Dark turizmus a urbex – čo to je a ktoré slovenské lokality k nim patria?

Za tajomnými lokalitami nemusíme cestovať do zahraničia, dostatok ich máme aj na Slovensku. Dark turistika alebo temná turistika je pre silné povahy a ľudí vyhľadávajúcich miesta, ktorým sa iní vyhýbajú oblúkom, napríklad cintoríny, bývalý koncentračný tábor či miesta spojené s násilnými trestnými činmi. Čo konkrétne znamená dark turizmus, prečo ho ľudia vyhľadávajú a ktoré miesta na Slovensku k nemu môžeme zaradiť? Ako s témou dark turizmu súvisí urbex? Čo to je a aké sú jeho pravidlá?

Urbex láka čoraz viac ľudí

Rôzne spustnuté budovy nachádzajúce sa po celom Slovensku, ktoré zostali opustené a stratili svoj pôvodný účel, lákajú do svojich útrob návštevníkov, ktorí sa do nich často vkrádajú za tmy a potajomky. Tieto návštevy majú pomenovanie urbex (skrátený tvar, urban exploration), čo znamená mestský prieskum verejne neprístupných objektov. Ide o návštevu budov na vlastné riziko, v ktorej sa snúbi architektúra, archeológia, fotografovanie a dobrodružstvo.

Návšteva opusteného miesta so sebou nesie dávku adrenalínu. Táto činnosť nie je právne zastrešená, no často sa označuje ako nelegálna. Dôležité však je nekradnúť, vyhýbať sa vandalizmu, nerozbíjať. Heslom urbexových návštevníkov je: Neodnášaj nič iné, len fotky, nenechávaj nič, len stopy.

Prvé správy o tajomných miestach

Prvé zmienky o urbexe nie sú jednoznačné, ale mnohí považujú za krstného otca tejto adrenalínovej aktivity muža menom Philibert Aspairt. Ten pracoval ako vrátnik v nemocnici, vďaka čomu mal prístup do parížskych katakomb. Ich návšteva však pre neho nemala šťastný koniec – v roku 1804 tam našli jeho telo s kľúčmi na opasku. Tento prípad sa dá považovať za príklad a zároveň výstrahu, že návšteva podobných miest môže byť vskutku nebezpečná.

Opustené miesta lákali aj iných ľudí. V roku 1861 opísal svoje pocity z dobrodružstva v opustenom tuneli Atlantic Avenue v Brooklyne básnik Walt Whitman. Parížski dadaisti zase v roku 1920 organizovali výlety po opustených kostoloch. V rámci médií sa pojem urban exploration prvýkrát objavil v časopise Infiltration. S príchodom internetu sa táto záľuba rozšírila na blogoch, videách a v diskusných fórach aj so skúsenosťami predošlých návštevníkov.

Aj kedysi vychýrené kúpele Korytnica sa radia k urbexovým lokalitám

Bezpečnostné pravidlá urbexu, ktoré vždy dodržujte:

Nikdy nenavštevujte a neskúmajte opustené miesta osamote. Návšteva týchto z hľadiska statiky narušených miest je riskantná a je dôležité dbať na bezpečnosť. Dané lokality navštevujte vždy v skupine, aby v prípade nebezpečenstva bolo možné poskytnúť rýchlu pomoc.

Žiaden vandalizmus. V prípade, že vstup do budovy nie je prístupný, je zakázané rozbíjať okná alebo vylamovať dvere do priestoru. Budovu je potrebné rešpektovať a nechať v takom stave, v akom aktuálne je.

Bezpečnosť na prvom mieste. Napriek skúmaniu, vzrušeniu z bádania a zo zábavy je na prvom mieste vždy bezpečnosť. Preto si treba obuť vhodné topánky, vziať fľašu vody, vhodné oblečenie, pre istotu ochranu hlavy, telefón a baterku, keďže priestory bývajú tmavé a môže byť nebezpečné prechádzať po nich.

Príprava na prieskum. Pred návštevou budovy je dobré zistiť si čo najviac informácií o danom objekte, preveriť si trasu, podmienky a čo je dobré vziať si na vstup do objektu a výstup z neho.

K tajomným lokalitám urbexu patria napríklad:

Niklová huta Sereď

Niklová huta bola kedysi štátnym podnikom, kde sa vyrábali tony niklu a elektrolytického kobaltu. Dnes je už iba rozpadnutou budovou, ale práve jej atypický vzhľad láka mnoho návštevníkov. Dokonca k nej chodia rôzni umelci točiť klipy alebo videá, čiže je využívaná aj na komerčné účely. Niektorí ju prirovnávajú k Černobyľu. Dominantou budovy je hojdačka umiestnená na hornom poschodí. Všade sa však nachádzajú diery v podlahe, a tak je potrebné dávať si veľký pozor. Najnovšie začali padať sklenené okná, čiže vstup tam je o to nebezpečnejší.

