Dobrá nálada, spev, hudba, ale aj zimomriavky, červená pokožka vyštípaná od mrazivej vody a vyplavené endorfíny. Aj takto sa dá v skratke opísať, ako to vyzeralo na 2. ročníku Celoslovenského stretnutia otužilcov na Bejvoči, kde sa stretli zástupcovia z dvadsiatich siedmich otužileckých klubov z celého Slovenska. Do vody, ktorá mala asi 1 stupeň, vošlo približne […]
Menej ako 1 min.
min.
Dobrá nálada, spev, hudba, ale aj zimomriavky, červená pokožka vyštípaná od mrazivej vody a vyplavené endorfíny. Aj takto sa dá v skratke opísať, ako to vyzeralo na 2. ročníku Celoslovenského stretnutia otužilcov na Bejvoči, kde sa stretli zástupcovia z dvadsiatich siedmich otužileckých klubov z celého Slovenska. Do vody, ktorá mala asi 1 stupeň, vošlo približne 160 ľudí.
Na Bejvoči hojná účasť otužilcov
Otužilci sa začali stretávať už dopoludnia v Janovej Lehote v miestnom Kultúrnom dome. Všetci sa tešili na príjemný deň, ktorý pre nich znamená, že si baterky dobijú v studenej vode. Potvrdzuje to aj Adam Bernát, ktorý je nepísaným vedúcim Bejvočských ľadových medveďov: „Dnes tu máme naozaj bohaté zastúpenie otužilcov. Malo by nás byť asi 160, sú tu plavci od Trstenej po Šahy a od Nitry až po Brezno, to znamená z regiónov Liptov, Orava, Nitra, Tekov, Banská Štiavnica. Máme zamračené, ale nám to neprekáža, pretože otužilci nepoznajú zlé počasie, do vody ideme za akýchkoľvek poveternostných podmienok. Všetci účastníci sa zaregistrovali, o 12:30 sa vyberieme k vodnej nádrži, kde si zaspievame otužileckú hymnu, okúpeme sa, potom sa autobusmi naspäť privezieme do kultúrneho domu, kde si pochutíme na výbornej kapustnici, ktorej sa navarilo 130 litrov a zabavíme sa pri vystúpení speváckej skupiny Hergotovci, na záver podujatia nás čaká tombola.“ Presne ako povedal Adam, tak aj bolo. On sám začal otužovať pred sedemnástimi rokmi a dnes s ním otužuje aj manželka a staršia dcéra, časom chcú k otužovaniu priviesť aj mladšiu, ktorá bude mať 5 rokov. „My sa pravidelne stretávame každú nedeľu tu na Bejvoči, je nás asi dvadsať, ale namočíme sa aj v Hrone, radi chodíme na Klinger, Veľkú Vodárenskú, Vindšachtu, Bakomi. Náš klub sa pred dvoma rokmi odčlenil od Pohronských ľadových medveďov a založili sme si vlastný klub. Radi navštevujeme aj iné otužilecké kluby naprieč Slovenskom,“ dodal. Keď sme sa Adama opýtali na najdrsnejšie podmienky, aké zažil, jeho odpoveď znela: „Ťažko povedať, takýchto zážitkov je viac. Raz v zime sme plávali v Hrone, bola tam ľadová triešť. Nedalo sa v tom plávať, zachránilo nás to, že v miestach, kde bol plytkejší Hron, sa nám dalo vyjsť na kryhu. Ale z plávania v ľadovej vode som mal aj cencúle na brade a raz na mne zamrzli aj plavky, keď som šiel z otužovania na bicykli.“
Čiaušanské arktické vydry aj Pohronské ľadové medvede
Cez obed sme sa presunuli na Bejvoč. Pri vodnej ploche už boli rozložené stoly a nepremokavé plachty, kde sa mohli otužilci prezliecť. Keďže vonku boli mierne plusové teploty, na mieste nás čakalo aj blato, čo však ľuďom neprekážalo. Oslovili sme Radoslava Ďurdinu, ktorý zastupoval Čiaušanské arktické vydry: „Sme z Veľkej Čause, je nás tu šesť, my chodíme najčastejšie na Kanianku. Voda je zakaždým iná, partia je iná, ale vždy je to zábava a endorfíny, samozrejme, o zdravotných benefitoch nehovoriac, okrem soplíka a bolenia hrdla som nebol vážnejšie chorý.“ Tesne po vylezení z vody sme sa rozprávali aj s Katarínou Petránovou z Pohronských ľadových medveďov: „Cítim sa vynikajúco, vo vode som bola asi päť minút, voda má jeden stupeň, takže päť minútový pobyt v nej je niekedy aj veľa. Otužovanie mi vždy zlepší náladu aj výkonnosť, keď prídem domov, som šikovnejšia, človek sa cíti viac nabudený, má viac energie. Ja sa otužujem raz do týždňa, chodím sem na Bejvoč, ale aj na štiavnické tajchy. Najhoršie je obliekanie v mraze a ešte silný vietor, to sú pre mňa nepriaznivé podmienky. Ak je bezvetrie, tak je to v pohode, sme na to zvyknutí, všetci si to užívame.“
Jašterice zo Štiavnice
Ako hovoria otužilci, v studenej vode sme si všetci rovní, preto je aj na takýchto podujatiach vyslovene rodinná atmosféra a účastníci si medzi sebou tykajú bez ohľadu na vek. Ozrejmila nám to aj Zuzana Švidroňová z klubu otužilcov Jašterice zo Štiavnice: „Dnes nás je tu desať, zakladáme si vlastné občianske združenie, aby sme mohli fungovať. My sa chodíme otužovať dvakrát do týždňa, a to v stredy a nedele na Klinger. Cestujeme pravidelne aj na takéto otužilecké akcie, bývajú každý víkend.“ Otužovanie by malo byť pravidelnou súčasťou života, iba tak si na to telo zvykne. „Benefity vidíte vtedy, keď sa tomu venujete naozaj poctivo. Ak má niekto reumatické problémy, zmiernia sa mu, odstraňujú sa bolesti, imunita je na úplne inej úrovni. Nepotrebujeme sa cez zimu tak obliekať a nebývame často chorí. Pomáha to aj po psychickej stránke, hlava sa v studenej vode resetuje. Keď vstupujeme do jazera, je to aj o bolesti a predýchavaní, keď z vody vystupujeme, sme šťastní a usmievaví. Ja otužujem už jedenásť rokov a veľmi sa mi to osvedčilo,“ dodáva s tým, že najbližšie sa chystajú do Poľska na celosvetové stretnutie otužilcov, kde bude asi osem tisíc ľudí.
