Čínske veterné turbíny smerujú do Európy napriek odporu členských štátov

Čínski výrobcovia veterných turbín dostali v Nemecku prvú objednávku, napriek obavám z ovládnutia európskeho trhu čínskymi výrobkami a z ohrozenia kybernetickej bezpečnosti. Nemecká vláda chce objednávku ešte „dôkladne preskúmať“.

Napätie medzi Pekingom a Bruselom, dvoma najväčšími svetovými trhmi s veternou energiou, rastie, keďže Európska komisia začala vyšetrovanie, či čínski výrobcovia využívajú nespravodlivé dotácie.

Európa je poznačená skúsenosťami zo solárneho priemyslu spred viac ako desiatich rokov. Vtedy politici prijali slabé opatrenia na obmedzenie čínskeho dovozu, čo spôsobilo nielen krach viacerých európskych výrobcov, ale aj presun výskumu, vývoja aj výroby solárnych panelov do Číny.

Európski výrobcovia, ale aj členské štáty s výnimkou Maďarska, sa obávajú, že scenár sa zopakuje s veternými turbínami. Koncom minulého roka preto podpísali spoločné vyhlásenie – takzvanú Chartu veternej energie – na ochranu európskeho veterného priemyslu pred „nečestnými obchodnými praktikami“ čínskych výrobcov.

Európska komisia chcela miestnych výrobcov podporiť legislatívnym balíkom pre veternú energiu, ktorý vydala tiež minulý rok. Uprednostnila v ňom turbíny vyrobené v Európe, čím chcela podporiť miestny priemysel. V návrhu zákona o priemyselnej politike EÚ, takzvaný zákon o čistom priemysle (Net Zero Industry Act), zdôraznila, že si chce dávať pozor na „priame zahraničné investície, ktoré ohrozujú bezpečnosť a verejný poriadok“.

Prvá objednávka z Nemecka

Čínski výrobcovia Goldwind, Mingyang Smart Energy a Windey zatiaľ vyrábajú menej ako jedno percento výrobnej kapacity veternej energie v Európe, no ich objednávky dosiahli len v roku 2023 1,2 gigawattu (GW), ukazujú údaje WindEurope. Predtým im inštalácia tejto kapacity trvala desať rokov. Európske objednávky na turbíny čínskej výroby v tomto roku zatiaľ dosiahli 546 megawattov (MW).

Toto číslo zahŕňa aj zmluvu zo začiatku tohto mesiaca projektovej firmy Luxcara v Nemecku so spoločnosťou Mingyang na veterné turbíny s celkovým výkonom 296 MW. Bola to prvá objednávka čínskych turbín zo strany najväčšej európskej ekonomiky a nemecká vláda uviedla, že rozhodnutie dôkladne preskúma.

„Akonáhle otvoríte dvere, nemôžete ich znova zavrieť,“ povedal Wolfram Axthelm, výkonný riaditeľ nemeckého združenia veterných elektrární BWE, a dodal, že nadmerná kapacita znamená, že čínski rivali sa snažia zaplaviť európsky trh.

Podľa zástupcov európskeho priemyslu čínski výrobcovia ponúkajú stimuly, ako sú odložené platby alebo ceny, ktoré sú až o 50 percent nižšie ako u európskych konkurentov.

V Charte veternej energie preto navrhli, aby Európa podporovala len „výrobu vysokokvalitných veterných turbín s vysokými environmentálnymi, inovačnými, kybernetickými a pracovnými normami“ prostredníctvom zmien národných aukčných systémov pre kapacitu veternej energie.

Tradične sa výrobcovia veternej energie uchádzajú o určité množstvo zmlúv na dodávku elektriny a súťažia o cenu elektriny, ktorú môžu ponúknuť, pričom najlacnejšia ponuka zvyčajne vyhráva. Tieto aukcie majú čoraz väčšiu tendenciu uprednostňovať vývojárov, ktorí získavajú lacnejšie turbíny vyrobené v Číne. To je krok, ktorý podnietil nástojčivé lobovanie zo strany veterného priemyslu za zmenu systému.

Zmeniť by to mali „dobre navrhnuté, objektívne, transparentné, nediskriminačné, necenové, predbežné, kvalifikačné alebo udeľovacie kritériá“, ktoré zvýhodňujú európskych uchádzačov, uvádza charta.

Kybernetická bezpečnosť môže byť komplikáciou

Kritériá pre aukcie by mali podľa signatárov charty zohľadňovať „udržateľnosť a odolnosť, kybernetickú bezpečnosť, obchodné správanie a bezpečnosť dodávok“.

Sú to práve požiadavky na bezpečnosť, ktoré môžu čínskym výrobcom brániť v získavaní ponúk EÚ. Veterné turbíny sú totiž často pripojené k internetu, pričom sú vybavené stovkami senzorov a kamier, ktoré merajú pohyb vo vzduchu okolo nich a rýchlosť vetra.

Odzrkadľuje to opatrenia prijaté v telekomunikačnom sektore, v ktorom sa čínska spoločnosť Huawei v súčasnosti nemôže uchádzať o výstavbu európskych sietí. Podobná logika by teraz mohla platiť aj pre čínskych výrobcov energetickej infraštruktúry.

