Čína a Filipíny sa ocitli v ďalšom diplomatickom a vojenskom strete. Čínska strana oznámila, že v bližšie neurčený deň vytlačila filipínske lietadlo a lode z oblasti atolov Scarborough a Sabina. Zatiaľ čo čínska armáda hovorí o nutnej obrane proti provokáciám a o dôraznom varovaní, Filipíny podobné kroky dlhodobo označujú za agresiu a čínsku propagandu. Incident […]
Menej ako 1 min. min.
Čína a Filipíny sa ocitli v ďalšom diplomatickom a vojenskom strete. Čínska strana oznámila, že v bližšie neurčený deň vytlačila filipínske lietadlo a lode z oblasti atolov Scarborough a Sabina.
Zatiaľ čo čínska armáda hovorí o nutnej obrane proti provokáciám a o dôraznom varovaní, Filipíny podobné kroky dlhodobo označujú za agresiu a čínsku propagandu. Incident je najnovším z viacerých konfrontácií na strategicky významnej vodnej ceste, kde vedú kľúčové obchodné trasy.
Napätie sa sústreďuje hlavne na útes Scarborough, ktorý leží približne 350 kilometrov od Manily, hlboko vo výlučnej ekonomickej zóne Filipín.
Čína ho však od roku 2012 fakticky ovláda. Situáciu v septembri vyhrotil plán Pekingu na vyhlásenie prírodnej rezervácie s rozlohou 3500 hektárov v tejto lokalite, čo Manila aj Washington vnímajú ako pokus o trvalú anexiu.
Podobná situácia panuje v blízkosti plytčiny Sabina, zhruba 160 kilometrov od filipínskej provincie Palawan, kde čínska pobrežná stráž v minulosti použila proti filipínskym plavidlám aj vodné delá.
Napriek tomu, že medzinárodný arbitrážny súd v Haagu už v roku 2016 rozhodol, že Peking nemá na tieto atoly žiadny historický ani právny nárok, Čína verdikt odmieta a svoju prítomnosť v oblasti posilňuje.
V roku 2023 vydala novú mapu, kde si nárokuje prakticky celé more na úkor Filipín, Vietnamu či Malajzie. Okrem kontroly nad námornou dopravou ide aj o obrovské zásoby rýb a predpokladané bohaté ložiská ropy a zemného plynu pod morským dnom.
