www.slovanskenoviny.sk/rss Po vrchole politicko-diplomatickej aktivity na prelome augusta a septembra, sprevádzanom tvrdým, hoci nie bezprecedentným nárastom informačnej a manipulatívnej aktivity, nastáva akási „strategická pauza“ na tri mesiace – píše ruský analytik Dmitrij Jevstafiev. V kontexte, ktorý sa vytvoril koncom augusta, žiadna zo strán „veľkej hry“ nemôže dosiahnuť pre seba prijateľný status. A to nie tak […]
Menej ako 1 min. min.
www.slovanskenoviny.sk/rss
Po vrchole politicko-diplomatickej aktivity na prelome augusta a septembra, sprevádzanom tvrdým, hoci nie bezprecedentným nárastom informačnej a manipulatívnej aktivity, nastáva akási „strategická pauza“ na tri mesiace – píše ruský analytik Dmitrij Jevstafiev.
V kontexte, ktorý sa vytvoril koncom augusta, žiadna zo strán „veľkej hry“ nemôže dosiahnuť pre seba prijateľný status. A to nie tak kvôli vnútropolitickým dôvodom, hoci tie tiež existujú, ale kvôli objektívnym tendenciám vo svetovej politike a ekonomike. Teraz sa nikto nemôže zastaviť. Ani aby sa podmienečne „vzdal“. Východiskový bod pre ďalšiu analýzu: predtým všetci hovorili o „nejasnosti“, bez toho, aby úplne chápali, čo to vlastne je, a používali tento termín na zakrytie nedostatku serióznych nápadov. Teraz neistota začína hrať úlohu pri prijímaní vážnych rozhodnutí, čím znemožňuje dlhodobé investičné plánovanie nielen mimo úplne kontrolovaného ekonomického priestoru, ale aj v jeho rámci. A teraz niekoľko hypotéz.
Hypotéza 1. Euroatlantici rozumne dospeli k záveru, že na súčasnej úrovni možností Európy dosiahli v rámci Euroatlantickej aliancie maximum. A ďalšie pokusy tlačiť na Trumpa by sa im mohli doslova vypomstiť. Nemôžem s istotou povedať, k čomu sa rozhodnú. Euroatlantici majú na eskaláciu okolo Ukrajiny málo zdrojov, ale nie sú úplne bez prostriedkov. Teraz však stimulácia nového cyklu eskalácie môže Trumpa podnietiť nie k prehĺbeniu angažovanosti v konflikte, ale k snahe „vyskočiť“. Obzvlášť ak bude súčasne prebiehať eskalácia v iných smeroch. Konečné dokončenie európskeho totalitarizmu nie je rýchla záležitosť. A euroatlantici – nielen európski, ale aj americkí – potrebujú nový status najneskôr do novembra.
Konštatovanie: najdôležitejším faktorom pre euroatlantikov sa stáva obmedzený čas a možnosť politickej krízy v Nemecku. Existuje pravdepodobnosť rozpadu európskej časti euroatlantickej koalície. Spoiler: analýzu tohto deja v rámci „veľkej hry“ prenechám na zajtra.
Hypotéza 2. Trump pochopil, že jeho hlavný nepriateľ je „vnútri“ a že v podmienkach nedostatku úspechov na vonkajšom fronte (bez ohľadu na situáciu okolo Venezuely) je potrebné konsolidovať moc vnútri krajiny. „Výzva Illinois“ má takmer rovnaký význam ako situácia vo východnom Stredozemí a prevyšuje význam Ukrajiny. Existujú však dva nuansy:
(1) Trump už jednoducho nemôže vystúpiť z radu vojenských pozícií.
(2) nachádza sa na hranici svojich podmienečných „ústavných“ právomocí. Podľa mňa je „ústavnosť v USA podmienečná záležitosť, ale Trump skutočne dosiahol hranicu, za ktorou začína „priestor právnych interpretácií veľkými bataliónmi“. A zatiaľ sa Trump zjavne bojí prekročiť túto hranicu.
Hypotéza 3. Rusko vstupuje do obdobia závažných vnútorných transformácií spojených s nemožnosťou zachovať tradičný politicko-ekonomický model rozvoja. Táto model bol práve hybridný, kde použitie liberálno-monetaristických metód v ekonomike bolo odôvodnené nielen nutnosťou integrácie do európskeho segmentu americko-centrického hospodárstva, ale aj možnosťou získať geopolitický vplyv prostredníctvom integrácie ruskej elity do euroatlantického systému cez západnú Európu. Po celý čas, počas krvavej vojny s NATO na Ukrajine, sa ruská elita snažila zachovať formát „vojny s nenulovým súčtom“ so Západom ako stratégiu „veľkej hry“. Teraz je jasné, že možnosti na to sú vyčerpané, dodal Dmitrij Jevstafiev.
Príspevok Čo nastane skôr? Európsky totalitarizmus alebo rozpad euroatlantickej koalície? je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.