Senzory veterných turbín denne zhromažďujú terabajty údajov. Európa, ale napríklad aj Taiwan majú obavy, kam by sa tieto údaje mohli posielať.

Podľa generálneho riaditeľa španielskeho developera obnoviteľných zdrojov Acciona Energia Rafaela Mateo turbíny nezbierajú citlivé údaje okrem bežných prevádzkových metrík, ako sú rýchlosť vetra, výkon a uhly lopatiek.

Môžu byť však riadené na diaľku a pripojené na internet. Preto by podľa neho napadnuté elektronické zariadenie mohlo umožniť tretím stranám nad ním prevziať kontrolu.

Štvornásobok kapacity Európy

Podľa Globálnej rady pre veternú energiu má Čína výrobnú kapacitu približne 82 GW, čo je viac, ako bol domáci trh schopný absorbovať minulý rok, a takmer štvornásobok kapacity Európy.

Čínske združenie pre veternú energiu vo vyhlásení uviedlo, že Čína nedotuje svojich výrobcov veterných turbín a dodalo, že konkurencieschopnosť Číny pochádza z veľkosti jej trhu, čo znižuje náklady.

„Protisubvenčné vyšetrovanie EÚ týkajúce sa čínskych veterných firiem neprispieva k cieľom Európy v oblasti rozvoja veternej energie, ani k dosiahnutiu globálnych cieľov v oblasti zmeny klímy,“ povedal jej generálny tajomník Qin Haiyan.

Podľa čínskeho združenia Európa nemá inú možnosť, iba nakúpiť zariadenia z Číny. Ak tak neurobí, ohrozí svoje ciele v oblasti obnoviteľných zdrojov „vzhľadom na nedostatok kapacity výroby veternej energie v Európe“.

Návšteva Číny

Významní vývojári veterných projektov, ako je EnBW (EBKG.DE) a BayWa sa novým kontraktom s čínskou protistranou nebránia, hoci sa doteraz používaniu čínskych turbín vyhýbali.

V príspevku na LinkedIn začiatkom júla vedúci oddelenia pobrežnej veternej energie RWE Sven Utermoehlen uviedol, že navštívil výrobné zariadenia spoločnosti Mingyang, aby lepšie porozumel jej produktom. Návšteva sa uskutočnila koncom júna.

RWE, druhý najväčší svetový developer veterných fariem na mori, pre agentúru Reuters povedal, že chce pokračovať v spolupráci so zavedenými firmami.

Silný rast trhu podľa neho spôsobil, že ázijskí dodávatelia „dokážu splniť naše požiadavky z hľadiska technológie, kvality, bezpečnosti a nákladovej efektívnosti“. Spoločnosť Mingyang bola jedinou spoločnosťou, ktorá zaručila dodávku modelu s výkonom 18,5 MW do roku 2028, uviedla Luxcara.

Pobrežná turbína s výkonom 18 MW dokáže vyprodukovať dostatok energie na zásobovanie viac ako 30 tisíc domácností.

Ambície čínskych firiem sa prejavujú vo veľkosti ich produkcie. Mingyang vyrába pobrežné turbíny s priemerom rotora 260 metrov, ktoré patria medzi najväčšie v tomto odvetví.

Začne Čína vyrábať v Európe?

Napriek problémom, ktoré predstavuje preprava gigantických turbín, nemá Mingyang a väčšina ďalších čínskych výrobcov turbín v Európe žiadne továrne.

Spoločnosť Vensys, divízia Goldwind je výnimkou. Vo svojej továrni v španielskej Ferreire plánuje vyrábať 86-metrový model lopatky veternej turbíny, uviedla firma v júni pre agentúru Reuters bez toho, aby poskytol ďalšie podrobnosti.

Zhenshi Holding Group v marci získala továreň Airbus v Španielsku na výrobu lopatiek veterných turbín, uviedla realitná firma Colliers, ktorá pri transakcii poskytovala poradenstvo.

Evgenia Golysheva, viceprezidentka pre stratégiu a prevádzku spoločnosti ONYX Insight, spoločnosti zaoberajúcej sa obnoviteľnými technológiami, ktorá pomáha pri servise veterných turbín, uviedla, že spoločnosti budú potrebovať miestnu výrobu. Bez nej by mali problémy s údržbou zariadenia aj s prepravou dielov na veľké vzdialenosti.

Čínsky výrobca veterných turbín Sany minulý rok uviedol, že zvažuje výstavbu závodu na výrobu turbín v Európe. Najala bývalých manažérov zo spoločností Siemens Gamesa a Nordex, aby posilnila svoj miestny tím, ukázali aktualizované profily LinkedIn.

Mingyang povedal, že čínska konkurencia je pre Európu prospešná, hoci chápe, že nie každý by ju privítal.

„Niektorí konkurenti… nechcú, aby sme boli v Európe. Dá sa to pochopiť,“ povedal agentúre Reuters Zhang Qiying, technologický riaditeľ Mingyangu.

„Ak si Západ vyžiada naše turbíny, budeme tam.“