Čína opúšťa svet veľkého futbalu, reprezentácii už neverí ani prezident. V portfóliu mala európskych gigantov

Zhruba dekádu dozadu sníval čínsky prezident o tom, že vybuduje z Číny futbalovú veľmoc. Do tamojšej ligy zamierili svetové hviezdy. Čínski investori k tomu zacielili na európske kluby. Ambície však zostávajú nenaplnené a teraz, zdá sa, dospeli k symbolickému koncu.

Nedokázali včas splatiť pôžičku

Americká investičná spoločnosť Oaktree Capital Management koncom mája prevzala tohtoročného víťaza talianskej futbalovej Série A Inter Miláno. Stalo sa tak po tom, čo čínsky vlastník – obchodná spoločnosť Suning Holdings Group – nedokázal včas splatiť pôžičku v celkovej výške takmer 400 miliónov eur a podielom v klube ručil.

Video: Čínsky prezident Si Ťin-pching je futbalom posadnutý:

Ide o posledný z príkladov odlivu čínskych peňazí z najprestížnejšej futbalovej scény. A podčiarkuje neúspech ambiciózneho plánu prezidenta Si Ťin-pchinga urobiť z Číny futbalovú veľmoc.

Tento pokus podľa amerického ekonomického časopisu Fortune trval asi desať rokov a spočiatku sa na prvý pohľad vyvíjal celkom sľubne. V priebehu rokov sa v čínskej futbalovej lige – či už na dlhšiu dobu, alebo skôr epizódne – vystriedali známi hráči ako napríklad Argentínčania Javier Mascherano či Carlos Tévez.

Nechýbali ani Brazílčania zastúpení napríklad Robinhom a v Šanghaji stále hrajúcim Oscarom. Z Európy možno spomenúť Belgičana Marouaneho Fellainiho, Taliana Alberta Gilardina, Slováka Mareka Hamšíka alebo Čecha Bořka Dočkala.

Ešte v roku 2017 navyše okolo dvadsiatich európskych klubov vlastnili významní čínski investori. Počas obdobia 2015 až 2017 naliali podľa odhadov do svetového futbalu takmer 2,5 miliardy dolárov. To všetko, aby futbal v Číne spopularizovali, aj s vidinou vlastných ziskov.

V čínskom portfóliu bolo Atlético Madrid aj Slavia Praha

Napríklad v slávnom Atléticu Madrid držal pár rokov pätinu akcií miliardár Wang Ťien-lin. V čínskych rukách bol svojho času aj najväčší rival Interu AC Miláno. Čínske skupiny – najprv CEFC, potom CITIC – až do vlaňajška vlastnili aj českú Slaviu Praha, než ju kúpil Pavel Tykač.

Dnes už však po čínskom exode z Interu Miláno zostáva v čínskych rukách z najznámejších zástupcov iba Wolverhampton Wanderers, tím hrajúci anglickú Premier League.

Číňania pritom začali postupne triezvať práve okolo roku 2017. Vtedy Čínska futbalová asociácia nariadila klubom, aby obmedzili „iracionálne výdavky“ na zahraničných hráčov. Komunistické politbyro sa neskôr začalo formovať aj proti investíciám do futbalu v zahraničí.

Zástupcovia sa nechali okrem iného počuť, že Európania využili ochotu čínskych investorov financovať svoje futbalové kluby bez toho, aby ponúkali čokoľvek na oplátku.

„A pokiaľ sa štátu niečo nepáči, zakročí,“ povedal pre nemecký web Deutsche Welle britský športový ekonóm Simon Chadwick. Investície preto štát začal podporovať v iných sektoroch a zároveň skôr na domácej scéne. Toky peňazí do zahraničia sa naopak oveľa viac kontrolovali.

Všetko navyše ovplyvnila aj pandémia ochorení covid-19, ktorá začala v roku 2019 a zasiahla ekonomiku. Prísne pandemické pravidlá znamenali aj menej fanúšikov. Nepomohli ani rôzne korupčné škandály.

„Keď sa obzriem späť, nevidím mnoho veľkých príkladov úspechu,“ zhodnotil pre Fortune John Duerden, novinový korešpondent zameriavajúci sa na športové dianie v Ázii. Doplnil, že niekoľko čínskych vlastníkov predalo svoje podiely v európskych kluboch len niekoľko rokov po nákupe.

Konkurencia v Perzskom zálive

Podiel na tom mal podľa analytikov aj fakt, že Čína skrátka nie je tou pravou futbalovou krajinou. „Najväčším hnacím motorom vo futbale je jeho tradícia a v Číne nič také neexistuje. Väčšina čínskych rodín považuje futbal za rozptýlenie od vzdelávania a nechcú, aby ho ich deti hrali,“ uviedol Tom Byer, konzultant pre rozvoj futbalovej mládeže pôsobiaci v Japonsku. Väčšiu obľubu v krajine majú napríklad basketbal či stolný tenis.

Aj preto sa Číňania na majstrovstvách sveta vo futbale jedenkrát a naposledy kvalifikovali v roku 2002. „Nie som si príliš istý ich úrovňou,“ predniesol o národnom tíme nedávno aj sám prezident Si.

Aby toho nebolo málo, Číne postupne vyrástol na tomto poli biznisu mocný konkurent – ​​štáty Perzského zálivu, ktoré dnes majú vo svojom portfóliu známe futbalové značky. Napríklad francúzsky veľkoklub Paris Saint-Germain vlastní Qatar Sports Investments, anglického šampióna Manchester City zase spoločnosť City Football Group zo Spojených arabských emirátov.

Aktívna je aj Saudská Arábia. Do tamojšej ligy vlani zamieril rad svetových hviezd. V klube Al-Nassr dnes hrá aj Portugalec Cristiano Ronaldo, jeden z najlepších futbalistov histórie. Väčšinovým majiteľom anglického futbalového Newcastlu je potom od roku 2021 saudskoarabský korunný princ Mohammed bin Salmán.