Diskusia o kvótach na lov vlka sa môže skončiť už budúci týždeň

Keby aj slovenská vláda kvótami porušila dnešnú európsku legislatívu, eurokomisia zrejme už nestihne voči tomu zasiahnuť, ako ju o to žiadajú ochranári a opozícia. Už 3. decembra sa EÚ pokúsi znížiť status ochrany vlka na stretnutí Bernského dohovoru. Odstrel tak bude jednoduchší v celej Únii.

Opozícia a ochranári sa snažia zabrániť odstrelu vlkov, ktorý pripravuje súčasná vláda. Okrem hromadných pripomienok v rámci legislatívneho konania svoju nádej vkladajú aj do zásahu Európskej únie.

Strana Demokrati vo štvrtok oznámila, že podáva sťažnosť na Európsku komisiu pre spôsob určenia kvóty vlka dravého. „Im už (zástupcovia ministerstva životného prostredia) už odpovedať budú musieť,“ hovorí Michal Kiča z Demokratov.

Ministerstvo pôdohospodárstva určilo kvótu lovu vlka dravého pre poľovnícku sezónu 2024 až 2025 v počte 74 jedincov

Vlk a ďalšie mäsožravé šelmy sú dnes v EÚ striktne chránené Smernicou o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov. Európska legislatíva umožňuje odstrel určitého počtu vlkov len výnimočne.

Písomné sťažnosti pre strieľanie vlkov v minulosti už Európskej komisii posielalo Lesoochranárske zoskupenie Vlk. Aj vďaka nim sa Komisia začala situáciou zaoberať, čo vyústilo v roku 2013 až do právneho konania voči Slovensku.

Či bude exekutíva EÚ na tieto výzvy reagovať podobne asertívne aj teraz je otázne. Z jej reakcií pre portál EURACTIV Slovensko teraz cítiť skôr opatrný postoj. Komisie sme sa pýtali, či situáciu s určením kvót sleduje, či pre odstrel ako dôvod stačia škody na stádach hospodárskych zvierat a či Slovensko kvótami neporuší európsku legislatívu.

Komisia v odpovedi poukázala na to, že smernica „za určitých podmienok“ umožňuje národným orgánom povoliť lov jedincov chránených druhov. „Ak je to v záujme verejného zdravia a bezpečnosti,“ dodáva hovorca Adalbert Jahnz.

Ako sa udeľujú výnimky

To by lov vlka úplne vylučovalo, pretože pre človeka nepredstavuje nebezpečenstvo. Smernica ale v článku č. 16 situácie, kedy je to možné, definuje o dosť širšie. Okrem iného odstrel umožňuje ako riešenie pre „zabránenie vážneho poškodenia, najmä úrody, hospodárskych zvierat, lesov, rybného a vodného hospodárstva“.

Európska komisia v odpovedi tiež poslala odkaz na jej vlastné usmernenia pre ochranu chránených druhov, ktorý detailne popisuje, ako majú štáty pri výnimkách postupovať. Zohľadňujú pri tom už aj výklady Súdneho dvora EÚ, ktorý v minulosti rozhodoval o výnimkách.

Podľa dokumentu je dôkazné bremeno pri udeľovaní výnimiek vždy na strane štátu a musí vedieť ukázať, že sú splnené tri podmienky: jeden z dôvodov pre lov, neexistencia uspokojivej alternatívy a uistenie, že výnimka nemá škodlivý vplyv na zachovanie populácií v priaznivom stave ochrany.

Taraba už chystá kvóty na lov vlka

Ministerstvo životného prostredia prehodnocuje legislatívnu zmenu v súvislosti s ochranou vlka dravého. Uviedol to rezort v tlačovej správe v reakcii na rozhodnutie členských štátov oslabiť ochranársky status šelmy.

To podľa kritikov kvót Slovensko práve nespĺňa. Poukazujú na to, že chýbajú údaje o vlčích populáciách a tiež tvrdia, že ich priaznivý stav s masívnym odstrelom nejde dokopy. „Naopak, zo štúdie na základe analýzy DNA vyplýva, že takýto masívny zásah môže ohroziť životaschopnosť karpatskej populácie vlka dravého,“ hovorí Kiča.

Vláda odstrel vlkov odôvodňuje hlavne rastúcimi škodami na hospodárskych zvieratách. Podľa údajov, ktoré portálu EURACTIV Slovensko zaslala Štátna ochrana prírody SR (ŠOP SR), počet zabitých zvierat naozaj rastie. Kým v roku 2019 vlky strhli 598 kusov oviec, v roku 2023 ich bolo 960. Rok 2024 ešte nie je spočítaný. Pri hovädzom dobytku čísla nerastú.

