Čo treba čakať po eurovoľbách?

Kto pôjde s kým do frakcie a kto bude mať prevahu v Európskom parlamente? Kto si vydupe najviac sľubov od nového vedenia Európskej komisie? Najbližšie týždne a mesiace dodajú odpovede.

*predpokladané dátumy

Politické skupiny

Prvou povolebnou úlohou je sformovať, prípadne reformovať politické skupiny. Pre niektoré strany a europoslancov bude táto voľba jasná, daná dlhodobým členstvom v nejakej frakcii. Na Slovensku je takouto stabilnou stranou napríklad KDH ako člen Európskych ľudovcov (EPP), posun sa nepredpokladá ani u PS (Renew).

Smer-SD, Hlas-SD majú pozastavené členstvo v skupine Socialistov a demokratov (S&D) a na tom sa asi nič nezmení. Bude zaujímavé sledovať, či sa poslanci zvolení za túto stranu budú snažiť umiestniť inde, napríklad v nejakej novej frakcii, alebo zostanú spokojní s statusom nezaradených s obmedzenými možnosťami vplyvu, ktoré to znamená.

Republika nemá žiadnu afiliáciu, ale pri očakávaných posilneniach a posunoch v EP na pravej strane politického spektra sa to môže teoreticky zmeniť. Ak by mala v EP vzniknúť nová frakcia, potrebuje minimálne 23 poslancov zo 7 krajín.

Prvé stretnutie vedenia politických skupín v novom zložení by sa mohlo udiať niekedy v druhej polovici júna.

Ustanovujúca schôdza

Keď sa v Európskom parlamente usadí prach, bude nasledovať ustanovujúca schôdza naplánovaná na 16. júla. Na nej príde na voľbu nového predsedu, podpredsedov a kvestorov, zohľadňujúc silu jednotlivých frakcií. Padne tiež rozhodnutie o počte členov vo výboroch a uzavrie sa ich zloženie. Ustanovujúce schôdze výborov sú naplánované na 22. až 25. júla, kedy by sa mali voliť ich predsedovia a rozoberú sa tiež vplyvné pozície koordinátorov politických skupín v jednotlivých výboroch.

Nové vedenie inštitúcií

Medzičasom sa lídri členských štátov dohodnú na mene kandidátka či kandidátky na čelo novej Európskej komisie (môžu hlasovať kvalifikovanou väčšinou). Môže sa tak udiať už na neformálnom stretnutí lídrov 17. júna alebo skôr na riadnom summite koncom mesiaca. Horúcou kandidátkou je súčasná predsedníčka EK Ursula von der Leyen (Nemecko).

Rozhodnutie o predsedníctve Komisie sa ideálne formuje spolu s dohodou na novom predsedovi či predsedníčke Európskej rady (mandát Charlesa Michela z Belgicka trvá do konca novembra 2024, typicky funkciu obsadzuje bývalý premiér/premiérka) a novom vysokom predstaviteľovi/predstaviteľke pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku (ten je zároveň členom Európskej komisie – to znamená, že krajina, ktorá tento post získa už nebude mať v Komisii iného zástupcu). Toto sa pravdepodobne udeje na stretnutí Európskej rady 27. a 28. júna 2024.

Lídri pri tých to personálnych rozhodnutiach musia zobrať do úvahy zastúpenie hlavných politických rodín (ľudovci, socialisti, liberáli) a tiež geografický a rodový balans.

Hlasovanie v europarlamente

Meniaca sa politická dynamika v Európe a teda aj v Európskom parlamente znamená, že pre šéfku/šéfa Komisie nemusí byť vôbec ľahká úloha získať potrebnú väčšinu 361 hlasov. Pred piatimi rokmi, v citeľne priaznivejšie naladenom europarlamente, prešla Ursula von der Leyen hlasovaním v 705 člennom zbore len o 9 hlasov. Tak alebo onak sa ale zrejme bude musieť oprieť o podporu strán, ktoré sú skeptickejšie k vlajkovej lodi jej predchádzajúceho pôsobenia – zelenej iniciatíve Green Deal.

Zatiaľ je otázne, či sa hlasovanie o potvrdení predsedníčky/predsedu Komisie odohrá ešte v júli (čo by dalo krajnej pravici menej času sa zorganizovať) alebo až v septembri (16.-19. septembra) V každom prípade mu bude predchádzať séria rokovaní s väčšinou politických skupín, ktoré sa europoslanci budú snažiť využiť na to, aby si výmenou za politickú podporu a dodanie hlasov vynútili ústupky alebo naopak nové iniciatívy.

Júlový termín by v prípade, že prvý kandidátka/kandidát neuspeje, dalo dosť času členským štátom, prísť s novým menom bez toho, aby to výrazne posunulo celý proces personálnej obmeny európskych inštitúcií.

Skladanie kolégia a híringy

Keď bude známe meno šéfky/šéfa eurokomisie, on alebo ona si začne formovať svoj tím komisárov. Musí pri tom pracovať s nomináciami z členských štátoch a prideliť im jednotlivé portfóliá. Ich obsah sa môžu oproti súčasnému stavu ľubovoľne meniť podľa politických priorít šéfky/šéfa Komisie. Dôležitejšie než samotný názov portfólia ale je to, koľko a akých generálnych riaditeľstiev eurokomisie bude pod neho patriť.

Jediným menom spomínaným zo Slovenska je momentálne súčasný eurokomisár Maroš Šefčovič. Bolo by to pre neho už štvrté funkčné obdobie, čo je na pomery eurokomsie mimoriadne nezvyklé. Na druhej strane, jeho skúsenosti by mu mohli priniesť silnejšie portfólio.

Nádejní kandidáti na komisárov a komisárky budú musieť počas októbra a novembra prejsť híringom v Európskom parlamente, resp. v tematicky prislúchajúcich výboroch. Poslanci môžu kandidáta schváliť alebo odmietnuť. V takom prípade si predsedníčka/predseda Komisie musí od členského štátu vypýtať novú nomináciu. Pred piatimi rokmi na híringoch pohoreli traja kandidáti.

Plne pracovať by nová eurokomisia mohla po konečnom schválení v Európskom parlamente (jednoduchá väčšina) v decembri.