138 km v ľadovej vode
Marián Trnka je z klubu Ľadové medvede Orava-Liptov, okrem iného organizuje aj podujatie Jánošíkove diery v plavkách. Pri jeho rozprávaní sa človek niekedy až pozastavuje nad tým, čo ľudské telo dokáže zvládnuť: „Otužujem cez 23 rokov, chodil som do vody sám, časom vznikol klub Orava otužilci. Postupom času som sa dopracoval do štádia, že skáčeme šípky do vody, vieme aj o rizikách, desať rokov som robil záchranára. Ja si to však takto užívam. Mám už odskúšané, že telo samé povie, kedy má ísť človek von, kedy budem v studenej vode dve-tri minútky, kedy vydržím dlhšie. Ja sám mám skúsenosti aj s plávaním v Oravskej priehrade, pochádzam z Námestova, za sezónu viem odplávať aj 138 km v ľadovej vode na ostrov a späť. Na Orave máme aj jaskynné kúpanie, kde je aj v lete 6 stupňová voda, je to bomba. Ja osobne chodím aj pri -11 stupňoch v kraťasoch a tričku. Často si na mňa ľudia ukazujú prstom, aký som blázon. Tu je dôležité, aby ste dodržiavali aj dni, kedy regenerujete, nemôžete chodiť do ľadovej vody každý deň, za mňa je to ideálne dvakrát do týždňa, maximálne trikrát. S kamarátmi si to už teraz užívame a aj v studenej vode sa cítime ako v termálnej.“
Na otužilcov dozerali aj hasiči
Na podujatie dohliadali aj hasiči z Okresného riaditeľstva HaZZ v Žiari nad Hronom. Jeden z nich mal na sebe neoprén a so sebou dosku (board) a lano a v prípade, ak by niektorému z účastníkov prišlo zle, bol pripravený zasiahnuť. Človek nikdy nevie, čo sa môže stať, aj keď niekto pravidelne športuje a otužuje. Našťastie, celé podujatie sa zaobišlo bez problémov a nikomu sa nič nestalo.
Na záver sme sa pristavili aj pri účastníkoch z Liptova. Podľa slov Petra Magu z Belanských ľadových medveďov je otužovanie nielen o zdraví, ale najmä o dobrej nálade. Jeho samého priviedla k otužovaniu manželka a on sa tomu venuje asi osem rokov: „Na túto akciu sme prišli piati, dokopy nás je asi dvadsať. Najčastejšie chodíme na Podsuchú, čo je časť Ružomberka, sú tam sú tam stavidlá, prívodný kanál, dá sa tam aj plávať, je to 600 metrov dlhé. Otužovanie máme takmer v ľade, je tam voda s teplotou nula stupňov. Pravidelne chodíme stredu a v nedeľu. Aj v lete sa dajú nájsť pramene, kde je osem stupňová voda. Máme také nepísané pravidlo, že stupne plus tri – toľko minút sme vo vode. Keď má voda nulu, tak sme v nej tri minúty. Keď je k tomu dobrá nálada, sme tam maximálne päť minút.“
Niekoľko rád na záver
Kto by sa chcel k otužilcom pridať, môže tak urobiť, otužileckých klubov je naozaj dostatok. Dôležité je, aby človek začínal postupne, napríklad v lete v prírodných jazerách a vydržať treba aj počas jesene, prípadne aj v zime. Dôležitá je technika dýchania a to, akú vodu si vyberie. Na začiatku určite netreba byť sám. Ako dodáva Peter Maga, rozdiel je aj v tom, do akej vody sa rozhodnete vstúpiť: „Tečúca voda reže viac, stojaca voda je príjemnejšia, podľa mňa však najviac vplýva partia ľudí, s ktorými ideš dnu, keď je to partia veselých ľudí, oveľa lepšie sa vchádza, aj keď sa ide do ľadu, lebo niekedy je to kruté. Sú jednotlivci, ktorí chodia do vody sami. Každý musí vedieť sám, či je mu lepšie v partii, ale dav ho vždy strhne. My si spievame, radujeme sa, smejeme sa, skáčeme, vieme sa zabávať. Ďalším benefitom, o ktorom už určite všetci počuli je, že nie sme tak často chorí a ak sme, priebeh je ľahší.“
Ja môžem na záver len dodať, že komu chýba dobrá partia na trávenie voľných chvíľ a chce niečo urobiť pre svoje zdravie, najlepšie, čo môže urobiť, je pridať sa k „bláznom“, ktorí s úsmevom na perách vyhľadávajú napohľad nepriaznivé podmienky a ľadovú vodu, aby im po pár minútach, strávených v nej, bolo na tele a na duši omnoho lepšie.
(mdeb)
Foto: Marína Debnárová
