieľom finančných nástrojov totiž bolo podporiť výrazne širší okruh fariem, ako to je dnes v investičných podporách a pomôcť s investíciami aj tým podnikom, pre ktoré sú pôžičky z bánk príliš veľké sústo.
Aj preto sa tento krok veľmi nepáči združeniam zastupujúcich malých a mladých farmárov. Spustenie zvýhodnených úverov bolo jednou z ich hlavných požiadaviek počas zimných protestov. Vyjadriť nespokojnosť sú pripravení aj tentokrát.
„Sme proti tomu, aby sa rušilo niečo, čo sme ani nevyskúšali. Ak by k tomu došlo, naše združenie vznesie protest a bude robiť kroky potrebné pre to, aby Slovensko dodržalo záväzky, ku ktorým sa zaviazalo,“ reaguje predseda Združenia mladých farmárov Slovenska/ASYF Marián Glovaťák.
Prečo je problém s grantami
Slovenské agropotravinárstvo stráca schopnosť konkurovať zahraničnému dovozu aj preto, že sa v ňom málo investuje do modernizácie výroby. Jedným z dôvodov je, že Slovensko nevie efektívne podporiť investície fariem, ktoré každoročne stovkami miliónov eur dotuje Spoločná poľnohospodárska politika EÚ.
Proces žiadosti o finančnú podporu je príliš administratívne náročný a zdĺhavý. Keď sa už podniku podarí získať dotáciu, pre pomalé procesy na Pôdohospodárskej platobnej agentúre (PPA) sa k nej neraz dostanú až po niekoľkých rokoch.
Veľkým problémom je, že sa o projektovú podporu môžu uchádzať len vtedy, keď platobná agentúra vyhlási výzvu a nie v dobe, kedy potrebujú najviac investovať do nových strojov alebo maštalí.
Hluché obdobia, kedy farmári márne čakajú na podporu aj niekoľko rokov, striedajú roky, kedy sa nárazovo do výziev nalejú stovky miliónov, ktoré nezvládajú spracovať podniky ani samotná agentúra.
Poľnohospodári potom žiadajú peniaze na to, čo výzva umožňuje podporiť a nie na to, čo najviac potrebujú. Príkladom môže byť spomenutá výzva na kombajny, ktorá v danom čase nedáva význam ani poľnohospodárskym združeniam.
Okrem toho bolo nastavenie investičnej podpory v minulosti živnou pôdou pre špekulantov a korupciu, čo najlepšie polícia ukázala na kauze Dobytkár, v ktorej bolo obvinených 21 osôb.
Prečo finančné nástroje
Aj preto na odporúčanie Európskej komisie a Európskej investičnej banky exminister Samuel Vlčan (nominant OĽaNO) do nového agrodotačného plánu pridal finančné nástroje, ktoré môžu väčšinu týchto problémov vyriešiť. Vyčlenených je na ne bezmála 280 miliónov eur.
Zmena prístupu tkvie v tom, že farmám nebude dotovať investície do nových strojov a technológií, ale uľahčí im prístup k výhodnému bankovému úveru alebo im čiastočne pomôže s jeho splácaním. štátny investičný fond Slovak Investment Holding (SIH), ktorý od roku 2015 už túto funkciu plní v eurofondoch. SIH bude vyberať banky, ktoré budú úverovať poľnohospodárov a spracovateľov.
Vyplácanie návratnej podpory malo byť pre farmy jednoduchšie a predvídateľnejšie. Keďže finančné nástroje mali podľa pôvodných plánov kombinovať úver spolu s menšou grantovou podporou, mal uľahčiť život farmárom aj podľa Slovenskej bankovej asociácie. „Čas, ktorý farmári zvyknú stráviť administratívnymi úkonmi sa vďaka tomu môže znížiť až o polovicu, a tak budú môcť venovať viac času svojej hlavnej činnosti – produkcii potravín pre obyvateľstvo,“ napísala SBA pre EURACTIV Slovensko.
Okrem toho pomôžu podnikom lepšie plánovať investície, pretože nemusia čakať na výzvu pre konkrétny stroj. So žiadosťou pre podporu na projekt môžu ísť do banky kedykoľvek.
Tento systém by mohol mať pozitívny vplyv aj na produktivitu sektora ako takého. Agrorezort v minulosti argumentoval tým, že bude tlačiť podniky do zodpovednejších investícií. Grantové podpory nevyžadujú od podnikov, aby ich projekt nevyhnutne priniesol efektívnejšiu alebo väčšiu produkciu. Pri finančných nástrojoch nepriamo áno, pretože si farmár musí zarobiť na splatenie požičaných peňazí.
Keďže časť rizika bude niesť aj banka, bude jej záležať na tom, aby podporila iba projekty, ktoré budú mať šancu uspieť. „Dovolím si povedať, že sledovanie efektívnosti projektu bankami je oveľa vyššia ako pri schvaľovaní na agrorezorte. Banka nevie financovať stratový projekt,“ hovorí Peter Horný, ktorý má na starosti agrobiznis v banke UniCredit Bank.
Ďalšou prednosťou je, že dokážu zafinancovať viac projektov. Keď farmár peniaze vráti, ministerstvo ich vie využiť podporu ďalších podnikov. Okrem toho sa od nich očakáva aj pákový efekt, čo znamená, že na finančné nástroje sa nabaľujú aj ďalšie súkromné zdroje, v tomto prípade hlavne z bánk.
Čo na to farmári?
