Čínska stratégia s drahými kovmi

Čínska akumulácia drahých kovov sa stáva hlasným vyhlásením o globálnej moci. V exkluzívnom interview s Danielou Cambone z ITM trading bývalá riaditeľka Goldman Sachs, Dr. Nomi Prins, ukončila diskusiu silnými slovami: „Je to zmena časovej zóny, geografická zmena, zmena moci.“ Tieto slová podčiarkujú, ako Čína buduje nové finančné pevnosti v Hongkongu, Singapure, Zürichu a Dubaji – s „kľúčmi a oceľovými dverami“ symbolizujúcimi bezpečné úložiská zlata a striebra. V čase, keď centrálne banky kupujú rekordné množstvá zlata, Prins varuje, že toto nie je len o rezervách, ale o predefinovaní globálneho finančného poriadku.

Pozadie: Čína ako najväčší kupca zlata na svete

Čína, dlhodobo najväčší spotrebiteľ zlata, sa v posledných rokoch stala aj najväčším kupcom na medzinárodných trhoch. Podľa dát Svetovej rady pre zlato (World gold Council) kúpila ľudová banka Číny (PBOC) v prvom polroku 2025 rekordných 345 ton zlata, čo predstavuje 20 % globálnych nákupov centrálnymi bankami. Tento trend, ktorý sa začal v roku 2019, je poháňaný de-dolarizáciou: Čína predáva americké dlhopisy (v hodnote 300 miliárd USD od 2022) a diverzifikuje rezervy do fyzického zlata, aby sa chránila pred sankciami a volatilitou dolára.

Prins, medzinárodná ekonómka a autorka kníh ako „All the Presidents‘ Bankers“, v interview s Danielou Cambone na The Daniela Cambone Show rozoberá mýty okolo „resetu ceny zlata“. „Čína nerobí reset – to je globálny trh. Ale buduje infraštruktúru, ktorá mení pravidlá hry,“ uviedla. Jej analýza vychádza z 30-ročných skúseností na wall street a geopolitickej expertízy, kde zdôrazňuje, že Čína nie je len kupcom, ale architektom nového systému.

Nové zlaté pevnosti: Hongkong, Singapur, Zürich a Dubaj

Čínska stratégia sa materializuje v štyroch strategických lokalitách, ktoré slúžia ako „kľúče“ k bezpečnému úložisku a obchodovaniu s drahými kovmi:

• Hongkong: Ako autonómny región Číny sa stal centrom ázijského zlatoobchodu. V septembri 2025 otvoril Hongkong nový zlatý trezor v spolupráci s PBOC, s kapacitou 500 ton. „Je to dvere do Ázie, kde juan získava postavenie rezervnej meny,“ vysvetľuje Prins.
• Singapur: S neutrálnym statusom a pokročilou finančnou infraštruktúrou Singapur hostí čínske zlaté rezervy v hodnote 200 miliárd USD. V auguste 2025 spustil Singapurský menový úrad (MAS) platformu pre obchodovanie v juanoch a zlate, čo uľahčuje čínsky export.
• Zürich: Švajčiarske mesto, svetové centrum rafinácie zlata, prijalo čínske investície do 300-tonového trezoru. „Zürich je európsky kľúč – Čína tu diverzifikuje mimo západných sankcií,“ hovorí Prins, odkazujúc na Basel III pravidlá, ktoré posilňujú zlato ako Tier 1 aktívum.
• Dubaj: Ako brána do Blízkeho východu Dubaj otvoril v júli 2025 DMCC Gold Vault s čínskou podporou, kapacitou 1 000 ton. „Tu sa stretáva ropa a zlato – Čína obchoduje energiu za drahé kovy,“ dodáva Prins.

Tieto centrá nie sú náhodné: Predstavujú „geografickú zmenu“, kde Čína presúva moc z New Yorku a Londýna do Ázie a neutrálnych zón. Podľa Prins je to reakcia na sankcie USA, ktoré od 2022 obmedzili čínsky prístup k doláru.

Interview s Danielou Cambone: Mýty a realita čínskej stratégie

V interview zverejnenom 3. októbra na YouTube kanáli ITM Trading Prins rozoberá, prečo Čína nekupuje zlato len pre seba, ale buduje globálny ekosystém. „Nie je to o resete ceny – zlato je globálne. Ale Čína mení časovú zónu financií,“ uviedla, odkazujúc na Basel III, kde zlato získalo status high-quality liquid asset (HQLA). Diskusia sa dotkla aj úlohy juanu: Čína tlačí na obchodovanie v národných menách, kde zlato slúži ako kotva stability.

Prins varuje Američanov: „Ak ste nad 50 a chránite dôchodok, zlato nie je luxus – je to nutnosť. Čína to vie a koná.“ Interview, ktoré trvalo 45 minút, sa stalo virálnym, s vyše 500 000 zhliadnutiami, a podčiarklo rastúci záujem o drahé kovy ako hedge proti dlhu USA (34 biliónov USD).

Širší kontext: Globálny reset a implikácie

Čínska stratégia prichádza v čase, keď centrálne banky kupujú zlato tempom 1 000 ton ročne – najviac od 1970. Podľa Ray Dalio, citovaného Prins, ide o „dlhovú krízu“, kde zlato chráni pred fiat devalváciou. Pre USA to znamená stratu dominancie: Podiel dolára v rezervách klesol na 58 % z 71 % v 2000.

Experti ako Florian Grummes z BullionStar vidia v tom „shift moci“: Čína ovplyvňuje cenu zlata cez ázijské burzy, kde obchoduje 40 % globálneho objemu. Riziká? Geopolitické napätie, ako Taiwan, by mohlo urýchliť predaj dolárových aktív.

Záver: Zmena moci v zlate

Slová Dr. Nomi Prins – „zmena časovej zóny, geografická zmena, zmena moci“ – nie sú len rétorikou. Čínska stratégia s drahými kovmi, manifestovaná v Hongkongu, Singapure, Zürichu a Dubaji, signalizuje prechod k multipolárnemu svetu. Pre investorov je to volanie po akcii: Zlato a striebro nie sú minulosťou, ale kľúčom k budúcnosti. Ako uzavrela Prins: „Čína nešepká – kričí. Počúvajte.“ V ére finančných turbulencií sa drahé kovy stávajú nie len aktívom, ale zbraňou v globálnej hre o moc.

Príspevok Čínska stratégia s drahými kovmi je zobrazený ako prvý na Kryptoblog24.