Človek extrémne ovplyvnil evolúciu baltskej tresky

Za posledných 30 rokov sa veľkosť tresky žijúcej v Baltskom mori výrazne zmenšila. Ak predtým rybári chytali jedince veľkosti jedného metra, teraz sa ulovené ryby ľahko zmestia do dlane. Autori novej štúdie za to vinia človeka, ktorý prinútil jeden z druhov vyvinúť sa na „trpaslíkov“.

Šesť rokov po úplnom zákaze lovu tresky stále nie sú v Baltskom mori žiadne veľké exempláre na dohľad – Dánsky inštitút pre rybárstvo a morský výskum.

Keď ľudia počujú slovo „evolúcia“, zvyčajne si predstavia dinosaury, starovek a pomalé fyziologické zmeny, ktoré sa dejú počas miliónov rokov. Súčasní vedci však čoraz viac dokazujú, že ľudská činnosť mení voľne žijúce zvieratá tak rýchlo a nezvratne, že evolučné zmeny v živočíšnej ríši nastávajú len za niekoľko generácií.

Asi pred 30 rokmi bola treska atlantická (Gadus morhua), ktorá žije vo východnej časti Baltského mora, symbolom bohatstva Baltského mora. Rybári lovili z vody skutočných obrov. Situácia sa však pomerne rýchlo zmenila. Došlo k prudkému zníženiu podielu veľkých jedincov v populácii, čo prinútilo miestne úrady zaviesť úplný zákaz rybolovu. Vedci to vysvetlili jednoducho: pomocou rybárskych vlečných sietí rybári chytili všetky veľké jedince, ktoré dosiahli komerčnú veľkosť. V mori zostali iba rýchlo sa rozmnožujúce mláďatá. Táto hypotéza však nevysvetlila, prečo nová generácia rýb nedorástla do rovnakej veľkosti ako ich predchodcovia, a to ani po prísnom zákaze rybolovu.

Medzinárodný tím vedcov pod vedením morského ekológa Thorstena Reuscha z Helmholtzovho centra pre výskum oceánov GEOMAR v Kieli (Nemecko) sa rozhodol dostať na koreň genetických problémov tresky baltskej. Kľúčovým „dôkazom“ boli otolity – drobné kostné štruktúry nachádzajúce sa vo vnútornom uchu väčšiny rýb. Otolity rastú počas celého života ryby a tvoria akési letokruhy, podobné ako u stromov. Štúdiom týchto letokruhov môžu vedci odhadnúť vek a rýchlosť rastu jedinca.

Výskumníci použili inovatívnu chemickú metódu na analýzu otolitov tresky ulovenej medzi rokmi 1996 a 2019 – od začiatku intenzívneho rybolovu až do jeho prakticky úplného ukončenia. Ukázalo sa, že ryby ulovené na konci tohto obdobia neboli len menšie ako ich predchodcovia. Rástli výrazne pomalšie. Priemerná dĺžka tresky sa počas tohto obdobia znížila o 48 percent. Hlavný objav však mal ešte len prísť.

Vedci extrahovali a sekvenovali DNA z každej vzorky. Bola to chúlostivá práca, najmä pri starých otolitoch, ktoré boli desaťročia skladované v papierových vreckách pri izbovej teplote. Po porovnaní vzoriek počas dvoch desaťročí Reusch a jeho kolegovia zistili zmeny v génoch zodpovedných za rýchlosť rastu. Tieto zmeny sa nevyskytli náhodne, ale cielene. Objavil sa jasný signál prirodzeného výberu.

Pomaly rastúce jedince, ktoré zostali malé, a preto sa častejšie vyhýbali rybárskym sieťam, získali rozhodujúcu výhodu. Žili dlhšie a zanechávali viac potomkov, ich gény zodpovedné za malú veľkosť začali v populácii dominovať. To znamená, že treska sa nemenila preto, že by sa chytali veľké ryby, ale preto, že sa teraz veľké jedince v prírode vôbec nevyskytujú. To vysvetľuje, prečo ani šesť rokov po úplnom zákaze rybolovu v Baltskom mori stále nie sú veľké tresky viditeľné. „Lov a rybolov sú najsilnejším evolučným faktorom v prírode. A zmeny, ktoré ľudia iniciujú, sa dejú oveľa rýchlejšie, ako sa bežne predpokladá,“ vysvetlil Reusch.

Treba poznamenať, že otepľovanie baltských vôd môže prispieť k zníženiu veľkosti rýb. Atlantická treska sa však znížila príliš, takmer zdvojnásobila, tento jav nemožno vysvetliť otepľovaním. Hlavným hybným motorom zmien je podľa autorov vedeckej práce človek so svojimi rybárskymi sieťami. Výsledky štúdie boli publikované v časopise Science Advances.

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info

The post Človek extrémne ovplyvnil evolúciu baltskej tresky appeared first on OZ Biosféra.