Najväčšie agropotravinárske združenie malo od začiatku výhrady hlavne k tomu, že finančné nástroje majú mať podobu zvýhodnených úverov a len malá časť z podpory pôjde ako grant na splatenie úrokov či istiny.
Veľké poľnohospodárske podniky s ručením problém nemajú a vedia sa už dnes u banky bez väčších problémov požičať peniaze. Banky ale veľa poľnohospodárov vidia ako veľmi rizikových, pretože nemajú čím ručiť. Presne to na zvýhodnených úveroch od začiatku vyzdvihujú malí farmári.
„Je to jedna z možností ako podporiť konkurencieschopnosť slovenského poľnohospodárstva a znížiť ceny potravín,“ hovorí predseda ASYF Glovaťák. „Každú myšlienku treba podrobiť kvalitnej ekonomickej kritike. Ak nemáme odborné argumenty, že finančné nástroje ublížia, tak by sa ani len nemali šíriť fámy o ich zrušení,“ dodáva.
Rovnako tak je proti zrušeniu finančných nástrojov aj Združenie vlastníkov pôdy a agropodnikateľov Slovenska. Jej predseda Ján Jelen tvrdí, že odbremenia PPA a znížia možnosť korupcie.
„Pre farmárov, ktorí nemajú špeciálnu rastlinnú výrobu a živočíšnu výrobu, je to jediná možnosť podpory pri investíciách na modernizáciu fariem. Nové investície potrebujeme na zvýšenie produktivity prace a zníženie nákladov (pohonných hmôt, pesticídov a priemyselných hnojív),“ hovorí.
Podľa rozhovorov s členmi SPPK nie je v tejto otázke jednotná ani samotná komora. Pre množstvo, hlavne menších podnikov, sú finančné nástroje zaujímavé a môžu im pomôcť dostať sa k financiám jednoduchšie ako klasické granty.
Boj s časom
Komora sa tiež obáva toho, že sa finančné nástroje nestihnú vyčerpať, pretože ide o novinku, na ktorú si budú farmári nejaký čas zvykať. Zo skúseností s návratnou finančnou podporou v štandardných kohéznych fondoch sa ale dá povedať, že ich strach je zrejme zbytočný.
Finančné nástroje sa ukázali ako veľmi efektívny a rýchly nástroj pomoci počas pandémie, kedy program štátnych úverových záruk v krátkom čase dostal viac ako miliardu eur k tisíckam podnikateľov. Pre banky tak ide o vyskúšaný nástroj, ktorý vedia zopakovať aj v poľnohospodárstve.
Paradoxne by naopak mohli pomôcť čerpaniu európskych poľnohospodárskych fondov. Platobná agentúra totiž dlhodobo pre spomínané problémy nestíha vyplácať podpory. Agrominister Richard Takáč (Smer-SD) už dopredu pripravuje farmárov na to, že časť peňazí tento rok nenávratne prepadne, čo sa pravdepodobne zopakuje aj budúci rok. Ide o stovky miliónov eur. Je to ale aj politický problém: pred tretím rokom nového agrodotačného obdobia ministerstvo nevyhlásilo ani jednu investičnú výzvu a nie je ani jasné, kedy sa tak stane.
V rovnakých problémoch boli donedávna aj ostatné eurofondové programy, no peniaze sa pred prepadnutím podarilo zachrániť okrem iného aj práve vďaka finančným nástrojom.
Za zatvorenými dverami
Finančné nástroje pôvodne mali mať farmy možnosť čerpať už od roku 2023. Ich príprava sa ale dlho naťahovala a ministerstvo neskôr posunulo termín ich spustenia na koniec roka 2024. Už teraz je ale jasné, že táto lehota neplatí.
Za ministra Vlčana na ministerstve vznikla špeciálna komisia za účasti farmárov aj vybraných bánk, ktorá pracovala na príprave návratnej podpory. Komisia sa ale podľa našich informácií už niekoľko mesiacov nestretáva. Ak ministerstvo na finančných nástrojoch pracuje, je to za zatvorenými dverami.
Slovenská banková asociácia neodpovedala priamo, či má informácie o stave príprav finančných nástrojov a ako hodnotí ich prípadné zrušenie. V stanovisku ale vyzdvihuje ich prínosy pre sektor.
„Finančné nástroje majú umožniť sektoru poľnohospodárstva tak požadovanú zmenu štruktúry výroby (zo zamerania sa na pestovanie obilnín a priemyselných plodín ) na produkciu produktov s vyššou pridanou hodnotou (ako sú plodiny a živočíšne produkty s vyššou trhovou hodnotou, v lepšom spracovaní balení, značkové a certifikované produkty vyrobené inovatívnymi metódami),“ uviedla hovorkyňa SBA Daniela Gilányi.
Otázky zaslané ministerstvu pôdohospodárstva:
- V akom stave ja príprava finančných nástrojov v rámci SP SPP EÚ? Kedy budú finančné nástroje spustené? Kedy sa budú môcť do nich poľnohospodári zapojiť?
- Bude sa niečo meniť na nastavení finančných nástrojov, ktoré pripravili predošlé vlády? Tzn. akú budú mať podobu? Zmení sa rozdelenie prostriedkov medzi jednotlivé typy finančných nástrojov? Koľko pôjde na záruky a koľko na granty?
- Aký bude rozsah bonifikácie úrokov a odpustenie časti istiny? Bude rozsah niečím podmienený?
- Uvažuje ministerstvo nad zrušením finančných nástrojov v strategickom pláne prípadne nad znížením ich alokácie?
