Samosprávy majú o dôvod viac, aby motivovali domácnosti k pomalšiemu plneniu smetných košov. Envirorezort otvoril výzvu, v ktorej ponúka obciam 20 miliónov eur z eurofondov na zavádzanie množstvového zberu. Ministerstvo životného prostredia SR v utorok vyhlásilo výzvu na čerpanie finančných prostriedkov z Programu Slovensko 2021 – 2027. Eurofondy môžu byť využité na prípravu, zefektívnenie […]
Menej ako 1 min. min.
Samosprávy majú o dôvod viac, aby motivovali domácnosti k pomalšiemu plneniu smetných košov. Envirorezort otvoril výzvu, v ktorej ponúka obciam 20 miliónov eur z eurofondov na zavádzanie množstvového zberu.
Ministerstvo životného prostredia SR v utorok vyhlásilo výzvu na čerpanie finančných prostriedkov z Programu Slovensko 2021 – 2027. Eurofondy môžu byť využité na prípravu, zefektívnenie alebo rozšírenie systému množstvového zberu zmesového komunálneho odpadu z domácností.
Princíp takéhoto zberu je jednoduchý. Presne ho vystihuje pôvodný výraz v angličtine: Pay As You Throw, teda „zaplať za to, čo vyhodíš“. Obec alebo mesto teda nastaví odpadový systém tak, že občanovi vymeria poplatky za presný objem odpadu, ktorý vyprodukuje.
Záujem o množstvový zber rastie
Aktuálne ale väčšina samospráv účtuje odpady paušálne, rovnaký poplatok tak zaplatí ten, kto šetrí a triedi, ako jeho sused, hoci by neseparoval a vyhadzoval násobne viac. „PAYT by mal byť pre každú samosprávu atraktívnou voľbou a to nie len z pohľadu zefektívnenia, ale aj kontroly nakladania s odpadmi,” myslí si riaditeľ Zväzu odpadového priemyslu Ján Chovanec.
Záujem obcí o množstvový zber podľa údajov envirorezortu rastie. Kým v roku 2018 bol zavedený v 167 obciach, v roku 2022 vzrástol ich počet na 284. Celkovo tak 16 percent populácie platí poplatok v závislosti od množstva vyprodukovaného odpadu.
Prevažuje najmä kontajnerovo-intervalový zber, pri ktorom sa výška poplatku vypočíta dopredu, podľa frekvencie vývozov a veľkosti nádoby. Druhým typom je množstvový zber pomocou žetónov, alebo prostredníctvom elektronickej evidencie zberných nádob, kedy občania platia podľa počtu vyprázdnených košov.
„Máme skúsenosti, že PAYT je flexibilný systém, ktorý sa dá prispôsobiť špecifickým potrebám každej obce či mesta, či už ide o veľkosť, typ zástavby alebo infraštruktúru. Kľúčom k úspechu je nielen spravodlivé nastavenie poplatkov a transparentné pravidlá, ale aj efektívny zber bioodpadov a digitalizácia,” konštatuje Tomáš Murgaš, riaditeľ JRK Slovensko.
O prechode na transparentnejší manažment odpadu uvažuje aj hlavné mesto. Hovorca Magistrátu Peter Bubla potvrdil, že je jedným z opatrení, ktoré má hlavné mesto definované v stratégii odpadového hospodárstva a plánuje celý systém optimalizovať v najbližších rokoch. „Chceme, aby obyvatelia mesta Bratislava platili za odpady spravodlivo,” zdôvodňuje.
Aktuálne podľa Bublu mesto začalo so zavádzaním evidenčného systému tým, že každá nádoba je označená RFID štítkom. Následná pasportizácia má sprehľadniť štruktúru vlastníkov a pripraviť nádoby pre zbieranie ďalších kritických dát potrebných pre efektívnejšie nastavenie systému zberu odpadu a stanovenie poplatkov.
Záujem o množstvový zber pre EURACTIV Slovensko potvrdili aj ďalšie mestá, napríklad Prešov a Púchov. Mesto Žilina spustilo množstvový zber od začiatku roku 2025.
Trenčín začal s množstvovým zberom už v roku 2012. Špecialistka pre životné prostredie MsÚ Trenčín Zuzana Čachová pre EURACTIV Slovensko uvádza, že poplatok množstvovým zberom považujú za motivačný, adresnejší a spravodlivejší smerom k pôvodcovi odpadu.
„Naše mesto dosahuje mieru vytriedenia blížiacu sa k 50 percentám a myslíme si, že aj aktivity súvisiace so zavedením množstvového zberu k tomu výrazne prispeli,” hovorí.
Pozor na odpadových turistov
Čachová ale upozorňuje, že množstvový zber prináša aj riziká, na ktoré by si obce mali dať pozor. „Treba komunikovať najmä o tom, že poplatky za odpad sa neplatia len za množstvo, či objem nádoby, ktorý využíva jednotlivá domácnosť, ale že poplatok sa skladá aj z podielu na spoločných nákladoch,” vysvetľuje.
