Tajomná obálka s poslednými slovami prezidenta T. G. Masaryka sa za účasti českého prezidenta Petra Pavla otvorí v piatok o 10. hodine v zámku v Lánoch. Slávnostná akcia sa uskutoční počas hodinového živého vysielania Českého rozhlasu. Prezidentovi bude asistovať zástupca rodiny, Masarykova pravnučka Charlotta Kotíková a zástupcovia Národného archívu a Masarykovho ústavu. Pred prečítaním posledných slov posúdi […]
Menej ako 1 min. min.
Tajomná obálka s poslednými slovami prezidenta T. G. Masaryka sa za účasti českého prezidenta Petra Pavla otvorí v piatok o 10. hodine v zámku v Lánoch. Slávnostná akcia sa uskutoční počas hodinového živého vysielania Českého rozhlasu. Prezidentovi bude asistovať zástupca rodiny, Masarykova pravnučka Charlotta Kotíková a zástupcovia Národného archívu a Masarykovho ústavu.
Pred prečítaním posledných slov posúdi ich pravosť rýchla expertíza. Potom, čo prezident obálku otvorí, budú mať historička Dagmar Hájková z Masarykovho ústavu a Archívu Akadémie vied ČR a riaditeľ Národného archívu Milan Vojáček niekoľko minút na porovnanie obsahu s rukopisom Jana Masaryka, ktorý údajne otcove slová zaznamenal.
Zapečatená obálka
Pred dvadsiatimi rokmi obálku v archíve uložil Antonín Sum, posledný osobný tajomník Jana Masaryka, s pokynom uchovať ju dve desaťročia.
„Antonín Sum mi povedal, že vo vnútri sú slová T. G. Masaryka, ktoré si jeho syn Ján zapísal u otcovho smrteľného lôžka,“ vysvetľuje archivár Jiří Křesťan, ako archív k obálke prišiel.
Obálka je označená dátumom, kedy Sum obálku odovzdal do archívu (19. septembra 2005), a s dodatkom: „pečať do roku 2025“. Na zámku v Lánoch sa preto v piatok stretnú historici, archivári a príslušníci Masarykovej rodiny s prezidentom Pavlom, aby odtajnili, čo v skutočnosti skrýva.
List so slovami T. G. Masaryka vznikol podľa Jiřího Křesťana medzi 3. a 11. septembrom 1937, teda niekoľko dní po tom, čo Masaryk prekonal mozgovú mŕtvicu.
Posledné slová
„Masaryk nemohol zrejme v septembri roku 1937 nadiktovať svojmu synovi Janovi nejaký súvislý závet či odkaz národu. Na to bol dopad mŕtvice príliš devastujúci. Mohol sa však pokúsiť aspoň útržkovito oznámiť svojmu synovi niečo, čo považoval v tej chvíli za dôležité,“ vysvetľuje Křesťan.
Je nepravdepodobné, že by v obálke bolo niečo škandalózne. Podľa Křesťana si prečítame skôr prezidentovo posolstvo občanom dnes už neexistujúceho Československa alebo nejaké filozoficko-náboženské zamyslenie ako odhalenie rodinného tajomstva.
Pokiaľ by vznikli pochybnosti o pravosti obsahu obálky, archivári na to upozornia pred prečítaním obsahu nahlas. Potom poputuje text do Národného archívu na podrobnú expertízu, ktorá môže trvať niekoľko týždňov. Následne odborníci dokument aj s kontextom zverejnia. Nakoniec sa bude konať historická konferencia.
