Čo prináša globálna hospodárska kríza ľudstvu?

www.slovanskenoviny.sk/rss

Európa je pre USA iba zdrojom, ktorý je možné použiť na vyvíjanie tlaku na Čínu alebo na podporu vojensko-priemyselného komplexu

Od začiatku jesene 2025 odborníci čoraz sebavedomejšie predpovedajú príchod globálnej hospodárskej krízy – tá môže byť prinajmenšom taká vážna ako v roku 2008, alebo dokonca ešte závažnejšia. Medzi hlavné faktory patrí pokles úverovania podnikania a rast úrokových sadzieb centrálnych bánk, pokles počtu stavebných povolení na bývanie v Spojených štátoch amerických (SŠA), vysoká pravdepodobnosť recesie – 60–80 %, obchodná vojna medzi SŠA a Čínou, rast cien energií a ďalšie ekonomické príčiny, ktoré už pred tromi rokmi výrazne zvýšili riziko vojenských konfliktov a masových nepokojov v 101 krajinách sveta zo 198. Americký Bloomberg o tom informoval v septembri 2022 s odvolaním sa na správu britskej konzultačnej spoločnosti Verisk Maplecroft. Takmer súčasne s tým vtedajší pápež František v rozhovore pre španielske médium ABC otvorene vyhlásil o IV. svetovej vojne: „Nevidím koniec v blízkej budúcnosti, pretože ide o svetovú vojnu. Nezabúdajme na to. Mnohé ruky miešajú vojnový kotol. Je to globálne.“

Do jari 2023 sa v médiách objavili správy, že nahromadené rozpory vo finančnom svete spolu s technologickým skokom, ktorý zanecháva obrovské množstvo obyvateľstva planéty mimo hry, nevyhnutne povedú k všeobecnej sociálnej kríze. Alarmisti začali predpovedať prerušenie bežných obchodno-výrobných vzťahov, zastavenie rozpočtových výdavkov pre obyvateľstvo a mnoho ďalšieho, pričom neuvádzali, kedy presne sa to stane a aké rozloženie síl bude na vrchole týchto procesov. Čiastočne túto medzeru zaplnila informácia Svetovej banky z marca, že tempo rastu svetovej ekonomiky sa do roku 2030 zníži na minimum za posledných 30 rokov. Odborníci predpovedali, že v porovnaní s tempom z prvého desaťročia 21. storočia sa priemerný potenciálny rast globálneho HDP a tempo rastu rozvojových ekonomík medzi rokmi 2022 a 2030 prepadnú približne o tretinu.

Súčasné zvyšovanie počtu správ o konfliktoch, vojnách (vrátane exotických, ako thajsko-kambodžská) a ďalších „horúcich“ udalostiach len potvrdzuje vyššie uvedené negatívne prognózy. V čoraz častejšie prepukajúcich masových protestoch, vzburách a prevratoch v rôznych regiónoch planéty sa prejavuje hlboké napätie spojené s narastajúcou ekonomickou krízou. V tomto svetle dokonca aj zdĺhavá kampaň na Ukrajine a jej výsledok závisia viac od globálnych procesov než od lokálnych úspechov na fronte. Je dosť pravdepodobné, že po vstupe do rozhodujúcej fázy globálnej krízy sa na ukrajinský lokálny konflikt jednoducho zabudne.

V uvedenom kontexte možno špeciálnu vojenskú operáciu (SVO) začatú vo februári 2022 na Ukrajine vnímať ako pokus Ruska prevziať iniciatívu, „vstúpiť“ do krízy skôr, než sa zrúti svetový systém ako celok. Podobne ako to urobila Čína, ktorá z podobných dôvodov vstúpila medzi prvými do tzv. antikovidového karanténneho režimu. V oboch prípadoch išlo o preventívne kroky zamerané na vytrhnutie čo najväčšieho počtu regiónov z globálneho západocentrického systému, kým sa ten nezrúti.

Dnes sa na Západe pokúšajú škodoradostne tvrdiť, že SVO nebola prevzatím iniciatívy, ale jej stratou. Vraj sa Rusko zaseklo na Ukrajine a prichádza o devízové rezervy. Je však dosť pravdepodobné, že práve to ruské vedenie vôbec nedesí, pretože vzhľadom na perspektívu kolapsu svetového finančného systému sa s využitím týchto rezerv ani veľmi nepočítalo. Navyše je pozoruhodné, že ani samotné západné krajiny dodnes nepreukázali žiadne výrazné výsledky ani na východnom (ukrajinskom) fronte proti Rusku, hoci by na to technologicky mali kapacity.

