Chcú im dať prácu, no brzdí ich systém. Firmy volajú po jasnejších pravidlách pre zamestnávanie cudzincov

Firmy čoraz viac vnímajú potrebu aj výhody zamestnávania cudzincov, narážajú však na množstvo prekážok: neprehľadnú administratívu, nedostatok metodickej podpory aj skúseností s integráciou. Štát na otázku, či tieto bariéry plánuje riešiť, priamo neodpovedá.

Príchod ukrajinských utečencov po vypuknutí vojny Slovensku neuškodil – práve naopak. Pridelenie dočasnej ochrany im zároveň zjednodušilo prístup na pracovný trh, takže si mnohí rýchlo našli prácu a začali prispievať do systému.

Podľa nedávnej vládnej analýzy Inštitútu finančnej politiky (IFP) vlani odviedli na daniach a odvodoch viac, než štát vynaložil na ich podporu. Podľa odhadu IFP zvýšili príjmy štátu o 217 miliónov eur – prostredníctvom dane z príjmov, odvodov a DPH.

Inštitút predpokladá, že práve pracovná sila z Ukrajiny môže pomôcť zmierniť nedostatok zamestnancov v niektorých sektoroch. Minulý rok tvorila až dve pätiny z vyše 122-tisíc zamestnaných cudzincov na Slovensku.

Riaditeľ Sociologického ústavu SAV Miloslav Bahna poukázal na to, že Slovensko je pre zahraničných pracovníkov celkovo čoraz atraktívnejšie. Pre denník Postoj uviedol, že minulý rok boli naplnené kvóty pre ľudí z Indie, Filipín aj krajín bývalého Sovietskeho zväzu už v auguste.

Na prínos zahraničných pracovníkov na Slovensku, no aj na problémy, ktorým čelia firmy pri ich zamestnávaní, v júni upozornila nezisková organizácia Mareena. Tá sa zaoberá pomocou cudzincom na Slovensku, a do veľkej miery práve tým z Ukrajiny.

Neziskovka len nedávno ukončila niekoľkomesačnú iniciatívu na podporu integrácie cudzincov do slovenského pracovného aj spoločenského života, do ktorej sa zapojili desiatky zamestnávateľov z celého Slovenska.

Mestám chýba podpora na integráciu Ukrajincov, mnohým úspešným projektom hrozí koniec

Slovenské mestá volajú po väčšej pomoci štátu s integráciou ukrajinských odídencov. Apelujú najmä na nutnú zmenu evidencie cudzincov a prerozdeľovania podielových daní. Existujúce eurofondy podľa nich neriešia jadro problému.

Výhody pre pracovníka aj zamestnávateľa

Diskusie so zamestnávateľmi v Bratislave, Nitre a Košiciach ukázali, že firmy si potrebu prijímania zahraničných pracovníkov uvedomujú čoraz viac. Opierajú sa pritom aj o výskumy, podľa ktorých sú firmy podporujúce diverzitu a inklúziu ekonomicky úspešnejšie, majú menšiu fluktuáciu zamestnancov a aj spokojnejších zákazníkov.

Ako pripomína riaditeľka Mareeny Katarína Levčíková, benefity sú pritom obojstranné. Zamestnanie totiž nie je dôležité len ako zdroj obživy, ale aj ako súčasť procesu, aby sa cudzinci mohli zabývať v novom prostredí. Pracoviská sú často prvým miestom, kde dochádza k medziľudskému kontaktu cudzincov s lokálnymi zamestnancami.

„Zahraniční pracovníci a pracovníčky sú prínosom. Ale ak ich chceme udržať, musíme rozumieť ich potrebám a podporiť ich nielen počas náboru, ale aj v každodennom fungovaní,“ hovorí Levčíková.

Nádejnej symbióze bránia viaceré prekážky

Slovenskí zamestnávatelia však narážajú na viaceré výzvy, ktoré im proces zamestnania cudzincov sťažujú. K tým najčastejším radia nejednoznačnú administratívu, jazykovú bariéru a nedostatok informácií o právach a možnostiach.

„Podpora zo strany štátu je v súčasnosti nedostatočná – administratívne procesy sú zložité, zdĺhavé a často nejednoznačné. Zamestnávatelia sa stretávajú s rôznymi interpretáciami pravidiel na jednotlivých úradoch, čo vytvára neistotu a spomaľuje celý proces,“ uviedla manažérka komunikácie Mareeny Adela Tihláriková pre EURACTIV Slovensko.

Tvrdí, že namiesto toho, aby systém pomáhal firmám riešiť nedostatok pracovnej sily, im skôr kladie prekážky. V praxi to znamená, že sa mnohé z nich musia spoliehať na sprostredkovateľské agentúry, čo podľa Mareeny zvyšuje riziko zneužitia práv zamestnancov a k ich zraniteľnejšiemu postaveniu.