Dominantou huty v Seredi je hojdačka umiestnená na hornom poschodí | Zdroj: @danavicenova

TIP na výlet

Ak navštívite priestory bývalého štátneho podniku Niklová huta v Seredi, pokračujte poznávaním histórie v tamojšom mestskom múzeu, ktoré sídli v historickej budove Fándlyho fary. Môžete si obzrieť exponáty z archeologického výskumu stredovekého hradu Šintava, dva fragmenty lebiek neandertálca či výstavu dobových pohľadníc Serede. S deťmi sa môžete vydať do kukuričného bludiska v neďalekej obci Vlčkovce, v ktorom sa zabavíte rôznymi hádankami, a ak bludisko úspešne prejdete, nájdete všetky stanovištia a vyplníte tajničku, bude na vás čakať odmena.

Psychiatrická nemocnica Cajla v Pezinku

Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela v Pezinku, ktorú domáci poznajú pod prezývkou Cajla, je už iba radom ruín budov v zákutí lesa. Liečebňa bola otvorená v roku 1924, predtým budovy slúžili ako kúpele. Prvými ubytovanými psychicky chorými pacientmi boli iba muži, neskôr sa tam liečili aj ženy a deti. Dnes je psychiatria premiestnená do nových budov a tieto miesta zostali opustené. Keď sa prechádzate touto lokalitou, atmosféra, ktorá v nej panuje, navodzuje strach a skľučujúci pocit. Je dokonca oficiálne odporúčané nevstupovať do budov, keďže sú v zlom stave a každú chvíľu sa môžu zrútiť.

Hotel Cyprián v Spišskej Novej Vsi

Hotel sa nachádza na okraji Spišskej Novej Vsi a lokalita, v ktorej leží, je celkom zaujímavá, keďže je len približne 8 km od Pieninského národného parku. Pôvodná stavba nebola navrhnutá, aby slúžila ako hotel, išlo o administratívnu budovu roľníckeho družstva Magura. V roku 1992 však bola prestavaná na rekondičné zariadenie a neskôr na hotel. Celá jeho sláva trvala iba isté obdobie, no v roku 1997 získala hotelová reštaurácia ocenenie v súťaži Zlatý jedálny lístok. Dnes priestory hotela už iba pustnú, hoci navonok zatiaľ pôsobí celkom zachovane.

TIP na výlet

Zo Spišskej Novej Vsi sa vydajte do obce Markušovce, kde môžete obdivovať krásny kaštieľ a letohrádok Dardanely a tamojšie expozície – historický nábytok či klávesové hudobné nástroje. Ďalšou zaujímavou lokalitou obce sú tzv. Markušovské steny, ktoré vytvárajú neopakovateľnú krajinnú scenériu a v roku 1976 boli vyhlásené za národnú prírodnú pamiatku. Nevynechajte ani Tomášovský výhľad neďaleko obce Spišské Tomášovce. Ide o skalnaté bralo terasovitého tvaru, ktoré ponúka veľkolepé výhľady do rokliny Hornádu, ale aj na štíty Vysokých Tatier.

Nádherný Tomášovský výhľad neďaleko obce Spišské Tomášovce

Liečebný dom Machnáč v Trenčianskych Tepliciach

Národná kultúrna pamiatka pustne už vyše 20 rokov napriek tomu, že jej potenciál bol veľký. Jej autorom bol pražský avantgardný architekt Jaromír Krejcar. Budova bola postavená na prominentnom pozemku na okraji trenčianskoteplického kúpeľného parku, čo bola v tom čase jedna z najživších lokalít mestečka. Liečebný dom mal plniť najmä spoločenskú funkciu a ubytovaných hostí mali socializovať rôzne spoločenské priestory.

Budova plnila svoj účel najmä v letných sezónach, na zimu sa okná zadebnili izolačnými doskami. Rok 2002 bol poslednou sezónou, keď liečebný dom poskytoval hosťom svoje služby. Dnes ho definujú grafity a rozbité okná. Budova je vsadená do kopcov a krásnej prírody, ktorá ju začína prerastať aj zvnútra. „Na prvý pohľad je vidieť, že Machnáč je už dlho opustený. Omietka na každej stene budovy sa začína rozpadať a niekde už úplne chýba,“ hovorí urbexer Ivan Donoval.