Medzi ne patria napríklad prevádzka zberných dvorov, organizácia jarného či jesenného upratovania, vývozy odpadu z cintorínov, vývozy uličných nádob z verejných priestranstiev, odstraňovanie nelegálnych skládok a podobne.
Jasná komunikácia s obyvateľmi, ktorá motivuje k triedeniu, je kľúčová aj podľa Murgaša. „PAYT prístup prináša nielen úspory pre samosprávy a občanov, ale aj zlepšenie kvality životného prostredia a vyššiu úroveň spokojnosti obyvateľov,“ dodáva.
Čo sa týka váženého množstvového zberu, pri nejasne nastavených pravidlách podľa Čachovej hrozí tvorba nelegálnych skládok, alebo odpadová turistika.
Chovancec vníma „odpadových turistov” ako hlavné riziko systému, ktoré v praxi najčastejšie polarizuje názory na jeho zavedenie. „Odpadová turistika je jav, pri ktorom sa ľudia cielene snažia svoj odpad umiestniť do iných miest tak, aby sa vyhli poplatkom za odvoz odpadu, prípadne využili lacnejšie alebo dostupnejšie odpadové služby. Na Slovensku je tento jav žiaľ často sprevádzaný litteringom a vznikom čiernych skládok, alebo spaľovaním odpadu v domácnosti,” upozorňuje šéf ZOP.
Nástroj na šetrenie aj viac triedenia
Ďalším dôvodom, prečo je hľadanie riešení v oblasti odpadov pre Slovensko zaujímavé, je práve fakt, že na skládkach končí zhruba 40 percent smetí a triedime z nich sťažka polovicu. Členské štáty EÚ sa pritom zaviazali, že do piatich rokov bude na skládkach nanajvýš desatina a zrecyklujú 65 percent odpadov.
„Slovensko potrebuje urýchlene odchádzať od skládkovania. Nové skládky odpadu sa neotvárajú a tie, ktoré existujú, sa plnia,” uviedol pre TASR minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS).
V plnení záväzkov má obce podporiť aj nová výzva. Samosprávy majú vďaka zmene systému poplatkov najmä znížiť celkové množstvo odpadu, ktoré vyprodukujú. Takto „zdražie” iba komunálny odpad, na aktívnejšom triedení ľudia ušetria.
Inštitút environmentálnej politiky (IEP) v roku 2019 skúmal problematiku vo vlastnej analýze. Z údajov za obdobie rokov 2010 až 2018 zistil, že množstvový zber na Slovensku znižuje tvorbu zmesového odpadu až o 22 percent. Súčasne sa zvýšila miera triedenia o vyše 15 percent pri plastoch a deviatich percent pri skle.
Dotáciu z eurofondov môžu teraz starostovia využiť na nákup nástrojov, ktoré pomôžu v praktickom rozvíjaní systému, teda napríklad na obstaranie stojísk na umiestnenie zberných nádob, čipov na zberné nádoby, púzdier, ohradníkov, vhadzovacích bubnov a zámkov na zberné nádoby alebo systémov evidencie množstvového zberu.
Samosprávy môžu čerpať príspevky na celom území Slovenska, pričom pre menej rozvinuté regióny je vyčlenených približne 16,5 milióna eur a pre viac rozvinuté zvyšných 3,5 milióna. Pôjde o nenávratný finančný príspevok, od žiadateľov sa bude vyžadovať spoluúčasť vo výške osem percent z finálnej sumy, v prípade žiadateľov v rámci Bratislavy je to 15 percent.
Žiadosť je potrebné podať elektronicky, projekt by mal trvať do konca júna 2025.
Zmena však nepoteší podnikateľov. Dotácia totiž platí len pre obce, ich rozpočtové a príspevkové organizácie, združenia obcí a subjekty v stopercentnom vlastníctve obcí. Podľa údajov ZOP pritom približne 80 percent trhu aktuálne obhospodarujú súkromné spoločnosti a takýto krok naruší podnikateľské prostredie.
Pôvodne mal byť povinný
Predcházajúca vláda ho mala stanovený ako jeden z cieľov programového vyhlásenia a nechýbalo veľa, aby sa systém platenia za odpad podľa vyprodukovaného množstva stal plošne povinným.
Z tohto zámeru napokon zišlo, samotný nápad sa ale nestratil. Ministerstvo životného prostredia informovalo portál EURACTIV Slovensko o zámere rozšíriť množstevný zber do slovenských samospráv už vlani v lete. Rezort uviedol, že „povinné zavedenie je otvorenou otázkou,“ avšak zavádzanie množstvového zberu zmesového komunálneho odpadu podporuje.
„Faktom je, že zavedenie množstvového zberu zmesového komunálneho odpadu je prostriedok, ktorý motivuje obyvateľov daného územia viac triediť a produkovať menej zmesového komunálneho odpadu,“ reagoval rezort.
