Hnutie, ktoré na Madagaskare od konca septembra organizuje rozsiahle protesty, na štvrtok ráno vyhlásilo generálny štrajk. Informovala o tom dnes agentúra AFP. Demonštrácie si doteraz vyžiadali 22 mŕtvych, stovku zranených a pád vlády. Protesty sa začali 25. septembra a boli pôvodne namierené proti častým výpadkom prúdu a nedostatku vody. Postupne sa však zmenili na otvorený […]
Menej ako 1 min. min.
Hnutie, ktoré na Madagaskare od konca septembra organizuje rozsiahle protesty, na štvrtok ráno vyhlásilo generálny štrajk. Informovala o tom dnes agentúra AFP. Demonštrácie si doteraz vyžiadali 22 mŕtvych, stovku zranených a pád vlády.
Protesty sa začali 25. septembra a boli pôvodne namierené proti častým výpadkom prúdu a nedostatku vody. Postupne sa však zmenili na otvorený protivládny protest, keď predovšetkým mladí ľudia žiadali rezignáciu kabinetu aj 51-ročného prezidenta Andryho Rajoelinu. Ten síce minulý pondelok rozpustil parlament a odvolal vládu, svoju funkciu však vykonáva ďalej.
Obnovenie poriadku
Prezident tento pondelok vymenoval nového premiéra, ktorým sa stal generál pozemných síl Ruphin Fortunat Dimbisoa Zafisambo, a o deň neskôr ministra armády, verejnej bezpečnosti a žandárstva. Rajoelina to zdôvodnil tým, že krajina už nepotrebuje nepokoje, ale mier.
„Keďže si (prezident) dovolil vyzvať madagaskarský ľud vymenovaním osôb, ktoré majú obnoviť poriadok, vyzývame celý národ ku generálnemu štrajku,“ uviedlo hnutie, označované ako Generácia Z, vo vyhlásení. Štrajk sa má začať vo štvrtok 9:00 miestneho času (o 8:00 nášho času) v centre hlavného mesta Antananarivo.
Generácia Z teda nečakala na koniec svojho ultimáta, ktoré malo vypršať v stredu večer, na konci stretnutia prezidenta so zástupcami občanov, ktorí sa sťažovali na uväznených partnerov alebo nezamestnané deti. Rajoelina v rozhovoroch sľúbil, že odstúpi, ak budú výpadky elektriny v metropole pretrvávať aj o rok.
Chudobná krajina
Hnutie, ktoré sa na týchto schôdzach nezúčastnilo, svoje požiadavky nespresnilo. Podľa agentúry Reuters v minulosti požadovalo, aby Rajoelina opustil svoj úrad, ospravedlnil sa národu a rozpustil senát spolu s volebnou komisiou. Agentúra AFP však spresnila, že medzi písomnými požiadavkami už rezignácia prezidenta nie je.
Napriek bohatým zásobám niklu, kobaltu, zlata, uránu a ďalších nerastných surovín je zhruba 32-miliónový Madagaskar jednou z najchudobnejších krajín sveta. Svetová banka uviedla, že v roku 2022 žilo takmer 75 percent obyvateľov Madagaskaru pod hranicou chudoby.
Ostrovom navyše od získania nezávislosti od Francúzska v roku 1960 zmietajú politické a povolebné krízy. Prezident Rajoelina sa dostal k moci prvýkrát po puči v roku 2009 a na čele prechodnej vlády zostal do roku 2014. Druhýkrát sa prezidentskej funkcie ujal v roku 2019 a tretíkrát v roku 2023.