Liečebný dom Machnáč v Trenčianskych Tepliciach| Zdroj: @g0mboska

Ďalšie urbexové lokality:

Kúpele Korytnica v okrese Ružomberok

Medený hámor v Banskej Bystrici

Istrochem Bratislava

Psychiatrická liečebňa v Žiline-Bytčici

Dark turizmus siaha do dávnej histórie

Medzi urbexom a dark turizmom existuje určité prepojenie. V prípade temného turizmu však ide o fascináciu miestom, kde sa prelína život so smrťou, či o uchvátenie lokalitou postihnutou katastrofou. Pri návšteve miest temného turizmu sa ľudia zamýšľajú nad životom, viac preciťujú a predstavujú si príbehy, ktoré sa na danom mieste odohrali.

Termín dark turizmus zaviedli v roku 1996 J. John Lennon a Malcolm Foley, dvaja členovia fakulty na Glasgow Caledonian University v Škótsku. Dnes sa tento výraz používa všeobecne na označenie cestovania na miesta, ktoré sú historicky spojené so smrťou alebo s tragédiou.

Dark turizmus je niekedy označovaný aj názvami ako čierna turistika, tanatoturizmus alebo smútočná turistika. „Nie je to nový fenomén. Existujú dôkazy, že temný turizmus siaha až do obdobia, keď sa konala bitka pri Waterloo, kde ľudia v roku 1815 sledovali zo svojich kočov prebiehajúci boj,“ hovorí Lennon. V 16. storočí bolo populárne aj zhromažďovanie davov, ktoré sledovali verejné popravy obesením v Londýne. Ak zájdeme do ešte dávnejších čias, v porovnaní s krvavými predstaveniami, ktoré sa odohrali v rímskom Koloseu, je to stále mierne. (zdroj: www.washingtonpost.com)

Temná turistika je dnes fenomén

Temný turizmus sa vzťahuje na návštevu miest, kde sa odohrali niektoré z najtemnejších udalostí ľudskej histórie. To môže zahŕňať genocídu, atentát, uväznenie, etnické čistky, vojnu alebo inú katastrofu. Niektorí by si túto myšlienku mohli spájať so strašidelnými príbehmi a strachom, ale tí, ktorí túto prax študujú, tvrdia, že nesúvisí so strachom alebo s nadprirodzenými javmi. Temný turizmus je len príhodný krycí termín zahŕňajúci širokú škálu rôznych typov lokalít, ktoré inak môžu mať málo spoločného.

Výhľad na pohorie Tribeč opradené tajomnom

K tajomným lokalitám dark turizmu patria napríklad:

Lesopark Brezina

Lesopark Brezina sa nachádza v Trenčíne na juhozápadnom výbežku Strážovských vrchov. Jeho história súvisí s vývojom Trenčianskeho hradu, pričom časť parku bola ešte v 19. storočí iba holým kopcom, na ktorom sa pásli kozy. Aj preto sa dnes najvyšší bod masívu nazýva Kozí vrch. Park má okrem ponuky rôznorodých aktivít (prechádzky, beh, jazda na bicykli a pod.) aj svoju temnú históriu.

Jeho minulosť poznačila druhá svetová vojna, keď tam nacisti zavraždili niekoľko civilistov aj domácich či zahraničných vojakov. Do lesa bolo odvezených 69 osôb, ktoré tam boli beštiálne zavraždené a zahrabané do masových hrobov. Hlinkova garda vykonávala razie, počas ktorých zatýkali ukrytých partizánov a vypaľovali domácim domy. Park je teda presiaknutý temnou a krvavou históriou a možno v ňom budete vnímať nepríjemnú atmosféru. Medzi domácimi kolujú mnohé historky a príbehy, ktoré ľudia údajne zažili a videli.

TIP na výlet

Ak ste si prechádzku po lesoparku Brezina dopriali spoločne s deťmi, vaše ďalšie kroky môžu smerovať do Tarzanie, v ktorej si užijete trochu adrenalínu. Nachádza sa priamo v lesoparku a ponúka dve trasy vybudované na stromoch vo výške 5 až 10 metrov nad zemou. Ak túžite po pokojnom mieste, navštívte kláštor Veľká Skalka, ktorý je najstarším pútnickým miestom na Slovensku. Ďalšou možnosťou je rozhľadňa Dúbravka v Soblahove. Ide o dvojpodlažnú drevenú stavbu pripomínajúcu rozprávkovú chalúpku, z ktorej môžete obdivovať Biele Karpaty, Považský Inovec alebo Strážovské vrchy.