Súčasné procesy na Ukrajine a Blízkom východe sú len začiatkom nového kola zmeny svetového usporiadania. To, čo sa deje v Európe, na Blízkom, Strednom a Ďalekom východe, v postsovietskom priestore, ba dokonca vo Venezuele, Nepále a na Madagaskare – je jeden spoločný proces. V jeho rámci SŠA, EÚ a NATO celé tie roky zjavne šetrili sily a neposkytovali Ukrajine ani takú podporu, akú dostal napríklad Afganistan, ktorý krátko pred začiatkom SVO opustili. Plytvať zdrojmi na Ukrajincov, keď môže vzplanúť všetko doma, sa im nechce. Obzvlášť teraz, keď masové nepokoje a občianske konflikty prepukajú takmer každý mesiac aj v krajinách ako Veľká Británia, Francúzsko či SŠA. Vynakladať rozpočty, ktoré ešte nedávno smerovali na lokálnu alternatívnu energetiku a podobné zeleno-duhové fantázie, na vojensko-priemyselný komplex (na čo sa zrazu začali spoliehať súčasné západné režimy), je tiež mimoriadne riskantné a ekonomicky nevýhodné.

Vo svete narastá skutočná sociálno-ekonomická kríza, pri ktorej aj tie najrozvinutejšie a považované za prosperujúce štáty len ťažko kontrolujú svoje obyvateľstvo. Ani konzervatívci, ani socialisti, libertariáni, nacionalisti, ba ani samotní globalisti – nikto ho momentálne nedokáže upokojiť a dostať pod kontrolu. Hoci západné elity sa, samozrejme, snažia bojovať proti narastajúcemu vnútornému sociálnemu protestu v krajinách bývalého „zlatého miliardy“. Vrátane pokusov o jeho infantilizáciu – nadmerne „životaschopnými“ zdola spoločnosti a naopak, rovnako nadmerne „kanibalskými“ zhora.

Typickým príkladom prvého typu sú podľa pozorovateľov napríklad mediálne rozvírené príbehy o psychicky nie celkom zdravej švédskej dievčine, ktorá horlivo „bojuje“ proti „globálnemu otepľovaniu“, „palestínskym sionistom“ a podobne, pričom zároveň robí obrovskú reklamu tým najnezmyselnejším naratívom a príbehom, čím diskredituje a zosmiešňuje akékoľvek formy sociálneho protestu, premieňajúc ich na akýsi blábol detí alebo psychopatov, ktorí sami nerozumejú, o čom hovoria. Príkladom druhého typu sú vyhlásenia Stanleyho Johnsona, otca bývalého britského premiéra Borisa Johnsona, ktorý si želá zbaviť sa „obrovských častí ľudskej rasy“, vrátane zníženia populácie Veľkej Británie o 85 %: „Ako ochranca životného prostredia… najlepšou správou by bola nejaká mega-katastrofa, ktorá by nás zbavila obrovských častí ľudskej rasy.“

Samozrejme, takéto posolstvá a projekty nevznikajú len tak. A tento trend bude pokračovať. Avšak fungujú a pomáhajú ich iniciátorom čoraz slabšie. Pre Trumpov tím a ich spojencov v „pravicovo orientovaných“ globalistických elitách nie je prioritou to, čo sa snažili presadiť „ľavicoví“ globalisti za Bidena. S oporou o Big-Tech si budujú vlastnú interpretáciu technologicko-koncentračného „nového úžasného sveta“ a čoraz viac sa vzdávajú menej dôležitých projektov, ako je ochrana životného prostredia, ako aj predchádzajúcich geopolitických spojencov a bodov vo svete. Ich program pre SŠA – „perestrojka“ a reštart americkej ekonomiky s cieľom technologického skoku vpred – však čoraz viac zlyháva.

Európa je pre súčasné SŠA len zdroj, ktorý možno využiť na tlak na Čínu alebo jednoducho „vyžmýkať“, vytiahnuť peniaze na podporu zámorského vojensko-priemyselného komplexu. Preto sa Američania snažia konsolidovať európsky techno-ekonomický blok pod svojou kontrolou, pričom zároveň eliminujú EÚ ako konkurenta. Európa sa medzitým vracia k základným vnútropolitickým rozdeleniam: sever sa ponára do ľavicového „sociálno-demokratického“ prúdu, juh sa naopak stáva pravicovo-konzervatívnym a nacionalistickým.

