Nové sankcie prišli v reakcii na zneužívanie ľudských práv v Rusku a na počesť Alexeja Navaľného, namierené budú proti viacerým jednotlivcom a organizáciám. Únia zatiaľ nedosiahla dohodu na podobe 14. balíka sankcií proti Moskve, ktorý má po prvýkrát postihnúť aj lukratívny sektor LNG. Ministri zahraničných vecí EÚ v pondelok v Bruseli prijali nové sankcie, ktorými […]
Menej ako 1 min. min.
Nové sankcie prišli v reakcii na zneužívanie ľudských práv v Rusku a na počesť Alexeja Navaľného, namierené budú proti viacerým jednotlivcom a organizáciám. Únia zatiaľ nedosiahla dohodu na podobe 14. balíka sankcií proti Moskve, ktorý má po prvýkrát postihnúť aj lukratívny sektor LNG.
Ministri zahraničných vecí EÚ v pondelok v Bruseli prijali nové sankcie, ktorými trestajú Rusko za vážne porušovanie ľudských práv, nejde však o pripravovaný 14. balík sankcií kvôli vojne na Ukraijne. Uviedla to tlačová agentúra DPA s odvolaním sa na viacero diplomatov na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci.
Európski ministri zahraničných vecí sa stretli v Bruseli, aby prebrali situáciu na Ukrajine a v Pásme Gazy, ale aj nadchádzajúce voľby vo Venezuele a sporný gruzínsky zákon o zahraničných agentoch.
Sankcie, na ktorých sa dohodli, boli zavedené po smrti ruského opozičného vodcu Alexeja Navaľného a zameriavajú sa na jednotlivcov a organizácie v Rusku zodpovedné za represie voči opozícii. Únia ich uvalila na približne 20 fyzických a právnických osôb.
Nové reštriktívne opatrenia sú oddelené od rozsiahlych ekonomických sankcií uvalených na Rusko v súvislosti s inváziou na Ukrajinu. Zahŕňajú najmä zákaz vstupu sankcionovaných osôb na územie Európskej únie a zmrazenie aktív nachádzajúcich sa v Únii.
Po Navaľného smrti v trestnom tábore na Sibíri v polovici februára Brusel uvalil sankcie na 33 osôb z oblasti ruského súdnictva a na predstaviteľov politického systému. Na sankčný zoznam sa dostali aj dve trestanecké kolónie, kde bol zosnulý opozičník väznený.
Diplomati EÚ však stále nedosiahli dohodu na podobe 14. balíka sankcií voči Rusku kvôli vojne na Ukrajine, ktorý má po prvýkrát postihnúť aj lukratívny sektor skvapalneného zemného plynu (LNG).
Diplomati rokujú aj o využití ziskov zo zmrazených ruských aktív v EÚ v prospech vojenskej pomoci pre Ukrajinu. Minulý týždeň (21.5.) totiž ministri financií definitívne schválili použitie výnosov zo zmrazených aktív na obranné účely a v menšej miere na rekonštrukciu Ukrajiny.
V rámci diskusií o napätej situácii na Blízkom východe a v Pásme Gazy diplomati Únie plánujú neformálne rokovať so svojimi rezortnými partnermi zo Saudskej Arábie, Jordánska, Egypta, Spojených Arabov Emirátov a Kataru a s generálnym tajomníkom Ligy arabských štátov (LAŠ).
Izrael v súčasnosti pokračuje vo svojich vojenských krokoch na juhu Pásma Gazy aj napriek rozhodnutiu Medzinárodného súdneho dvora, ktorý žiadal okamžité zastavenie operácie.
