Čistý zisk Eximbanky by mal v budúcom roku dosiahnuť 600-tisíc eur. Oproti očakávanej skutočnosti za rok 2024 by tak mal vzrásť o 50-tisíc eur alebo 9,1 percenta. Vyplýva to z návrhu rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 2025, ktorý v utorok schválila vláda. Súčasťou rozdelenia zisku bude aj návrh na odvod do štátneho rozpočtu […]
Menej ako 1 min.
min.
Čistý zisk Eximbanky by mal v budúcom roku dosiahnuť 600-tisíc eur. Oproti očakávanej skutočnosti za rok 2024 by tak mal vzrásť o 50-tisíc eur alebo 9,1 percenta.
Vyplýva to z návrhu rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 2025, ktorý v utorok schválila vláda. Súčasťou rozdelenia zisku bude aj návrh na odvod do štátneho rozpočtu v predpokladanej výške 250-tisíc eur.
„Eximbanka Slovenskej republiky predkladá návrh rozpočtu na rok 2025, ktorý nadväzuje na jej hlavné strategické ciele zahŕňajúce diverzifikáciu teritoriálnej štruktúry portfólia, podporu exportu malých a stredných podnikateľov a efektívne riadenie rizík. Vychádza z očakávaných výsledkov hospodárenia za rok 2024, ktoré vyjadrujú reálne dosiahnuteľné ciele pri zohľadnení vývoja hospodárenia Eximbanky v prvom polroku 2024 a z aktuálneho vývoja slovenskej ekonomiky,“ priblížila v dokumente banka.
Budúci rok očakáva navýšenie objemu bankového a poistného portfólia spolu o 8,5 percenta na 1,42 miliardy eur. Plánuje pritom podporiť export v sume 1,87 miliardy eur, čo by bol medziročný nárast o takmer desatinu.
Výnosy z bankového a poistného portfólia by mali vzrásť o 0,1 percenta na 34,5 milióna eur. Pri celkových nákladoch predpokladá ich nárast o 9,9 percenta na 10,9 milióna eur.
Tvorba opravných položiek a technických rezerv na krytie rizika z bankových a poistných činností má naopak klesnúť o 4,2 percenta na 23,1 milióna eur.
Eximbanka avizuje výraznejšiu podporu financovania malých a stredných podnikov, ako aj pokračovanie v podpore veľkých podnikov.
Geograficky sa chce zamerať na EÚ, krajiny južného Kaukazu, Ukrajinu, krajiny Blízkeho východu, strednej, južnej a juhovýchodnej Ázie, Afriky, Latinskej Ameriky a Balkánu, Veľkú Britániu, Turecko a Čínu.
Banka v roku 2025 neočakáva výraznejšiu zmenu v komoditnej štruktúre podporeného exportu. Najväčší podiel tak bude mať aj naďalej chemický, strojársky, celulózo-papierenský a elektrotechnický priemysel. „Ďalšie odvetvia budú reflektovať na dopyt exportérov, pričom doteraz indikované odvetvia záujmu exportérov sú logistika, energetický a ťažobný priemysel, oblasť výstavby, renovácie a prenájmu nehnuteľností a cestovný ruch,“ doplnila Eximbanka.
