Skupina členských štátov EÚ na čele s Českom a Dánskom pripravuje list Európskej komisii týkajúci sa azylových procedúr. Podľa návrhu by celá Únia mohla prejsť na externalizačný model, ktorý funguje medzi Talianskom a Albánskom. List už podporilo niekoľko krajín vrátane Holandska či Pobaltia. Podľa listu, ktorý získali české Hospodárske noviny, signatári vyzývajú na uzavretie dohôd […]
Menej ako 1 min.
min.
Skupina členských štátov EÚ na čele s Českom a Dánskom pripravuje list Európskej komisii týkajúci sa azylových procedúr. Podľa návrhu by celá Únia mohla prejsť na externalizačný model, ktorý funguje medzi Talianskom a Albánskom. List už podporilo niekoľko krajín vrátane Holandska či Pobaltia.
Podľa listu, ktorý získali české Hospodárske noviny, signatári vyzývajú na uzavretie dohôd s krajinami mimo EÚ, do ktorých by dvadsaťsedmička mohla posielať migrantov zadržaných na mori.
Celá Únia by potom mohla prejsť na model podobný tomu, na ktorom sa v novembri 2023 dohodli Taliansko a Albánsko.
„Tam by pre nich mohlo byť nájdené trvalé riešenie,“ píše sa v liste, ktorý cituje český denník. Podľa plánu by sa migranti, ktorí mieria do Európy bez potrebných dokladov, ani len nedostali k brehom Únie.
Do tretích krajín by sa zrejme premiestnili aj osoby, ktoré sa už nachádzajú v niektorej z krajín EÚ, ale nebol im tam udelený azyl a čakajú teraz na deportáciu.
List podporilo aj niekoľko krajín EÚ vrátane Holandska, pobaltských štátov či práve Talianska.
„Externalizácia a premiestnenie žiadostí o azyl má trojakú funkciu. V prvom rade pomôže účinnejšie bojovať proti zločineckým organizáciám zapojeným do obchodovania s ľuďmi,“ povedal pre Euractiv Taliansko zástupca štátneho tajomníka talianskeho ministerstva vnútra Nicola Molteni zo strany Liga.
„Zároveň poslúži ako nástroj, ktorý odradí od nelegálneho prevádzačstva, ale aj ako prostriedok na zmiernenie migračného tlaku na krajiny prvého vstupu, akými sú Taliansko, Grécko, Španielsko, Cyprus alebo Malta,“ dodal.
Maďarsko tiež podporuje externalizáciu, ale list zatiaľ nepodpísalo. Ako uviedol nemenovaný diplomat českému Euractivu, „Maďarsko je toxické“ a mohlo by poškodiť relevantnosť návrhu.
Debata o externalizácii sa rozprúdila po tom, čo Európsky parlament schválil nový európsky pakt o migrácii.
O externom zabezpečovaní migračných postupov sa bude rokovať aj na pondelňajšej konferencii o migrácii v Kodani (6. mája).
„Konferencia bude vhodnou príležitosťou rámcovo predstaviť návrhy pracovnej skupiny vedenej Dánskom (…), ktoré by po európskych voľbách doplnili Pakt o migrácii a azyle o nové opatrenia (…) vrátane externalizácie,“ uviedla pre český Euractiv hovorkyňa ministerstva vnútra Hana Malá.
Spoluprácu s krajinami mimo EÚ podporuje aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen.
„Súbežne s implementáciou Paktu o migrácii budeme pokračovať aj v našich pracovných partnerstvách s krajinami pôvodu a tranzitu, aby sme mohli spoločne riešiť základné príčiny migrácie,“ vyhlásila von der Leyen.
Slovenskej opozícii sa návrh pozdáva
Na otázku, či by Únia mala zriadiť azylové centrá mimo svojho územia po vzore Veľkej Británie a Talianska, sa predstavitelia štyroch slovenských opozičných strán vyjadrili kladne. Urobili tak na predvolebnej diskusii Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA) v sobotu (4. mája).
„Ak nájdeme spôsob, ako to medzinárodnoprávne bude možné, určite tomu nič nebráni. Myslím, že je tam celoeurópska zhoda, aby sme sa o to pokúsili,“ uviedla Ľubica Karvašová (PS) a zároveň upozornila aj na rozbujnený problém prevádzačstva, ktorý podľa nej Únia rieši nedostatočne.
„Určite áno, treba to však doplniť aj ekonomickou a bezpečnostnou spoluprácou s krajinami pôvodu, kde absolútne zlyhávame,“ uviedla Miriam Lexman (KDH).
Za „jednoznačné áno“ sa vyslovili Richard Sulík (SaS) a Roman Mikulec (Slovensko). Portál Euractiv Slovensko požiadal o stanovisko aj slovenskú vládu, ktoré následne doplníme.
Pri poslednom hlasovaní o migračnom pakte (11. apríla) minister zahraničných vecí Juraj Blanár uviedol, že je „potrebné sa sústrediť na posilnenie ochrany vonkajšej hranice EÚ a rovnako na intervencie a opatrenia v krajinách, odkiaľ nelegálna migrácia prichádza“.
Protestné hlasy z Paríža aj od mimovládok
Niektorí však o externalizácii pochybujú, napríklad francúzski liberáli. Pre francúzskeho poslanca Sachu Houliéa, ktorý patrí k ľavému krídlu strany prezidenta Emmanuela Macrona Renesancia (Obnova), je externalizácia migračných procesov protikladom migračného paktu prijatého Európskym parlamentom.
„Posielanie ľudí do krajín, ktoré nemajú nič spoločné s ich krajinou pôvodu, ako je Albánsko alebo Rwanda, predstavuje morálny a etický problém,“ povedal Houlié.
Externalizáciu riadenia migrácie označil za „neprijateľnú“ aj taliansky poslanec Európskeho parlamentu Brando Benifei, vedúci delegácie Demokratickej strany (PD/S&D) v Európskom parlamente.
Navrhovaný postup, ako aj taliansko-albánsku dohodu, výrazne kritizujú hlavne ľudskoprávne organizácie.
„Je najvyšší čas, aby európske inštitúcie uznali, že dohoda medzi Talianskom a Albánskom by vytvorila nezákonný a škodlivý systém, ktorý treba zastaviť. Namiesto zvyšovania utrpenia ľudí by mali úrady zabezpečiť prístup k efektívnemu azylovému konaniu, adekvátnemu prijímaniu a bezpečným trasám,“ zdôraznila organizácia Amnesty International vo februári.
Podľa odborníka na migráciu Víta Novotného z Centra európskych štúdií Wilfrieda Martensa bude návrh externalizácie zrejme náročný na realizáciu, pretože pravidlá EÚ aj podľa nového migračného paktu EÚ vychádzajú z európskych azylových konaní prebiehajúcich len na území Únie.
Expert si myslí, že zmena je dosiahnuteľná, avšak legálna cesta k nej bude dlhá. Kľúčové je podľa neho hľadanie vhodných partnerských krajín.
„Teraz, keď aj Nemecko hovorí o podobných riešeniach, čo bolo ešte pred rokom či dvoma nemysliteľné, je možno väčšia šanca nájsť jednu alebo viacero takýchto krajín. Ale to teraz len špekulujem,” povedal Novotný pre český Euractiv.
Podporte SIA NEWS!
Vaša podpora nám pomôže pokračovať v činnosti a vývoji systému SIA NEWS.
Ďakujeme za každú vašu podporu.