Riaditeľka Mareeny Levčíková upozorňuje, že problém nie je len na strane štátu, ale aj u samotných firiem. Niektorí zamestnávatelia jednoducho nevedia, ako k podpore diverzity na pracovisku pristúpiť. Pre mnohých z nich ide o celkom novú tému. Podľa Levčíkovej im chýba metodická opora aj pochopenie potrieb zamestnancov z iných kultúr.

S tým následne môže súvisieť aj problém si dlhodobo udržať zahraničného pracovníka, keďže neuchopenie situácie môže viesť k nesúladu očakávaní, kultúrnemu nepochopeniu či chýbajúcej podpore pri adaptácii.

Pracujú a platia dane, no voliť nemôžu. Poľsko tápe v otázke, či Ukrajincom povoliť hlasovať vo voľbách

Poľsko rozdeľuje otázka volebného práva pre ukrajinských migrantov. Zástancovia argumentujú, že ak sa aktívne zapájajú do chodu štátu, nie je dôvod, prečo by nemohli vyjadriť postoj v komunálnych voľbách. Odporcovia zato tvrdia, že si tým Poľsko „koleduje o problémy“.

Ako by mohol pomôcť štát

V Mareene vnímajú najväčší priestor na zlepšenie zo strany štátu v zjednodušení a sprehľadnení administratívnych postupov.

„Procesy by mali byť jednotne nastavené, transparentné a predvídateľné bez ohľadu na to, na ktorý úrad sa firma alebo jednotlivec obráti. Dôležitá je aj jasná a dostupná komunikácia zo strany štátnych inštitúcií, ako aj posilnenie kapacít úradov, ktoré tieto agendy vybavujú,“ uvádza Tihláriková.

Myslí si, že okrem toho by štát mohol aktívnejšie podporovať zamestnávanie zraniteľných skupín, vrátane utečencov a utečeniek, napríklad informačnými kampaňami, finančnými stimulmi, alebo lepšou koordináciou medzi rezortmi.

Ministerstvo práce priamo neodpovedalo na otázku, či pripravuje ďalšie kroky na zjednodušenie a sprehľadnenie administratívnych postupov, ktoré by vyriešili spomínané nedostatky. Odkázalo len na zmenu účinnú od júla 2024, ktorá uľahčila proces udeľovania prechodného pobytu na účel zamestnania.

„Štátni príslušníci tretích krajín môžu na území Slovenska pracovať už po podaní kompletnej žiadosti o udelenie prechodného pobytu,“ uviedol rezort pre EURACTIV Slovensko. V praxi to znamená, že nemusia čakať na ukončenie konania ani na formálne udelenie pobytu – ak už predtým získali potvrdenie o tom, že môžu obsadiť konkrétne voľné pracovné miesto.

Po položení doplňujúcej otázky rezort dodatočne poukázal na to, že vláda minulý týždeň schválila možnosť udelenia národných víz pre vybraných občanov Číny, ktorí prichádzajú na Slovensko pracovať na veľkých investičných projektoch.

Ministerstvo neodpovedalo priamo ani na otázku, či plánuje aktívnejšie podporovať zamestnávanie zraniteľných skupín, vrátane utečencov. Pripomenulo len súčasné platné pravidlá zamestnávania ľudí s dočasným útočiskom.

Dilemy ukrajinských utečencov: Podarí sa ich Kyjevu prilákať späť?

Turbulentná geopolitická situácia a tlak na rýchle ukončenie vojny, ktorý presadzuje Donald Trump, vrhajú neistotu na budúcnosť ukrajinských utečencov. Kyjev bude stáť pred úlohou snažiť sa o ich návrat, ktorý bude tak kľúčový pre obnovu krajiny.

Kľúčová rola neziskoviek pri integrácii cudzincov

Mareena vyzdvihla dôležitú rolu neziskového sektora pri podporných aktivitách pre firmy. Uviedla, že neziskovky im dokážu pomôcť zorientovať sa v komplexných administratívnych procesoch, poskytnúť pracovné poradenstvo pre zahraničných zamestnancov, ako aj podporu pri ich adaptácii na nové prostredie.

V praxi to vyzerá tak, že sprostredkúvajú jazykové kurzy, organizujú workshopy zamerané na diverzitu, alebo zamestnávateľom poskytujú svoje skúsenosti z terénu.

Projekt je spolufinancovaný vládami Česka, Maďarska, Poľska a Slovenska prostredníctvom vyšehradských grantov z Medzinárodného vyšehradského fondu. Poslaním fondu je podporovať myšlienky udržateľnej regionálnej spolupráce v strednej Európe.

Projekt je podporovaný Ministerstvom zahraničných vecí Kórejskej republiky.

The post Chcú im dať prácu, no brzdí ich systém. Firmy volajú po jasnejších pravidlách pre zamestnávanie cudzincov appeared first on euractiv.sk.