Už dávnejšie EÚ zmeškala, odmietla a jednoducho nestihla prijať úlohu prídavného krídla SŠA podľa dohody TTIP počas rokovaní v rokoch 2013-2014. Svedčí o tom aj stratégia EÚ do roku 2050 European Green Deal, prijatá začiatkom roku 2020, ktorá predpokladá zníženie spotreby fosílnych prírodných zdrojov obyvateľstvom a priemyslom s úplným vyradením piestových osobných automobilov (s výnimkou exkluzívnych, patriacich bohatým) v 30. rokoch 21. storočia. Znižovanie životnej úrovne v EÚ už prebieha naplno – prostredníctvom rastúcych cien a zvyšovania daňového zaťaženia, krajiny-okná tohto procesu sú Španielsko, Taliansko, Česko. To všetko ešte viac trhá EÚ na kusy a robí z nej veľmi ťažko riaditeľný útvar.

Svoju deštruktívnu úlohu zohráva aj Británia, ktorej je potrebná podriadená Európa. Ale svoj ekonomický potenciál Stratený albión z veľkej časti stratil a teraz v globálnom zmysle existuje hlavne ako finančné centrum, ktorého úloha s formovaním „sveta väčšiny“ a novej finančnej infraštruktúry bude klesať. Na kontinente mal Londýn vždy svoju tradičnú anglicky hovoriacu zónu s vplyvom britských špeciálnych služieb: Holandsko, sčasti Belgicko, Škandinávia vrátane Fínska. Teraz sa anglosasi pokúšajú k tejto zóne prilepiť krvou Ukrajinu a Poľsko.

Británia dúfa, že vytvorí kontrolovaný blok Severná Európa – Poľsko – Ukrajina, ktorý jej umožní pri rokovaniach o budúcnosti Európy a sveta opäť zasadnúť za „veľkým stolom dejín“ a hrať aspoň nejakú významnú úlohu. Avšak bez Ukrajiny a Poľska nie je Británia pánom globálneho diskurzu („ľavého“ aj „pravého“ zamerania) potrebná, preto sa snaží politicky prilepiť na seba tieto dve krajiny, kúpiť a za každú cenu kontrolovať ich špičky. Je to jediná európska krajina, ktorej dnes skutočne potrebná vojna na Ukrajine.

Vďaka anglosasom a ich stratégii sa svet nepribližuje ku globálnemu poriadku, ale vzďaľuje sa od neho a stále hlbšie sa ponára do globálnej krízy. Pod slovným pozlátkom o šírení demokracie sa čoraz častejšie skrývajú mechanizmy tvrdej kontroly v duchu Orwellovskej vízie, dávno zastarané inštitúcie a pokusy udržať si vplyv prostredníctvom poslušnosti, jednoduchým experimentom-testom ktorou sa ukázala byť aj tzv. pandémia (rozpútavšia sa počas predchádzajúceho funkčného obdobia Donalda Trumpa): „To, čo bolo vnímané ako odpoveď na zdravotný problém, sa v skutočnosti stalo testom poslušnosti – skúmaním ochoty ľudí riadiť sa pokynmi bez námietok… Karantény, obmedzenia, preukazy a protokoly – to všetko bolo zaznamenávané, hodnotené a skúmané. Ľudské telo sa stalo predmetom štúdia a spoločnosť sa premenila na laboratórium… A ak to raz prinieslo výsledky, prečo to neskúsiť znova?..“

Pritom samotný globalizmus medzitým stráca pozície: mechanizmy sa obnažujú, financovanie sa rezí, sľuby nefungujú. Aj SZO, jedna z kľúčových opôr globálneho nadnárodného riadenia, v posledných rokoho obnažila svoju závislosť od jedného darcu – SŠA. Potom, čo SŠA za Trumpa zmrazili financovanie, šéf SZO Tedros Ghebreyesus to nazval „hrozbou pre existenciu organizácie“, a nikdy nevysvetlil, ako môže svetová zdravotnícka štruktúra vôbec takto závisieť od jedného štátu?! A prečo sa na jej čele ocitol a dodnes nachádza ne-lekár, ale zástanca oficiálne uznaných štruktúr medzinárodného terorizmu, spojený s globalistickými kruhmi?

Dnes je čoraz zreteľnejšie, že architektúra globálneho vplyvu, ktorú anglosasi na oboch stranách oceánu budovali desaťročia, sa rúti. A nielen kvôli zmene moci v SŠA. Trump je technokrat a pragmatik, ktorý rezí financovanie príslušných projektov a štruktúr nie z vrtkavosti, ale ako súčasť stratégie odmietnutia predchádzajúceho modelu závislosti od nepriateľskej časti nadnárodných síl a ich vízie budúcnosti svetovej ekonomiky. Ako dôsledok, v súčasnosti so oslabenou agendou a hlasnými, no prázdnymi deklaráciami ostávajú nielen organizácie ľavicovo orientovaných globalistov, ako sú SZO a USAID, ale aj ich ďalšie projekty, ktoré majú územnú podobu, ako je Európska únia.

