Čína a jej zlaté rezervy: 14 mesiacov rastu

Čínska ľudová banka (People’s Bank of China – PBOC) naďalej systematicky posilňuje svoje zlaté rezervy. Podľa oficiálnych údajov zverejnených začiatkom januára 2026 pridala v decembri 2025 približne 30 000 trójskych uncí zlata, čím predĺžila svoju nepretržitú nákupnú sériu už na 14 mesiacov (od novembra 2024).

Tento konzistentný mesačný prírastok – v priemere okolo 30 000 uncí mesačne – priniesol počas celej série celkový nárast približne 1,35 milióna uncí (zhruba 42 ton). Celkové oficiálne zlaté rezervy Číny tak na konci decembra 2025 dosiahli 74,15 milióna fine trojských uncí (približne 2 306 metrických ton).

Hodnota týchto rezerv v dôsledku rekordných cien zlata presiahla 319 miliárd USD – oproti 310,65 miliardy USD v novembri 2025.

Prečo Čína kupuje zlato aj pri rekordných cenách?

Čína nakupuje zlato systematicky a nezávisle od aktuálnej ceny, čo odlišuje jej stratégiu od bežných investorov. Hlavné dôvody sú strategické:

• Diverzifikácia devízových rezerv – zníženie závislosti od amerického dolára a rizika sankcií (inšpirácia ruským prípadom z roku 2022)
• Ochrana pred infláciou a menovou devalváciou
• Posilnenie monetárnej nezávislosti – zlato ako aktívum, ktoré nie je pod kontrolou žiadnej cudzej centrálnej banky
• Dlhodobá príprava na multipolárny svet – kde môže zlato zohrať významnejšiu úlohu v globálnom platobnom systéme

Napriek tomu, že zlato v roku 2025 dosiahlo viackrát historické maximá (nad 4 400 USD/uncou), PBOC pokračuje v disciplínovanom nákupe – signál, že ide o dlhodobú politiku, nie o špekuláciu.

Porovnanie: Kde stojí Čína vo svetovom rebríčku

Čína patrí medzi krajiny s najväčšími oficiálnymi zlatými rezervami na svete. Aktuálne poradie (približné údaje na začiatok 2026):

• USA: ~8 133 ton
• Nemecko: ~3 350 ton
• Taliansko: ~2 452 ton
• Francúzsko: ~2 436 ton
• Čína: ~2 306 ton (5.–6. miesto)

Podiel zlata na celkových devízových rezervách Číny je stále relatívne nízky (okolo 5–8 %), čo naznačuje, že krajina má priestor na ďalšie výrazné navyšovanie – na rozdiel od vyspelých ekonomík, kde zlato tvorí 50–70 % rezerv.

Čo to znamená pre globálny trh so zlatom?

• Trvalý odber fyzického zlata – mesačné nákupy ~1 tony odoberajú dodávky z voľného trhu
• Podpora cien – centrálne banky (najmä z rozvíjajúcich sa krajín) sú v roku 2025 najväčšími kupcami, čo prispieva k 46 % rastu ceny zlata za rok
• Signál pre investorov – keď najväčšia ekonomika sveta považuje zlato za kľúčové aktívum aj pri 4 000+ USD/uncou, posiela to silnú správu o dlhodobom býčom trende

Čínsky „zlatý ošiaľ“ z roku 2025 tak nie je len o číslach – je to strategický ťah, ktorý mení štruktúru globálnych rezerv a posilňuje pozíciu zlata ako ultimátneho bezpečného prístavu v ére geopolitickej neistoty a de-dolarizácie.

Príspevok Čína a jej zlaté rezervy: 14 mesiacov rastu je zobrazený ako prvý na Kryptoblog24.