Čistota na oko nestačí! Plastová doska na krájanie môže po rokoch uvoľňovať aj to, čo zjesť nechcete!

Úvod

Plastové dosky na krájanie sú v mnohých domácnostiach úplná samozrejmosť. Práve preto sa oplatí vedieť, kedy sú ešte v pohode a kedy sa z nich stane tichý zdroj problémov – či už kvôli škrabancom, ktoré držia nečistoty, alebo kvôli drobným časticiam plastu, ktoré môžu pri krájaní vznikať.

Dobrá správa je, že nejde o žiadnu vedu: stačí pár návykov a rozumné rozhodnutie, aký materiál a režim používania zvoliť.

Plastové dosky na krájanie: prečo po čase prestanú byť „hygienické“

Na novej doske sa povrch správa predvídateľne – ľahko ho umyjete a rýchlo vysušíte. V praxi sa však často stáva, že po pár mesiacoch vzniknú hlboké ryhy. A v nich sa:

• zadržiava vlhkosť a zvyšky jedla,

• horšie pôsobí bežné umývanie,

• ľahšie sa udrží kontaminácia, najmä po surovom mäse.

Veľa ľudí si všimne, že doska „smrdí“ aj po umytí, alebo sa na nej tvoria mapy. To je zvyčajne signál, že povrch už nie je hladký a čistenie funguje len na oko.

Mikroplasty z dosky: čo vieme a čo sa ešte len skúma

Pri plastoch je druhá rovina problému: mechanické opotrebovanie. Každý zárez od noža je vlastne malý úbytok materiálu. Výskumné práce upozorňujú, že plastové dosky môžu pri krájaní uvoľňovať mikroplasty, ktoré sa môžu zachytiť na potravinách alebo skončiť v odtoku.

Dôležité je povedať to férovo: vedci stále skúmajú, čo presne znamená dlhodobé vystavenie mikroplastom pre zdravie ľudí. Existujú už aj experimentálne práce, ktoré sa pozerajú na možné súvislosti s črevným prostredím a zápalovými procesmi (najmä v modeloch na zvieratách).

Pre domáce rozhodovanie to znamená jednoduchú vec: ak môžete znížiť zbytočný zdroj mikroplastov bez veľkej námahy, dáva to zmysel.

Plast vs. drevo: prekvapivá pravda o baktériách

Dlhé roky sa opakovala veta „plast je hygienickejší než drevo“. Lenže testy mikroorganizmov na doskách ukázali, že drevo sa môže správať inak, než ľudia čakajú – v niektorých podmienkach sa baktérie z dreva obnovujú horšie než z plastu, najmä keď drevo rýchlo absorbuje vlhkosť.

To však neznamená, že drevo je automaticky „bezstarostné“. Ak ho necháte stále mokré, zle sušíte alebo používate jednu dosku na všetko, problém si vyrobíte aj tam.

Rozhoduje najmä režim: oddelenie surovín, umývanie, sušenie a výmena, keď materiál doslúži.

Kedy dosku bez váhania vymeniť

V praxi sa často stáva, že doska ostáva v kuchyni len preto, lebo „ešte sa dá“. Pri doskách sa však oplatí byť prísnejší. Plastové dosky na krájanie vymeňte, ak platí aspoň jedna z týchto vecí:

• máte hlboké ryhy, ktoré už nejdú poriadne vyčistiť,

• doska sa krúti, má praskliny alebo „chlpaté“ okraje,

• ostáva na nej zápach aj po umytí,

• povrch je zdrsnený a doslova sa z neho drobí plast.

Toto je najlacnejšia prevencia: doska stojí málo, no kontaktuje sa s jedlom denne.

Ako dosku čistiť tak, aby to malo zmysel

Najčastejšie to zlyhá, keď sa doska len opláchne, utrie a hotovo. Pri surovom mäse alebo vajíčkach sa oplatí ísť vždy na istotu: umyť horúcou vodou so saponátom, opláchnuť a nechať úplne vyschnúť.

Ak chcete občas spraviť „silnejšiu hygienu“, pomôže sanitácia bielidlom v správnom riedení (nie od oka). Praktické odporúčania uvádzajú zmes na báze neparfumovaného chlórového bielidla a vody, potom opláchnuť a nechať vyschnúť.

Zároveň platí, že dosku nikdy nenechávajte dlhodobo vlhkú v dreze – práve vlhko je najlepší kamarát problémov.

„Plastová pasca“ nie je len doska: pozor aj na plastové kanvice

Keď sa hovorí o mikroplastoch v kuchyni, často sa spomenú aj plastové varné kanvice. Výskum aj nové analýzy upozorňujú, že pri opakovanom varení môžu niektoré plastové komponenty uvoľňovať veľké množstvá nano- a mikročastíc do vody (najmä v prvých použitiach).

Ak chcete znížiť riziko bez drámy, najjednoduchšie riešenie býva výmena za nerezovú alebo sklenenú kanvicu. A keď už sa voda varí, existujú aj postupy, ktoré môžu znížiť množstvo častíc v pitnej vode (napríklad var a následná filtrácia, najmä pri tvrdej vode), no pri plastovej kanvici tým stále neriešite zdroj v samotnom materiáli.

Čo si z toho vziať?

Plastové dosky na krájanie nie sú „zakázaný predmet“, no časom sa z nich môže stať slabé miesto kuchynskej hygieny a zároveň zbytočný zdroj mikroplastov.

Najviac pomôže jednoduchý systém: jedna doska na surové mäso, iná na zeleninu a pečivo, pravidelné dôkladné umývanie, úplné sušenie a výmena vtedy, keď povrch doslúžil.

A ak chcete ísť ešte o krok ďalej, obmedzte plasty aj pri varení vody – práve tam je kontakt s teplom najintenzívnejší.