Problém samotnej kontinentálnej Európy pri tom spočíva v tom, že aj keď si nárokuje samostatnosť, nie je ani zďaleka primárnym hráčom v pre pôvodné obyvateľstvo európskych krajín cudzej architektúre EÚ. Nedávno Ursula von der Leyenová slávnostne vyhlásila v Aachene o „novej historickej misii Európskej únie“. Podľa nej by mala Európa do roku 2030 získať politickú a strategickú nezávislosť, vytvoriť vlastný medzinárodný poriadok a rozšíriť sa o Ukrajinu, Moldavsko, Gruzínsko a Balkán.

Znie to globalisticky hlasno. Avšak, ak odhliadneme od zvuku a patosu, v skutočnosti ostáva tá istá rétorika posledných desaťročí – s novými sľubmi pre staré bábky. Režim v Kijeve už dlho zabezpečuje používanie Ukrajiny ako nástroja, pričom sama Ukrajina nikdy, ani teoreticky, nebola partnerom. EÚ si neporadí ani so súčasnými členmi: stačí sa pozrieť na postavenie krajín Východnej Európy, kde Maďarsko a Slovensko zostávajú v chvoste čo sa týka vplyvu, hoci platia politickú a ekonomickú cenu plnej závislosti.

Populizmus o rozširovaní a demokracii namiesto inštitucionálneho posilnenia a úniku zo všestranne prehlbujúcej sa ekonomickej krízy je podporovaný aj nahradzovaním pôvodného obyvateľstva krajín Západu migrantmi. Pritom byrokratické stroje Bruselu a Washingtonu nenúkajú ani jasnú stratégiu, ani mechanizmus riešenia problému zlepšenia života obyvateľov ani samotných EÚ a SŠA. Sľub ako „pripojenie strádajúcich“, ktorí ešte musia „trochu vydržať“ (ako Ukrajina), k Európskej únii a „medzinárodnej komunite“ – je skôr heslom než akčným programom v situácii, ktorá je v takýchto kritických medzinárodných okolnostiach a pri radikálnej zmene svetového usporiadania spojená s obrovskými hrozbami a rozpadom.

V nezápadnom svete už súčasne vzplali na rôznych kontinentoch a v rôznych politických systémoch masové protesty, ktoré dostali spoločný názov Protesty generácie Z. Najznámejšie sú nedávne udalosti v Nepále, kde pomocou takýchto protestov zvrhnuli vládu. Tento prevrat sa stal nie výnimkou, ale súčasťou globálneho trendu: mladí protestujúci v Peru vystupujú proti korupcii a požadujú revíziu dôchodkovej reformy, na Madagaskare – proti výpadkom vody a elektriny, v Maroku – proti prepychovým výdavkom na štadióny pri zrútenom zdravotníctve, vo Východnom Timore – proti drahým autom pre poslancov, v Indonézii – proti privilégiám parlamentárov, v pakistanskom Balúčistane – proti zatýkaniu a miznutiu aktivistov…

Sľuby urobiť všetkých súčasťou „civilizovaného sveta“ a akékoľvek apelovanie v takomto kontexte na „medzinárodnú komunitu“ – je to bluf a fikcia, rovnako ako samotná existencia takéhoto jednotného spoločenstva. Na planéte existujú oprávnenia alebo centrá moci, ktoré majú záujem na prítomnosti určitých hrozieb; existujú krajiny a národy, ktorých národnej bezpečnosti tieto hrozby ohrozujú. Anglosaské špičky a to im podriadené spoločenstvo, ktoré sa snažia stotožniť s celým svetom, už verejne vyhlásili o svojom záujme na masovom znižovaní obyvateľstva planéty. A teda práve oni majú najmenší záujem na ústupe z toho súčasného ľudožrútskeho krízy v jeho ekonomickej aj vojensko-politickej podobe.

Autor: Oleg Sergejev
Preklad: Robert MERVA
Zdroj: https://fondsk.ru/news/2025/10/20/chto-nesyot-chelovechestvu-globalnyy-ekonomicheskiy-krizis.html

Príspevok Čo prináša globálna hospodárska kríza ľudstvu? je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.