Chránené vonkajšie hranice Únie uľahčia boj s nelegálnou migráciou. Šutaj Eštok prezentoval postoje Slovenska

Bezpečnosť Európskej únie, fungovanie schengenu a pripravenosť na krízy boli ústrednými témami štvrtkového rokovania Rady Únie pre spravodlivosť a vnútorné záležitosti v Luxemburgu. Po skončení rokovaní to v správe pre médiá uviedol minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD), informuje spravodajca TASR.

Minister vo viacerých vystúpeniach vyjadril pozície Slovenska k prioritám pre nasledujúci cyklus takzvanej Schengenskej rady, k budúcnosti vízovej politiky Únie a k téme prístupu k údajom na účely účinného presadzovania práva. Za dôležitú považuje debatu o riešení statusu občanov Ukrajiny na území členských štátov Únie a jednotný postup pri ďalšej úprave ich dočasnej ochrany.

Boj s migráciou

“Pevné a chránené vonkajšie hranice sú predpokladom pre úspešný boj s nelegálnou migráciou,” povedal v rámci diskusie o zabezpečení riadneho fungovania schengenského priestoru. Dodal, že Únia musí rozvíjať spoluprácu s tretími krajinami a zaistiť úspešnosť návratov, čo má byť jedným z hlavných pilierov migračnej politiky.

Rada ministrov zdôraznila, že ochrana slobody pohybu a bezpečnosti občanov musí zostať na prvom mieste. Opätovné zavádzanie kontrol na vnútorných hraniciach má byť len krajným riešením, a to iba v prípadoch, keď všetky alternatívne opatrenia zlyhajú.  

Šutaj Eštok pripomenul, že témou rokovaní bola aj otázka zneužívania víz. Komplexnému zberu spoľahlivých a objektívnych dát by mohol napomôcť nový systém Eurodac, ale aj tlak na zosúladenie vízovej politiky tretích krajín, ktoré majú s Úniou bezvízový styk, s vízovou politikou Únie.

Bezvízový styk

“Všetkým musí byť jasné, že bezvízový styk je privilégium, nie samozrejmosť. Jeho udržanie si vyžaduje dlhodobé plnenie podmienok, za ktorých bol udelený,” zdôraznil.

Ministri sa v Luxemburgu venovali aj otázkam súvisiacim s implementáciou paktu o azyle a migrácii, ku ktorej Európska komisia v stredu vydala spoločný implementačný plán.

Dôležitou agendou bol aj ďalší postup pri občanoch Ukrajiny, ktorí prišli do Únie po začiatku ruskej vojenskej agresie. Dočasná ochrana sa podľa slovenského ministerstva ukázala ako účinný nástroj a v prípade jej nepredĺženia by hrozilo preťaženie azylových systémov členských štátov v dôsledku výrazného nárastu žiadostí o medzinárodnú ochranu. Ministri sa preto zhodli na potrebe jeho predĺženia.