Múzeum holokaustu v Seredi

Múzeum holokaustu v Seredi dnes ako jediné na Slovensku sídli v autentických priestoroch bývalého pracovného a koncentračného tábora z obdobia druhej svetovej vojny. Je súčasťou Slovenského národného múzea – Múzea židovskej kultúry v Bratislave. Počas druhej svetovej vojny z neho boli deportovaní na Slovensku žijúci Židia do koncentračných táborov na území Poľska. Cieľom múzea je vypracovať sa na poprednú inštitúciu v oblasti boja proti antisemitizmu, rasizmu a xenofóbii. Pripomína si životné príbehy obetí holokaustu a tých, ktorí ho prežili. Zároveň slúži ako pamätník venovaný zavraždeným Židom zo Slovenska.

Čachtický hrad

S Čachtickým hradom sa automaticky spája krvavá grófka Alžbeta Bátoriová. Legendy ju opisujú ako jednu z najkrutejších uhorských grófok. Hrad v Čachticiach, kde prežila posledné roky svojho života, sa preto stal obľúbeným miestom turistov vyhľadávajúcich temné miesta. O grófke kolovali aj chýry, že na svojich majetkoch zabila alebo dala zabiť viacero dievčat a žien. Kúpala sa v ich krvi, aby si zachovala večnú mladosť. Takýmto spôsobom vraj skántrila niekoľko stoviek dievčat, ktorých stonanie a nárek dodnes v noci počuť medzi hradnými múrmi.

Zrúcanina Čachtického hradu, kde vraj dodnes počuť stonanie dievčat, ktoré padli za obeť krvavej grófke Alžbete Bátoriovej

TIP na výlet

Ak po návšteve Čachtického hradu nemáte histórie dosť, okolie ponúka ďalšie možnosti. Jednou z nich je Podjavorinské múzeum v Novom Meste nad Váhom. To sa pýši rôznymi expozíciami, ktoré sú venované histórii, kultúre a tradíciám Nového Mesta nad Váhom a jeho okolia. Navštíviť môžete aj Pamätnú izbu Ľudmily Podjavorinskej v obci Bzince pod Javorinou či významnú archeologickú lokalitu, ktorou je veľkomoravské hradisko Kostolec v obci Ducové.

Obec Kalište

Kalište je zaniknutá dedinka v okrese Banská Bystrica, ktorá bola počas druhej svetovej vojny krutým spôsobom vypálená. Obsadenie nemeckými vojakmi formovalo protipartizánske skupiny, ktoré zneškodňovali partizánov v tejto osade. Po dlhých obojstranných útokoch, v ktorých úradovala aj epidémia týfusu, v jedno tragické ráno osadu obkľúčilo vyše tristo nemeckých vojakov. Niekoľkí jej obyvatelia boli zastrelení alebo za živa upálení, tí, ktorí tragédiu prežili, z obce ušli a už nikdy sa nevrátili. Dnes je dedinka Kalište už len národnou kultúrnou pamiatkou a žije iba v spomienkach na tento tragický deň.

Zaniknutá dedinka Kalište, dnes národná kultúrna pamiatka

Ďalšie lokality dark turizmu:

Krvavé Šenky, osada (Lehota pri Nitre)

Máriačalád, kláštor (Veľké Lovce)

Katov dom v Trenčíne

Tribeč, pohorie

Slovensko sa pýši lokalitami rôzneho druhu a každý si tu nájde presne to, čo ho zaujíma či fascinuje – históriu, prírodu, kultúru alebo tajomno. Miesta, ktoré sa viažu k urbexu i dark turizmu, sú opradené históriou, vzťahmi, istou identitou, ktorá v ľuďoch prebúdza rôzne typy emócií – vidinu zakázaného, tajomno či nepokoj. Je to úrodná pôda pre túžby aj obavy prepletené so zvedavosťou bádateľov. Ste fanúšikmi miest s tajomnou atmosférou? Ktoré ste navštívili naposledy?

V tejto súvislosti by vás mohli zaujímať aj ďalšie články

Tajomné miesta Slovenska – odvážite sa ich navštíviť?

Kúpele Korytnica – ako sa z vychýrených kúpeľov stalo miesto duchov

Seriál Tajomnô: Val obrov – jedna z najväčších záhad dejín Slovenska

Záhadný Velestúr: dôkaz o pradávnej histórii alebo podvrh?

Kde sa končia povery a začína sa pravda o tribečskom štvoruholníku?