Výmera špargle sa len za ostatných päť rokov zmenšila o polovicu, ktorú obhospodaruje posledný pestovateľ. Aj on ale volí zmenšovanie výmery, aby vedel zachovať kvalitu produkcie. Na jej zber chýbajú ľudia a čoraz väčším problémom sú aj chýbajúce či zastarané závlahy. Ak by ste chceli vidieť, ako sa pestuje špargľa, na Slovensku máte už len […]
Menej ako 1 min. min.
Výmera špargle sa len za ostatných päť rokov zmenšila o polovicu, ktorú obhospodaruje posledný pestovateľ. Aj on ale volí zmenšovanie výmery, aby vedel zachovať kvalitu produkcie. Na jej zber chýbajú ľudia a čoraz väčším problémom sú aj chýbajúce či zastarané závlahy.
Ak by ste chceli vidieť, ako sa pestuje špargľa, na Slovensku máte už len dve možnosti. Buď na Záhorí vo Veľkých Levároch alebo na juhu pri Hurbanove v dedinke Svätý Peter. Špargľové polia v oboch prípadoch obhospodaruje posledný pestovateľ skorej jarnej zeleniny – farma Asparagus.
Pestovanie špargle prechádza rovnakým vývojom ako ostatná zelenina – je na ústupe. Kým ešte v roku 2019 sa zbierala z 240 hektárov poľnohospodárskej pôdy, dnes to je zhruba polovica. O tú sa stará práve Asparagus.
Každý, kto sa dušuje, že budúcnosťou slovenského poľnohospodárstva je špeciálna rastlinná výroba, mal by sa ísť pozrieť na špargľovú farmu. Tu sa utvrdí vo všetkých prínosoch zeleniny, no tiež pochopí, že slovenský vidiek dnes už pre jej pestovanie nemá dobré podmienky a preto sa mu venuje čoraz menej fariem.
Ťažko s ľahkou pôdou
Špargľa nie je ľahká plodina už len preto, že sa nedá pestovať hocikde. Pôda vhodná pre väčšinu farmárov, je pre ňu nepoužiteľná. Špargľa potrebuje ľahkú, ideálne piesočnatú pôdu s nízkou hladinou spodnej vody.
„Korene nesmú byť v ílovitej studenej a vlhkej pôde. Ideálny je piesok alebo spraš,“ vysvetľuje Novák, prečo si farma vybrala pieskové duny na Záhorí v okolí Hurbanova. „Na bežnú poľnovýrobu by to bolo príliš ľahké,“ vysvetľuje vedúci strediska vo Svätom Petrovi Norbert Novák.
Ak sa už nájde vhodná pôda, nie je ľahké ju prenajať. Pestovateľ špargle musí mať totiž istotu, že ju bude môcť obhospodarovať aspoň desať rokov. Príprava pôdy zaberie dva roky, a najmenej ďalšie dva roky trvá rastline, kým zosilnie a začne produkovať dobré výhony. Tie sa potom dajú na jednom poli zbierať osem rokov.
„Dvanásť rokov je veľmi dlhá doba na to, aby ste niekoho presvedčili na prenájom pôdy. My okrem toho potrebujeme niekoľkohektárový blok pôdy, lebo inak tá výroba nemá význam,“ opisuje.
To znamená, že pestovateľ špargle k štandardnej cene musí niečo priplatiť. Novák hovorí, že prakticky všetky hektárové dotácie idú do nájmu pôdy. Európske agrodotačné pravidlá umožňujú každému štátu vybrať zoznam plodín, ktoré okrem klasických priamych platieb podporí špeciálnou dotačnou schémou (takzvané viazané platby). Slovensko do neho zaradilo aj špargľu, za ktorú pestovateľ na každý hektár dostane najvyššiu možnú sadzbu – bezmála sedemsto eur.
Nie sú ľudia
Špargľová farma mu môže poslúžiť ako modelový príklad, ako zvýšiť zamestnanosť na vidieku. V porovnaní so základnými plodinami ako pšenica či kukurica si jej pestovanie vyžaduje násobne viac rúk.
Zber špargle nie je úplne jednoduchý. Vo Svätom Petrovi pestujú na 80 percentách pôdy bielu špargľu. To v praxi znamená, že ju treba chrániť pred slnkom, pretože inak by sa v nej tvoril chlorofyl a zmenila by sa na zelenú, ktorá je medzi ľuďmi obľúbená, no ekonomicky podľa Nováka nedáva taký význam ako biela.
V minulosti sa preto každý výhon pred slnečnými lúčmi skrýval pod hlinené nádoby. Vo veľkovýrobe by to už nefungovalo, preto sa dnes už pestuje v pôdnych hrobčekoch prikrytých fóliou, čo ich okrem slnka chráni aj pred teplotnými výkyvmi.
Medzi hrobčekmi sa pohybujú zberači, ktorí z nich vyberajú dorastený výhon. Najľahšie ich spoznajú tak, že sa hlavička derie z pôdy, ale tí skúsenejší už vedia, že zrelé výhony sú aj pod zemou. Za dva dni bude na rovnakom mieste už nová nádielka a preto sa výhonov zberač na rovnakom mieste znova zbierať nové výhony. Zber trvá dva mesiace – od začiatku apríla do konca mája.