Problém ale je, že štátne orgány nevedia potvrdiť, že nárast strhnutých oviec súvisí s rastom počtu a veľkosti vlčích svoriek. Ovčiari priznávajú, že skok v číslach je spôsobený aj s tým, že sa od roku 2022 zvýšili finančné kompenzácie za uhynuté zvieratá.

Tejto otázke sa ale venujú aj spomínané usmernenia Komisie. S odvolaním sa na vedecké práce konštatuje, že „sa zdá, že neexistujú spoľahlivé dôkazy o účinnosti použitia regulácie usmrcovaním na obmedzenie predácie hospodárskych zvierat“.

„Výsledky určitých štúdií naznačujú, že regulácia usmrcovaním/odstrel majú slabšie účinky než opatrenia na ochranu hospodárskych zvierat a mohli by viesť k zvýšeniu predácie hospodárskych zvierat a k vyostreniu súvisiacich konfliktov pravdepodobne z dôvodu narušenia štruktúry vo svorke vlkov spôsobeného odstrelom,“ argumentuje eurokomisia rovnako ako slovenskí ochranári.

Rovnako to vidí aj slovenská opozícia. „Ak by vláda chcela pomôcť, zamerala by sa na preventívnu ochranu stád a zmenu diskriminačne nastavenej podpory pre ovčiarov. Nič z toho sa však nedeje, pretože vláda nemá skutočný záujem týmto ľuďom pomôcť,“ hovorí poslankyňa za Progresívne Slovensko Tamara Stohlová.

Zbytočná diskusia?

No aj keby vláda odstrelom vlkov porušila európske predpisy, prijať kvóty a pustiť sa do lovu to teraz poľovníkom nezabráni. „Vydávanie výnimiek členské štáty nemusia vopred konzultovať s Európskou komisiou,“ upresňuje hovorca s tým, že štáty musia všetky výnimiky každé dva roky reportovať v špeciálnej správe. To už ale bude pre mŕtve vlky neskoro.

Hoci sme sa na možnosť právneho konania nepýtali, Komisia ho v odpovedi prakticky odmietla. „Nie sme v pozícii, aby sme špekulovali o možných budúcich konaniach o porušení,“ píše hovorca.

Raz ho už voči Slovensku v roku 2013 otvorila. Dôvodom bolo, že vtedajšie kvóty neboli v súlade so zachovaním populácie vlka. Argorezort v tom čase umožňoval za sezónu uloviť aj 150 jedincov.

Slovensko v reakcii na to zakázalo spoločné poľovačky na vlky, lov v územiach NATURA 2000 a zaviedlo povinnosť privolať pri každom zastrelení štátneho ochranára. Kvóty sa znížili na tretinu. V roku 2016 Komisia konanie voči Slovensku stopla.

Chovateľka oviec: Keď sme k stádu dali veľké psy, tlak šeliem sa zmenšil

„Neviem vyhodnotiť, či je šeliem u nás veľa, alebo málo, no viem, že nie sú hlúpe. Prečo by sa mali naháňať niekoľko kilometrov za srnou, keď si môžu prísť na salaš ako na švédske stoly,“ hovorí zootechnička ALENA MIKULÍNOVÁ.

Komisia nakoniec ale odpoveď uzatvára tým, že pripomína pripravovanú zmenu ochranárskeho statusu vlka, čím naznačuje, že diskusia o právoplatnosti kvót už čoskoro môže byť zbytočná.

Naráža na to, že členské štáty nedávno odhlasovali jej návrh na oslabenie ochrany vlka. Podľa predstavy Komisie by už vlky neboli „prísne chránené“, ale len „chránené“. Vyškrtnutie jedného slova znamená, že štátne a regionálne úrady budú môcť oveľa slobodnejšie rozhodovať o ich love.

Dnešný režim ochrany sa riadi požiadavkami medzinárodného Bernského dohovoru o ochrane európskych voľne žijúcich živočíchov a prírodných biotopov, ktorého zmluvnými stranami sú EÚ a jej členské štáty. EÚ teraz navrhne dohovor v prípade vlka zmeniť.

„Ako prvý krok to musí odsúhlasiť Bernský dohovor v rámci Rady Európy, ktorý zaväzuje EÚ. Príslušné zasadnutie Stáleho výboru Bernského dohovoru sa uskutoční 3. decembra,“ dopĺňa Komisia.

Zmena úrovne ochrany by sa v EÚ neuplatňovala okamžite. Po nadobudnutí platnosti zmeny dodatkov k Bernskému dohovoru by EÚ mala možnosť zmeniť smernicu o biotopoch, aby tak prispôsobila úroveň ochrany vlkov.

V takom prípade by vlk dravý na Slovensku bol stále ešte prísne chránený slovenskými zákonmi. Ministerstvo životného prostredia ale súčasne mení vyhlášku, ktorou sa vykonáva zákon o ochrane prírody a krajiny. Cieľom je vyradiť vlka zo zoznamu chránených živočíchov, čo by umožnilo jeho lov.