Tunajších 42 hektárov zbiera skoro rovnaký počet pracovníkov. „Keď boli cez pandémiu zatvorené hranice, točilo sa tu 240 domácich,“ hovorí Novák. Keďže sa obhospodarujú ekologicky, po zbere v letných mesiacoch treba podobné množstvo ľudí na ručné odstraňovanie burín.
Napriek tomu farma zamestnanosť Slovákov a Sloveniek na vidieku veľmi nezvyšuje.
Našim sa pole nechce
Keď si otvoríte oficiálnu stránku podniku Asparagus, automaticky vám ponúkne aj rumunskú a ukrajinskú verziu. Nie je to preto, že by išlo o hlavné odbytiská slovenskej špargle. Sú to dve krajiny pôvodu väčšiny podnikových pracovníkov.
Ani na poliach vo Svätom Petrovi slovenčinu nepočuť. Vysvetlenie Norberta Nováka znie rovnako ako na mnohých špecializovaných farmách po celej krajine, kde je situácia rovnaká. „Slovákom sa na pôde pracovať nechce“.
Hlavným dôvodom podľa neho je, že ide o ťažkú a sezónnu prácu. Pracuje sa dva mesiace, osem hodín, sedem dní v týždni. V okolí je veľa nezamestnaných, ktorí by špargľu aj zbierať chceli, ale odrádza ich, že hneď o zarobené peniaze prídu, pretože majú exekúcie.
Prilákať ľudí často nepomáhajú ani zárobky, ktoré sú v regióne nadštandardné. Asparagus za kilo nazbieranej špargle platí 43 centov plus bonusy. Priemerne zberači za deň z pôdy vyberú dvesto kíl, no tí najlepší kľudne aj päťsto.
„Je to dobrý zárobok vykúpený ťažkou prácou,“ hovorí Novák.
Pestovateľ má tak len dve možnosti: automatizáciu výroby alebo zahraničnú pracovnú silu. Podnik zo Záhoria to rieši ich kombináciou. Nad hrobčekmi sa krčia chlapi z Rumunska a Indie a so zelenou špargľou a odburiňovaním zas pomáhajú ukrajinské ženy.
Vedľa každého zberača sa zároveň pohybuje aparát špeciálne prispôsobený pre zber špargle. Stroj nadvihuje fóliu, spod ktorej zberač odreže výhony, a keď úsek dokončí, spolu sa posunú o pár metrov ďalej. Ručné nadvihovanie fólie by zber výrazne sťažilo a predĺžilo. „Bez týchto strojov by sme potrebovali minimálne dvakrát toľko pracovníkov,“ počíta vedúci výroby.
Bez zahraničnej pracovnej sily by zrejme už nebola ani slovenská špargľa, no to isté sa dá povedať aj o ostatnej zelenine či ovocí. Nedostatok ľudí brzdí v raste aj farmu Asparagus. Je to dôvod, prečo niekedy vedome znižuje výmery špargľových polí, aby nemusela ísť dole aj kvalita produkcie.
Aj preto veľa slovenských farmárov nechce ani pomyslieť na to, že by sa Ukrajinci jedného dňa museli vrátiť do rodnej krajiny. „Keby odtiaľto boli nútení odísť, vybuchne nám to tu. Nebude mať kto robiť,“ dodáva Novák.
Nie je voda, nie je špargľa
Pestovanie špargle je tiež investične náročné. Začína to sadenicami, ktorých ide na hektár zhruba dvadsaťtisíc, pričom jedna stojí 60 centov. Potom sú to zberové stroje a nakoniec aj linky, ktoré pripravujú špargľu na cestu do triediarní, odkiaľ už idú do obchodov.
Špargľa je z 98 percent tvorená vodou a preto je jej životnosť veľmi krátka. Po vytiahnutí z pôdy ju treba čo najrýchlejšie dostať do obchodov, lebo sa rýchlo vysušuje. Na dvore vo Svetom Petrovi majú osem kubíkový bazén s ľadovou vodou, ktorou potom na linke šokovo chladia výhony.
To im podľa Nováka pomáha presadiť sa na slovenskom trhu ale aj v európskom meradle. Asparagus väčšinu výroby vyváža do nemecky hovoriacich krajín, kde je špargľa veľmi obľúbená. „Našou konkurenčnou výhodou je rýchlosť, akou sa vieme dostať od zberu po samotný predaj. Je to jeden a pol až dva dni,“ tvrdí.
Hoci je špargľa suchovzdorná rastlina, práve pre vysoký obsah vody výhony potrebujú v pôde vlahu. Preto sú vo Svätom Petrovi odkázaní na závlahy. Tu je to ale už s investíciami ťažšie. Závlahový systém majetkom štátu a tak sa pestovateľom do jeho opráv na vlastné náklady veľmi nechce. Sľubované investície z Programu rozvoja vidieka už dlho napriek sľubom ministerstva pôdohospodárstva viaznu.
Kombinácia sucha a chýbajúcich či zastaraných závlah je pre špeciálnu rastlinnú výrobu konečnou. „Bez závlahy už nie je možné pestovať zeleninu. Stav zavlažovacích kostier, ktoré sú ešte z čias komunizmu, je zlý. Neviem si predstaviť, čo sa stane, ak sa ešte zhorší. Nie je to len náš prípad, ale všetkých záujemcov, ktorí by chceli robiť špeciálnu rastlinnú výrobu,“ uzatvára Novák.
The post Chceme menej pšenice a viac zeleniny, no pestovanie špargle ukazuje, prečo to nie je také ľahké appeared first on euractiv.sk.
